S príchodom zimy sa začalo vykurovacie obdobie. Opäť viac premýšľame o tom, ako na vykurovaní ušetriť a pritom mať doma komfortnú teplotu. Názory na to sú rôzne, preto sme sa opýtali odborníkov zo spotrebiteľského portálu Krotitelia energií, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujú.

 

Pri odchode z domova kúrenie stlmte, ale nevypínajte

Základnou otázkou je, aké by sme mali mať teplo v byte. Odborníci upozorňujú, že keď teplota v miestnostiach presahuje 24 až 25 stupňov, zvyšujú sa celkové náklady domácností na teplo. Na zabezpečenie tepelnej pohody, teda stavu, keď človeku nie je ani príliš teplo a ani chladno, postačuje aj nižšia teplota. Znížením teploty v byte o 1°C dosiahnete úsporu asi 6 percent nákladov. Aj pri odchode z domova odborníci odporúčajú  stlmiť kúrenie, ale nevypínať ho. „Stiahnutím teploty na minimum, teda úplným vypnutím kúrenia či zavretím ventilov, nič neušetríte, práve naopak.  Po návrate domov sa na ohriatie chladného príbytku spotrebuje omnoho viac energie ako na zvýšenie teploty v priestoroch, v ktorých sa počas neprítomnosti temperovalo,“ upozorňuje Matúš Zelený z portálu Krotitelia energií. Odborníci odporúčajú v neprítomnosti udržiavať útlmovú teplotu, ktorá má byť približne o 3°C nižšia, ako je bežná teplota. Úplne stiahnuté kúrenie nemá nič spoločné ani so zdravou a efektívnou domácnosťou. Tepelný komfort je dôležitý aj pre zdravie. Ak máme v byte príliš chladno, môžeme skôr ochorieť a zostať práceneschopní. To prináša aj výpadok príjmov, čiže prehnané šetrenie sťahovaním kúrenia nás napokon môže vyjsť oveľa drahšie, nevraviac o tom, že zdravie máme len jedno.

Ďalším pomerne častým javom v bytových domoch je sťahovania teploty v byte s cieľom „nechať sa vyhrievať“ od okolitých bytov a na ich účet. Ak sú v dome takéto byty, treba sa na schôdzi vlastníkov baviť o zmene koeficientov tak, aby fixná zložka bola vo väčšom pomere k variabilnej zložke – teda k reálnej spotrebe individuálnej domácnosti.

Každá izba vyžaduje inú teplotu

Pri tlmení kúrenia treba prihliadať na viacero okolností, a to najmä na počasie, typ vášho domu, orientáciu i lokalitu. Ak je váš dom zateplený a práve nie je veľká zima, dokáže udržať teplo aj pri väčšom utlmení kúrenia aj niekoľko dní. Pri nezateplených domoch alebo väčších mrazoch však treba znižovať teplotu opatrne. Rýchlejšie vychladnú aj byty na vyšších poschodiach, pod strechou či rožné. Rozdiel v udržaní tepla je aj pri domoch v hustejšej zástavbe a budovách umiestnených na otvorenom priestranstve.

Je dobré zobrať do úvahy, že každá izba vyžaduje inú teplotu. „Termostatickou hlavicou možno regulovať izbovú teplotu v piatich úrovniach, ktoré sa od seba líšia približne štyrmi stupňami Celzia. Najvyšší stupeň vyhreje miestnosť na približne 28 stupňov Celzia, čo vedie k zbytočnému prehriatiu domácnosti. Úsporným riešením je udržiavanie rozdielnych teplôt v rôznych miestnostiach, čím si zlepšíme aj pocit pohodlia,“ vysvetľuje Matúš Zelený. Na najvyššiu teplotu v domácnosti v rozpätí 22 až 24 stupňov sa odporúča vykurovať kúpeľňu a obývačku, v ktorej trávime dlhší čas. V kuchyni a spálni postačí aj nižšia teplota. Na chodbách a v priestoroch schodísk nie je potrebné kúriť takmer vôbec, ak ich obklopujú vykúrené miestnosti.

Vetrajte krátko a intenzívne

Vykurované izby je potrebné pravidelne dôkladne vetrať. Najefektívnejší spôsob je otvorenie okna dokorán na 4 až 6 minút, alebo aspoň dvakrát za deň vytvoriť prievan.  „Čím je vonku chladnejšie počasie, tým kratšie by sme mali vetrať. Vetranie cez okno pootvorené dlhší čas vo ventilačnej polohe prispieva k výraznému ochladeniu izieb a stien, na ktorých sa usadzuje vlhkosť, a teda vytvára ideálne podmienky pre rast zdraviu škodlivých plesní. Navyše na opätovné vykúrenie ochladených miestností sa spotrebuje veľké množstvo energie,“ informuje Matúš Zelený.

Závesy a žalúzie znižujú únik tepla cez okno

V zimných mesiacoch uniká množstvo tepla cez sklo a rámy okna. Zastreté žalúzie dokážu znížiť tepelné straty o viac ako 20 percent, záclony o ďalších 10 percent. Zatiahnutím žalúzií alebo závesov po západe slnka sa dá dosiahnuť štvorpercentná úspora energie. „Dôležitá je dĺžka závesov, ktoré by mali siahať po parapetnú dosku. Príliš dlhé závesy prekrývajúce radiátory dokážu teplo nasmerovať do okna namiesto do miestnosti a pohlcovať ho, tým vzrastie spotreba energie. K úspore výrazne prispieva hrúbka materiálu závesov. Pevnejšie závesy, ktoré pokrývajú celú plochu okna, dokážu výrazne znížiť tepelné straty,“ upozorňuje Matúš Zelený.

Zaujímalo nás, aké úspory je možné dosiahnuť pri tlmení kúrenia. Podľa Matúša Zeleného to závisí od mnohých faktorov.  Vplyv na úspory má to, či je dom zateplený, či má daný byt plastové okná, ako aj to či ide o dvoj, troj-komorové okná. „Na základe údajov z aplikácie Fiifree.com vieme, že priemerná spotreba tepla v bytoch v Bratislavskom kraji je 125 kWh/m2. Pri 3-izbovom byte s plochou 65 m2 to predstavuje 8125 kWh. Priemerná cena tepla v tomto regióne je 0,09 Eur/kWh, čo pri vyššie uvedenej spotrebe je ročne 731 eur. Ak by sme predpokladali, že ide o náklad na vykúrenie bytu na priemerne 23 stupňov, možná úspora pri znížení teploty o 2 stupne je 12 % – to by bolo 87,75 eur. Ale opäť podotýkam, že v tomto prepočte je veľmi veľa premenných, bez ktorých ide naozaj o veľmi hrubý odhad,“ uzatvára Matúš Zelený. Na vysvetlenie uvádzame, že Fiifree.com je prvá slovenská aplikácia na sledovanie energií, kde si už viac ako 2000 slovenských domácností zaregistrovalo svoju spotrebu a môžu si takto porovnávať svoje výdavky.

 

Sme tu pre vás

MiÚ MČ Karlova Ves
Nám. sv. Františka 8
842 62 Bratislava

Miestny úrad

Pon: 08:00 — 12:00
13:00 — 17:00
Str: 08:00 — 12:00
13:00 — 17:00
Pia: 08:00 — 13:00

Centrum služieb občanom

Pon:  08:00 — 17:00
Utr:  08:00 — 15:00
Str:  08:00 — 17:00
Štv:  08:00 — 15:00
Pia:  08:00 — 13:00
Sob:  09:00 — 13:00

Stavebný úrad

Pon: 08:00 — 12:00
13:00 — 17:00
Str: 08:00 — 12:00
13:00 — 17:00