Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Referent/-ka – účtovník/-čka, rozpočtár/-ka.

Podrobnejšie informácie nájdete po kliknutí SEM

Oznámenie verejnou vyhláškou – Žiadosť o výrub drevín k zámeru Polyfunkčný komplex Staré Grunty

Viac ako 70 malých obyvateľov Karlovej Vsi zapustí v mieste svojho trvalého bydliska korene a to doslova. Stane sa tak vďaka projektu, ktorý odštartujú v bratislavskej Karlovej Vsi. Samospráva získala od istého darcu desiatky malých stromčekov – javorov. Vysadí ich spolu s rodičmi novonarodených detí už tento štvrtok a piatok.

„Inšpirovali sme sa touto krásnou myšlienkou. Každý stromček bude rásť zároveň s dieťatkom, ktorému je venovaný. Rodičia sa budú môcť o strom svojho dieťaťa starať a dozerať naň, podobne ako na svoje narodené dieťa. Neskôr to môžu robiť spoločne a to by bolo úžasné,“ vysvetľuje zámer starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Každý strom bude opatrený menovkou, na ktorej bude krstné meno a dátum narodenia dieťaťa.

„Vyhoveli sme požiadavkám rodičov a na niektorých menovkách z drevenej preglejky budú aj dve deti, aby na seba nežiarlili. Keďže ide o mladé stromčeky, na ktoré sa nedá nič pribiť, a chceli sme sa vyhnúť plastu, zvolili sme prírodný materiál a motúz na omotanie. Menovky budú ošetrené lakom, aby vo vonkajšom prostredí vydržali,“ informuje Mária Medeková zo sekretariátu prednostky miestneho úradu.

Malé sadenice javora dostala Karlova Ves od obyvateľa mesta Senica Mila Pitoňáka. Vysadia ich vo viacerých lokalitách po celej Karlovej Vsi. Viac ako polovica z nich nájde svoje miesto na Dlhých dieloch, kde je stromov o niečo menej. Rodičia si mohli sami vybrať lokalitu, kde by chceli zasadiť stromček svojho dieťaťa. Väčšinou si vyberali lokality v blízkosti bydliska.

Karloveský miestny úrad oslovil s ponukou zasadenia stromčeka pre vlastné dieťa rodičov, ktorým sa v tomto roku narodilo dieťa a zároveň spĺňajú podmienku na poskytnutie príspevku pri narodení dieťaťa. Tou je trvalý pobyt rodiča v Karlovej Vsi najmenej 12 mesiacov pred narodením malého Karlovešťana či Karlovešťanky.

Na letnými horúčavami ťažko skúšanej pešej zóne medzi ulicami Pribišova a Ľ. Fullu by mohlo byť budúce leto znesiteľnejšie. Pribudlo tam tienenie, zeleň a dažďové záhony. Vďaka kombinácii získaných grantov a rozpočtu mestskej časti sa tu podarilo v priebehu októbra zrealizovať niekoľko opatrení, ktoré umožnia tento verejnosťou intenzívne využívaný vnútroblok ochladzovať a spríjemniť pocitovo, ale aj vizuálne.
Pri lavičkách lemujúcich detské ihrisko v hornej a strednej časti pešej zóny pribudlo 14 jarabín durínskych, ktoré budú v máji spríjemňovať okolie bielym kvetom a na jeseň sýto oranžovými plodmi. V dolnej časti pešej zóny pri pošte a v okolí novoinštalovanej pitnej fontánky sú štyri nové kvetináče vysadené červeným hlohom obyčajným. Účelom je vytvoriť čo najviac zatienených zón. Pôvodným zámerom bolo inštalovať mobilnú zeleň najmä vo vydláždenom okolí fontány, avšak statický posudok túto možnosť vylúčil, keďže pod objektom fontány sa nachádzajú podzemné garáže. V letných mesiacoch viac tieňa poskytnú tieniace plachty, ktoré sa natiahnu na existujúce kovové konštrukcie.

Dažďové záhrady zlepšia aj mikroklímu
Vybudovali tu aj štyri dažďové záhrady v podobe záhonov, ktoré majú za úlohu zadržať a postupne prepúšťať zrážkovú vodu. Dažďová záhrada alebo zasakovací záhon je priehlbina, určená na zber dažďovej vody či už zo spevnených plôch, ako sú strechy a chodníky, alebo zo zatrávnených prudších svahov, po ktorých pri daždi voda rýchlo steká. Pod záhonmi je štrkové podložie do hĺbky 40 cm, aby stekajúca voda prirodzene vsiakla do podložia a nedochádzalo k zbytočnému odvodňovaniu lokality. Dažďové záhrady umožnia lepšie prežiť vysadeným okrasným rastlinám aj v období dlhšieho sucha, a zároveň svojím postupným vyparovaním zlepšia mikroklímu. Záhony okrem svojej estetickej funkcie poskytnú útočisko rôznym druhom opeľovačov a motýľov.
Obyvateľmi vyšliapané chodníčky, ktoré na vysušenom podloží zrýchľovali odtok zrážkovej vody do stokovej siete, boli osadené kamennými „šľapákmi“. Tie povrch zdrsňujú a zamedzujú tak zvýšenému odtoku zrážkovej vody.
Na niekoľkých miestach pešej zóny osadili pletivo, ktoré bude slúžiť na zazelenenie múrikov a kovových konštrukcií samopnúcimi a ovíjavými rastlinami. Časť týchto rastlín vysadili k múriku zábradlia vo svahu pri pošte, kde budú slúžiť na zachytávanie zrážkovej vody a zabraňovať jej stekaniu dolu svahom k chodníku. Aby zelená stena prekryla nevzhľadný priestor pod múrikom, vysadili ďalšie popínavé rastliny k betónovej konštrukcii oporného múrika pri detskom ihrisku pod bankou. Rovnako pribudli brečtany po celej dĺžke oporného múrika v hornej časti pešej zóny nad vysadenými stromami. Pavinič a černica beztŕňová boli vysadené do existujúcich kvetináčov pri kovových konštrukciách v strednej a dolnej časti pešej zóny. Pribudlo ďalších päť kvetináčov s bohato kvitnúcimi popínavými drevinami vistériami.
Zanedbanú plochu nahradia trvalky
Nevyužívanú zanedbanú plochu medzi dvoma fasádami a betónovým schodiskom v blízkosti menšieho detského ihriska pod poštou skrášlia pôdopokryvné trvalky určené do polotieňa. Rozhranie medzi plocha plochami jednotlivých vysadených druhov je esteticky oddelené skalkovým kameňom.

Pod nevzhľadné konštrukcie únikových východov z garáží boli umiestnené kvetináče s popínavými hortenziami. V dolnej časti pešej zóny sú dve zberné nádoby na dažďovú vodu s kvetináčom.

„Veríme, že všetky opatrenia pomôžu aspoň trocha zmierniť negatívne následky klimatickej zmeny a navyše svojou estetickou hodnotou spríjemnia pobyt na pešej zóne všetkým návštevníkom Dlhých dielov,“ vysvetľuje dôvod opatrení Lenka Nemcová z Referátu riadenia projektov.
Niekoľko nových stromov
Okrem zmien na pešej zóne vysadili sedem stromov aj na Beniakovej a Veternicovej ulici. Ich výsadba je súčasťou dlhodobého zámeru Karlovej Vsi obnovovať verejnú zeleň a dreviny. Prednosť pritom majú nenáročné odolné dreviny, ktoré sa tradične vyskytovali v tejto lokalite – jasene a hraby.

Výsadba sa uskutočnila vďaka grantu z dotačnej schémy Bratislavského samosprávneho kraja na podporu životného prostredia vo výške 10 000 eur a vďaka finančnému daru od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 5000 eur. Zvyšných 4712 eur išlo z rozpočtu mestskej časti Bratislava-Karlova Ves.

Každý majiteľ motorového vozidla, ktorý parkuje na mieste vyhradenom mestskou časťou Bratislava-Karlova Ves, dostal parkovacie miesto na užívanie na základe rozhodnutia mestskej časti. Zamestnanci miestneho úradu pri kontrolách parkovacích miest zisťujú mnohé nedostatky pri ich označovaní.
„Žiadame všetkých užívateľov vyhradených parkovacích miest, aby dodržiavali záväzné podmienky uvedené v rozhodnutí. Predovšetkým ide o riadne, aktuálne, zrozumiteľné označenie parkovacieho miesta na dodatkovej tabuli a vyznačenie parkovacieho boxu na ploche parkoviska,“ zdôrazňuje Beáta Boháčiková z Oddelenia dopravy miestneho úradu.
Riadne označenie parkovacieho miesta hrá podľa jej slov dôležitú úlohu aj pri následnej kontrolnej činnosti zo strany mestskej polície. V prípade nesprávneho označenia parkovacieho miesta mestská polícia nerieši vzniknuté zabratie takéhoto miesta iným motorovým vozidlom.

Výzva PD kuchyna

Čestné vyhlásenie

Návrh na plnenie kuchyňa Majerníková 60

Zmluva na projektovu dokumentaciu, ZS Majernikova

Staré javisko v karloveskom dome kultúry prejde počas novembra rekonštrukciou. Mestská časť Bratislava-Karlova Ves do nej investuje sumu 23.380 eur. Nové budú aj svetelné rotačné reflektory, napájacie systémy a nový svetelný pult. Karlova Ves získala na rozvoj kultúrnej infraštruktúry podporu 8000 eur z Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).

„Vďaka kombinácii rekonštruovaného javiska a nového osvetlenia budú kultúrne akcie v Karloveskom centre kultúry (KCK) predvádzané nielen v technicky kvalitnejšom ale aj vizuálne krajšom prostredí. Doterajší svetelný park v KCK bol z hľadiska multižánrových podujatí nevyhovujúci a nespĺňal nároky na profesionálnu scénu,“ uviedla vedúca oddelenia kultúry Adriana Majka.

Karloveské centrum kultúry je jediný priestor, kde sa v Karlovej Vsi môžu konať spoločensko-kultúrne podujatia. Má kapacitu 250 miest. Ročná návštevnosť je 15 000 návštevníkov a návštevnosť má stúpajúcu tendenciu. „Cieľom je maximálne využiť potenciál strategického miesta s multižánrovým využitím a technickým vybavením pre všetky vekové, či sociálne skupiny ľudí,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Karloveské centrum kultúry od roku 2015 postupnými rekonštrukciami znižuje svoj investičný dlh. Vymenila sa v ňom elektrika, pribudli nové zvukové panely, revitalizáciou prešli aj podlahy, kompletná zvuková aparatúra, pribudli nové stoličky, nová šatňa, fasáda aj okná.

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves oznamuje, že v dňoch od 12.11.2019 do 05.12.2019 (v závislosti od počasia) bude prebiehať rekonštrukcia chodníka na Pribišovej ulici.

Práce na chodníku budú realizované v etapách, o ktorých budeme priebežne informovať na našom webe a sociálnych sieťach. Rekonštrukcia bude prebiehať v úseku od Majerníkovej ulice po park. Prvá etapa (zelená čiara) začína od Majerníkovej ulice po prvý blok.

Karlovešťanov, ktorí bývajú na Pribišovej, ale aj návštevníkov prosíme o trpezlivosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia. Od 13.11.2019 (zelená zóna) zároveň vodičov, aby neparkovali pozdĺž chodníka na Pribišovej v čase od 07:00 hod. do 17:00. hod. Vozidlá, ktoré nebudú rešpektovať dočasné dopravné značenie a budú tvoriť prekážku pri prácach na rekonštrukcii, budú musieť byť odtiahnuté.

Ďalšie informácie a nákresy nájdete po kliknutí SEM

Foto: ilustračné (Google maps)

Lesy Slovenskej republiky, š.p. oznamujú, že v utorok 12.11.2019 začnú vykonávať spracovanie náhodnej ťažby duba zimného v lokalite Devínska Kobyla – Kráľova Hora a Biela Studnička. Ide o suché stromy sú, ktoré je nutné odstrániť z dôvodu bezpečnosti návštevníkov lesa.

Potvrdzuje to monitoring počas troch mesiacov. Nedisciplinovaní vodiči, ktorí pred zavedením novinky obsadzovali parkovacie miesta zdravotne znevýhodneným, sa polepšili. V priebehu sledovaného obdobia mestská polícia (MsP) musela za hriešnikmi vyštartovať len desaťkrát. Porušenia odhalil automatický systém, ktorý notifikácie o porušení zasielal na mobilný telefón MsP.

Za väčšinu výjazdov paradoxne mohli samotní užívatelia vyhradených miest. Na vyhradenom mieste pre ŤZP stálo auto osoby s ŤZP alebo vozidlo jej rodinného príslušníka, ktoré v danom momente nemalo na palubnej doske elektronickú identifikačnú kartu. Majiteľa vozidla preto mestskí policajti upozornili, že je potrebné mať kartu umiestenú vo vozidle. Len v štyroch prípadoch zistili porušenie predpisov. Vozidlo parkovalo na vyhradenom mieste neoprávnene a vodičovi udelili blokovú pokutu.

„Ľudia s vážnymi zdravotnými problémami majú starostí viac ako dosť. Keď im svojou bezohľadnosťou neumožníme zaparkovať na mieste nato určenom, môžeme im spôsobiť ťažkosti, ktoré si možno ani nevieme predstaviť. Monitoring týchto miest je jedna z ciest ako zvýšiť našu sebadisciplínu a ohľaduplnosť voči iným,“ upozornila starostka mestskej časti Bratislava-Karlova Ves Dana Čahojová.

„Systém monitorovania parkovacích miest považujeme sa prínosný. Vidíme, že disciplína vodičov v tejto lokalite sa zlepšila. Počas sledovaného obdobia bol počet hlásení od držiteľov tohto parkovacieho miesta nulový. Znamená to, že všetky porušenia parkovania boli zachytené systémom a naši príslušníci sa riešeniu týchto porušení zodpovedne venovali,“ uviedol veliteľ expozitúry Mestskej polície Bratislava IV. Vladimír Šustr.

Systém monitorovania vyhradených parkovacích miest pre osoby s ŤZP na Pribišovej spustila Karlova Ves v júni. Projekt je zameraný na sledovanie disciplíny parkovania a zamedzenie neoprávnených parkovaní na miestach vyhradených pre osoby so zdravotným postihnutím. Spusteniu prevádzky predchádzalo osadenie senzorov obsadenosti a distribúcia elektronických kartičiek pre osoby s ŤZP.

Hlavný prínos systému spočíva v tom, že ak zdravotne znevýhodnenej osobe obsadí parkovacie miesto vodič bez oprávnenia, okamžite sa o tom dozvie mestská polícia a môže tento priestupok riešiť. Karlova Ves hodnotí fungovanie systému pozitívne a bude zvažovať jeho postupné rozširovanie aj do iných lokalít.

Väčšina karloveských materských škôl (MŠ) sa zapojí do projektu Zdravé oči už v škôlke. V rámci neho zrakoví terapeuti skontrolujú zrak dvadsiatim tisícom detí z MŠ na celom Slovensku.
„Zapojili sme sa už aj v minulosti. Na základe meraní sa zistili u niektorých detí odchýlky. Rodičia dostali správu a odporúčanie navštíviť očného lekára. Doposiaľ netušili o odchýlkach vo videní ich detí, takže vyšetrenie na pôde MŠ bolo nielen užitočné, ale pre deti i bez zbytočného stresu,“ opisuje skúsenosti s projektom riaditeľka MŠ Kolískova 14 Monika Šuleková. Do projektu sa prihlásili aj tentokrát.
Ako informuje riaditeľka MŠ Majerníkova 11 Iveta Ryzá, do projektu sa chceli zaregistrovať už minule, ale nebolo to možné z kapacitných dôvodov. „Som veľmi rada, že registráciu opäť spustili, takže som zaregistrovala všetky deti z našej MŠ,“ dodáva. „Do projektu sa zapojila MŠ Pod Rovnicami už v minulosti, naposledy v školskom roku 2018/2019, takže v tomto školskom roku by to bolo aktuálne len pre novoprijaté deti, a to podľa záujmu rodičov,“ hovorí riaditeľka Jana Čechová.
Do projektu sa podľa riaditeľky Martiny Horváthovej zapojí aj MŠ L. Sáru. Tento rok sa im to podarilo, lebo, ako povedala, nie je jednoduché zapojiť sa, treba reagovať hneď, ako sa projekt spustí. Riaditeľka MŠ Ľ. Fullu 12 Eva Jurská si myslí, že starostlivosť o zrak a prevencia ochorení sú dôležité, preto sa do projektu zapoja.
Vyšetrenie je zacielené na odhalenie refrakčných porúch zraku ako ďalekozrakosť, krátkozrakosť, anizometropia (napríklad jedno oko je ďalekozraké, druhé je blízkozraké, pozn. red.), tupozrakosť a škúlenie. Každá z nich má za následok zníženie zrakovej ostrosti a musí sa korigovať okuliarmi. Vekový rozptyl detí na skríning je určený od 3 do 6 rokov a je vybraný zámerne. Do šiesteho roku života sa ešte deťom vyvíja videnie, takže včasnou a adekvátnou liečbou ho možno ovplyvniť. „Škôlkar doma väčšinou nevie sám povedať, že vidí horšie alebo inak, preto si poruchu zraku nemusí všimnúť ani rodič. Môže však testovať zrak svojho dieťaťa aj v domácom prostredí, napríklad sa zahrať na piráta, aby prekrývaním očí zistil, či vidí oboma očami rovnako, či rozoznáva detaily a farby,“ hovorí Beáta Bušányová, odborná garantka projektu Zdravé oči už v škôlke a primárka Kliniky detskej oftalmológie Národného ústavu detských chorôb.
Špeciálne prístroje – autorefraktometre, pripomínajú usmievavý fotoaparát a deti zaujmú veselými zvukmi. Vyškolení pracovníci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) v priebehu školského roka navštevujú materské školy, aby skontrolovali, či deti nemajú nábeh na niektorú z najčastejších očných porúch. „Kontrola zraku je rýchla, dieťaťa sa vôbec nedotýkame, pretože meriame na diaľku. Prístroj nám v podstate premietne do čísel to, ako škôlkar vidí, a naši pracovníci to vyhodnotia,“ vysvetľuje Tatiana Winterová, riaditeľka ÚNSS. Každé dieťa dostane certifikát o vyšetrení, ktorý v prípade odchýlky rodič zanesie pediatrovi. Keď ten zistí u dieťaťa zníženú zrakovú ostrosť, odošle ho na vyšetrenie k oftalmológovi.
Projekt podporuje už štvrtý rok občianske združenie BILLA ľuďom. Vlani sa pracovníci ÚNSS pozreli na oči 20 285 škôlkarom, z nich 2955 dostalo odporúčanie na kontrolu zraku odborníkom. Minulý školský rok navštívili 447 škôlok. V novom, už 4. ročníku, sa popri spokojnosti rodičov môžu predškolské zariadenia tešiť aj na edukačné hračky, ktoré boli pre projekt vyrobené na mieru, aby deťom pomohli cibriť si zrak, a aj jemnú motoriku.
Foto: OZ BILLA ľuďom

V hlavnom meste otvorili pre verejnosť aj vodácke kluby novú lodenicu. Vybudovali ju vedľa obľúbenej zátoky v Karlovej Vsi na Botanickej ulici. Prevádzkovať ju bude mestská časť Bratislava-Karlova Ves. Novú lodenicu vybudovala z vlastných prostriedkov a dotácie z hlavného mesta.

„V Bratislave v posledných desaťročiach nenávratne zanikli mnohé športoviská. Zmizol cyklistický velodróm a obeťou developerskej činnosti sa stali aj mnohé futbalové ihriská. Vodácky šport je tiež v akútnom ohrození. Vďaka novej lodenici budeme v Karlovej Vsi upevňovať u detí, mládeže aj dospelých vzťah k vodáckemu športu a životnému prostrediu,“ povedala starostka Dana Čahojová.

„Vodácke športy sú historicky spojené s Bratislavou. Je našou úlohou aj snahou podporovať komunity a ľudí, ktorí sa venujú rozvoju vodáckeho športu a výchove nových športových talentov. Aj preto sme podpísali Memorandum o spolupráci s Asociáciou bratislavských vodáckych klubov, v ktorom sme sa okrem iného zaviazali vytvárať podmienky pre zaistenie bezpečného športovania na Dunaji a iných vhodných vodných plochách v meste. Verím, že aj táto nová lodenica tomu významne napomôže,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.

„Budovanie športovísk z verejných zdrojov je odvážnym počinom a zároveň určitou povinnosťou či už mestskej časti alebo mesta. Tlak na hospodárne narábanie s verejnými zdrojmi by však nemal brzdiť investície do športovej infraštruktúry, ktorá slúži všetkým vekovým kategóriám,“ myslí si vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Karlova Ves investovala do vybudovania novej lodenice 348 167 eur. S vyčlenením finančných prostriedkov súhlasili aj mestskí poslanci a preto prispelo na výstavbu hlavné mesto sumou 335 013 eur. Karlova Ves tak spoločne s hlavným mestom odovzdali vodákom v Karloveskom ramene lodenicu, ktorá pôsobí esteticky a reprezentatívne.

Architekti, ktorí navrhli jej podobu nadviazali na vzhľad starých drevených lodeníc Tatran a Kajak Klubu Bratislava. Na betónovom podzemnom hangári pre lode stojí dvojpodlažná drevená konštrukcia kombinovaná s oceľovými prvkami. Vstupné podlažie sa nachádza vo výške, ktorú neohrozuje ani prípadná hladina storočnej vody.

Na prvom nadzemnom podlaží vznikne priestor pre návštevníkov vo forme kaviarne, ktorá bude určená najmä pre tematické a kultúrno – spoločenské podujatia. Exteriérovú časť prvého podlažia tvorí čiastočne prekrytá letná terasa so schodiskom na poschodie a do hangáru. V hornom podlaží sa nachádzajú priestory šatní, sklady, sušiarne a fitnes centra.

Karloveské rameno je baštou bratislavskej vodáckej scény a liahňou slovenských reprezentantov. Mená ako Matej Beňuš, Juraj Kadnár, Martina Kohlová, Marián Ostrčil, či bratia Hochschornerovci získali v Karloveskej zátoke cenné skúsenosti s vodou, ktoré pretavili do medzinárodných úspechov. Okrem výkonnostných športovcov tu však nachádzajú útočisko aj rekreační vodáci a rodiny s deťmi.