Aplikácia ParkDots ako kombinácia moderných technológií ponúka možnosť vyhľadať voľné parkovacie miesto a dokonca sa k nemu aj navigovať. Tento systém pomocníka pri hľadaní parkovacieho miesta už môžete vyskúšať aj v Karlovej Vsi, ktorá ho zaradila ako prvá samospráva v Bratislave.

Služba je skúšobne spustená zatiaľ na parkovacích miestach pred OD Centrum na Borskej ulici. Aktuálnu obsadenosť miest nájdete na webovej stránke aplikácie TU alebo po jej stiahnutí priamo vo vašom smartfóne. Cieľom je sledovať frekvenciu – koľko áut sa na mieste vymení za deň, mesiac a ako dlho na mieste stoja. V blízkosti parkovacích miest pribudne časom kamera, ktorá bude okrem verejného poriadku zaznamenávať pohyb na daných miestach, vďaka čomu sa bude dať zistiť, či využívajú miesta rezidenti alebo nie.

Snahou oddelenia dopravy je monitorovať parkovaciu situáciu v jednotlivých častiach Karlovej Vsi. Zhromaždené dáta odhalia správanie motoristov v lokalitách a budú nápomocné pri tvorbe rôznych opatrení, ako napr. výstavbu parkovacieho domu či odstavného parkoviska pre nerezidentov. Senzory vedia upozorniť aj na dlho stojace automobily.

Rezidenti si vedia sledovať aktuálny stav voľných parkovacích miest a bez stresu zaparkovať na voľné parkovacie miesto. Sledovanie prebieha online cez aplikáciu, ktorá je spojená s parkovacími senzormi. Ak sa pilotná fáza na Borskej osvedčí, možno očakávať rozšírenie senzorov do ďalších častí Karlovej Vsi.

MDV SR_rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora k stavbe Polyfunkčný bytový dom Nad lúčkami

Park SNP v Líščom údolí má po novom správkyňu. Katarína Kráľovičová to má ako obyvateľka Líščieho údolia do parku na skok a dá sa povedať, že jej doslova prirástol k srdcu. Vidí jeho potenciál, funkciu, možné vylepšenia, ale taktiež jeho nelichotivé stránky.

Karlova Ves má to šťastie, že je z oboch strán v náručí lesov. Pri prechádzke však nie je výnimočné naraziť na odpadky. Katarína Kráľovičová ich zbiera z vlastnej iniciatívy, či už z chodníkov, okolia ohnísk alebo lesných ciest. „Nerozumiem tomu, ako si niekto môže dovoliť odhadzovať odpadky na zem. Prípadne si po opekačke po sebe neupratať a nevyhodiť smeti do kontajnera. Občas nemám problém vyzbierať 2-3 vrecia malých odpadkov za pár desiatok minút. Ľudia na mňa pozerajú a niektorí neveriacky krútia hlavami, čo to robím. Keď si po sebe neupracú druhí, urobím to za nich,“ vysvetľuje situáciu nová správkyňa.

Zvýšený záujem o ohniská a opekanie je podľa Kataríny Kráľovičovej cítiť najmä teraz počas letnej sezóny. Takisto prichádzajú rodiny s deťmi, ktoré tu robia oslavy narodenín v prírode. Je fajn, že park slúži ľuďom. „Zarážajúce je však to, že je ľuďom za ťažko priniesť si so sebou vrece, nahádzať do neho odpadky a prejsť 50 metrov ku kontajneru na separovaný zber odpadu. Väčšina ľudí si uprace, avšak aj jedna nedisciplinovaná partia dokáže urobiť neporiadok, ktorý kazí celkový dojem. V prípade veľkého počtu odpadu potom ide nabok aj separovanie, všetko sa hádže aj do koša na plast a papier,“ pokračuje Katarína Kráľovičová.

Hoci sa to možno nezdá, v parku a priľahlom lese žijú zvieratá, ktoré lákajú odpadky zo smetných košov. Ak teda návštevníci nechajú pri smetnom koši vrece s odpadkami a považujú to za vyriešené, skôr ako príde k odberu odpadu, rozhrabe odpadky napríklad líška. „Veľkým plusom by bolo, ak by návštevníci po opekaní použili veľký kontajner na komunitný odpad a neodkladali vrecia k malým košom. Tie sa počas víkendu nevypratávajú, a tak z piatka na sobotu a hlavne zo soboty na nedeľu majú zvieratá ideálnu príležitosť na rozhrabanie vriec po parku. Párkrát som na vlastné oči videla, ako líška snorí vo vreciach a rozsypáva ich,“ približuje stav po víkendových akciách Katarína Kráľovičová.

Nová správkyňa parku považuje za najväčšiu slabinu parku nedisciplinovanosť niektorých jeho návštevníkov. Park má podľa nej priestor na zlepšenie infraštruktúry, ale tá je zbytočná, pokiaľ sa ľudia nevedia správať k tomu, čo park ponúka. Ľudia by mali podľa nej popracovať nielen na upratovaní po sebe, ale aj na vzťahoch. Aby nedochádzalo ku konfliktom medzi mamičkami s deťmi, majiteľmi psov, korčuliarmi alebo cyklistami. Park má slúžiť všetkým rovnako a prinášať nám pokoj a oddych v lone prírody.

OZN_SP_RD Vavro, Líščie údolie

Upovedomenie o začatí konania vo veci vydania súhlasu na výrub drevín – lokalita Staré Grunty

Miestny úrad MČ Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Hlavný kuchár/hlavná kuchárka v ŠJ pri MŠ Pod Rovnicami 1.
Podrobnejšie informácie nájdete po kliknutí SEM

Miestny úrad MČ Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Učiteľ/ka v MŠ Adámiho 11.
Podrobnejšie informácie nájdete po kliknutí SEM

Oznámenie o začatí stavebného konania Boomerang_SO 08.a

Pravdepodobne ste to zažili už aj vy. Venovali ste nemalé úsilie a čas na to, aby ste urobili svoj dom krajším. A potom ste zrazu jedného dňa našli na svojej novej maľovke nevzhľadné čmáranice. Zrejme ste boli chvíľu v predinfarktovom stave a uvažovali ste, čo s tým. Ak tam čmáranice necháte, znehodnotí to vzhľad vášho domu a navyše postupne pribudnú ďalšie. Jednoduché riešenie neexistuje, iba ak kombinácia viacerých.

Tento fenomén sa žiaľ nevyhol ani Karlovej Vsi. Samospráva sa ale nechce zmieriť so súčasným stavom a chce znižovať počet grafiiti na svojom území. Ich odstraňovanie je časovo i finančne náročné. Existujú rôzne nástroje na predchádzanie ich vzniku, ako je zavedenie kamerového systému či natieranie najviac exponovaných plôch anti-grafiti nátermi. Všetky tieto riešenia sú však nákladné a zaťažujú verejný rozpočet. „Rozhodli sme sa ísť inou cestou a preto sme sa spojili s mladými grafiťákmi, ktorí majú záujem dať maľovaniu na voľné plochy systém, aby sa nečmáralo všade a všetko, ale aby to boli kresby, ktoré budú prijateľné pre ľudí a na miestach, ktoré ich nerušia,“ vysvetľuje starostka Dana Čahojová. „Stretli sme sa s nimi, aby sme si vypočuli ich predstavy a hľadali spolu riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť situáciu. Dohodli sme sa, že miestny úrad vytipuje verejné plochy, na ktorých budú môcť realizovať svoje diela,“ doplnila Dana Čahojová.

Jeden z grafiťákov, Patrik (na jeho želanie nezverejňujeme jeho skutočné meno), patrí do skupiny chalanov, ktorí sa venujú legálnym grafitom. „To znamená, že prídeme k stene, kde je to povolené, a keďže sa nemusíme ponáhľať, máme čas spraviť prepracovaný výtvor. Aj v Karlovej Vsi sú miesta, kde by takéto plochy mohli vzniknúť. Viaceré betónové múry na detských ihriskách alebo akékoľvek iné betónové steny, vyzerajú odpudivo. Napríklad steny na Novackého alebo podchod na Levárskej. Výber stien by sme ale radšej nechali na mestskú časť, keďže presne nevieme, kde by to vyhovovalo jej. V Ružinove a v Petržalke sú vyhradené viaceré plochy, no v Karlovej Vsi nič také nemáme,“ vysvetľuje Patrik.

Čmáranice sú „dielom“ najmä detí

Keďže ľudia vnímajú kresby a rôzne čmáranice na stenách budov a múroch ako vandalizmus, najmä ak postriekajú nedávno natreté budovy, zaujímalo nás, prečo to vlastne mladí muži robia? Podľa Patrika sú to väčšinou deti vo veku 10 až 13 rokov, ktoré sa dostanú ku sprejom alebo fixkám a nevedia o grafiti takmer nič. Ich výtvory nezvyknú byť ničím zaujímavé a ako podklad si vyberajú čisté steny. Je aj otázne, či rodičia majú dostatočný prehľad o spôsobe trávenia voľného času ich „ratolestí“? „Myslia si že keď sa podpíšu na zateplený panelák niečo tým dokážu. Kvôli týmto nepodareným dielam ľudia odsudzujú všetkých „sprejerov“. Grafiti sa pritom dá robiť rôznymi spôsobmi. Je rozdiel, keď niekto len nastrieka svoje pseudomeno a keď nasprejuje farebnú maľbu na starý šedý múr, a tým spestrí okolie“, dodáva Patrik.

Ak by podľa neho Karlova Ves dala možnosť tvoriť a zdokonaľovať sa chalanom na plochách, kde to neprekáža, po nejakom čase by sa ich podpis premenil na pekné farebné dielo. Taktiež by si mohli všímať maľby lepších, a učiť sa od nich. „Samozrejme nikdy to nie je na 100 percent, lebo vždy sa nájde niekto, kto nemá rešpekt a poškodí všetko, čo mu príde pod ruku. Ale myslím si, že by to určite pomohlo aspoň čiastočne obmedziť grafiti tam, kde byť nemajú“, uzatvára Patrik.

Grafiti pochádzajú z New Yorku

Podľa wikipédie je graffiti osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne. Ich autor sa snaží prezentovať svoje pseudomeno pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných. Vo väčšine prípadov píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich skupín.

Počiatky vzniku siahajú do New Yorku do 60. rokov 20. storočia. Všetko sa začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou ich svojského sebavyjadrenia. Ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov. Koncom 70. rokov boli grafiti také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji sa stala nástrojom, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena. Následkom bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Writeri maľovali stále viac a komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. V priebehu 90. rokov vznikla odnož graffiti – Street Art. Ten má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov. Aj vďaka niektorým filmom sa graffiti a hip-hop začali rozširovať po celom svete a v 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe. Do Bratislavy sa dostali začiatkom roku 1995 z Českej republiky. Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi.