Park SNP v Líščom údolí má po novom správkyňu. Katarína Kráľovičová to má ako obyvateľka Líščieho údolia do parku na skok a dá sa povedať, že jej doslova prirástol k srdcu. Vidí jeho potenciál, funkciu, možné vylepšenia, ale taktiež jeho nelichotivé stránky.

Karlova Ves má to šťastie, že je z oboch strán v náručí lesov. Pri prechádzke však nie je výnimočné naraziť na odpadky. Katarína Kráľovičová ich zbiera z vlastnej iniciatívy, či už z chodníkov, okolia ohnísk alebo lesných ciest. „Nerozumiem tomu, ako si niekto môže dovoliť odhadzovať odpadky na zem. Prípadne si po opekačke po sebe neupratať a nevyhodiť smeti do kontajnera. Občas nemám problém vyzbierať 2-3 vrecia malých odpadkov za pár desiatok minút. Ľudia na mňa pozerajú a niektorí neveriacky krútia hlavami, čo to robím. Keď si po sebe neupracú druhí, urobím to za nich,“ vysvetľuje situáciu nová správkyňa.

Zvýšený záujem o ohniská a opekanie je podľa Kataríny Kráľovičovej cítiť najmä teraz počas letnej sezóny. Takisto prichádzajú rodiny s deťmi, ktoré tu robia oslavy narodenín v prírode. Je fajn, že park slúži ľuďom. „Zarážajúce je však to, že je ľuďom za ťažko priniesť si so sebou vrece, nahádzať do neho odpadky a prejsť 50 metrov ku kontajneru na separovaný zber odpadu. Väčšina ľudí si uprace, avšak aj jedna nedisciplinovaná partia dokáže urobiť neporiadok, ktorý kazí celkový dojem. V prípade veľkého počtu odpadu potom ide nabok aj separovanie, všetko sa hádže aj do koša na plast a papier,“ pokračuje Katarína Kráľovičová.

Hoci sa to možno nezdá, v parku a priľahlom lese žijú zvieratá, ktoré lákajú odpadky zo smetných košov. Ak teda návštevníci nechajú pri smetnom koši vrece s odpadkami a považujú to za vyriešené, skôr ako príde k odberu odpadu, rozhrabe odpadky napríklad líška. „Veľkým plusom by bolo, ak by návštevníci po opekaní použili veľký kontajner na komunitný odpad a neodkladali vrecia k malým košom. Tie sa počas víkendu nevypratávajú, a tak z piatka na sobotu a hlavne zo soboty na nedeľu majú zvieratá ideálnu príležitosť na rozhrabanie vriec po parku. Párkrát som na vlastné oči videla, ako líška snorí vo vreciach a rozsypáva ich,“ približuje stav po víkendových akciách Katarína Kráľovičová.

Nová správkyňa parku považuje za najväčšiu slabinu parku nedisciplinovanosť niektorých jeho návštevníkov. Park má podľa nej priestor na zlepšenie infraštruktúry, ale tá je zbytočná, pokiaľ sa ľudia nevedia správať k tomu, čo park ponúka. Ľudia by mali podľa nej popracovať nielen na upratovaní po sebe, ale aj na vzťahoch. Aby nedochádzalo ku konfliktom medzi mamičkami s deťmi, majiteľmi psov, korčuliarmi alebo cyklistami. Park má slúžiť všetkým rovnako a prinášať nám pokoj a oddych v lone prírody.

Pravdepodobne ste to zažili už aj vy. Venovali ste nemalé úsilie a čas na to, aby ste urobili svoj dom krajším. A potom ste zrazu jedného dňa našli na svojej novej maľovke nevzhľadné čmáranice. Zrejme ste boli chvíľu v predinfarktovom stave a uvažovali ste, čo s tým. Ak tam čmáranice necháte, znehodnotí to vzhľad vášho domu a navyše postupne pribudnú ďalšie. Jednoduché riešenie neexistuje, iba ak kombinácia viacerých.

Tento fenomén sa žiaľ nevyhol ani Karlovej Vsi. Samospráva sa ale nechce zmieriť so súčasným stavom a chce znižovať počet grafiiti na svojom území. Ich odstraňovanie je časovo i finančne náročné. Existujú rôzne nástroje na predchádzanie ich vzniku, ako je zavedenie kamerového systému či natieranie najviac exponovaných plôch anti-grafiti nátermi. Všetky tieto riešenia sú však nákladné a zaťažujú verejný rozpočet. „Rozhodli sme sa ísť inou cestou a preto sme sa spojili s mladými grafiťákmi, ktorí majú záujem dať maľovaniu na voľné plochy systém, aby sa nečmáralo všade a všetko, ale aby to boli kresby, ktoré budú prijateľné pre ľudí a na miestach, ktoré ich nerušia,“ vysvetľuje starostka Dana Čahojová. „Stretli sme sa s nimi, aby sme si vypočuli ich predstavy a hľadali spolu riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť situáciu. Dohodli sme sa, že miestny úrad vytipuje verejné plochy, na ktorých budú môcť realizovať svoje diela,“ doplnila Dana Čahojová.

Jeden z grafiťákov, Patrik (na jeho želanie nezverejňujeme jeho skutočné meno), patrí do skupiny chalanov, ktorí sa venujú legálnym grafitom. „To znamená, že prídeme k stene, kde je to povolené, a keďže sa nemusíme ponáhľať, máme čas spraviť prepracovaný výtvor. Aj v Karlovej Vsi sú miesta, kde by takéto plochy mohli vzniknúť. Viaceré betónové múry na detských ihriskách alebo akékoľvek iné betónové steny, vyzerajú odpudivo. Napríklad steny na Novackého alebo podchod na Levárskej. Výber stien by sme ale radšej nechali na mestskú časť, keďže presne nevieme, kde by to vyhovovalo jej. V Ružinove a v Petržalke sú vyhradené viaceré plochy, no v Karlovej Vsi nič také nemáme,“ vysvetľuje Patrik.

Čmáranice sú „dielom“ najmä detí

Keďže ľudia vnímajú kresby a rôzne čmáranice na stenách budov a múroch ako vandalizmus, najmä ak postriekajú nedávno natreté budovy, zaujímalo nás, prečo to vlastne mladí muži robia? Podľa Patrika sú to väčšinou deti vo veku 10 až 13 rokov, ktoré sa dostanú ku sprejom alebo fixkám a nevedia o grafiti takmer nič. Ich výtvory nezvyknú byť ničím zaujímavé a ako podklad si vyberajú čisté steny. Je aj otázne, či rodičia majú dostatočný prehľad o spôsobe trávenia voľného času ich „ratolestí“? „Myslia si že keď sa podpíšu na zateplený panelák niečo tým dokážu. Kvôli týmto nepodareným dielam ľudia odsudzujú všetkých „sprejerov“. Grafiti sa pritom dá robiť rôznymi spôsobmi. Je rozdiel, keď niekto len nastrieka svoje pseudomeno a keď nasprejuje farebnú maľbu na starý šedý múr, a tým spestrí okolie“, dodáva Patrik.

Ak by podľa neho Karlova Ves dala možnosť tvoriť a zdokonaľovať sa chalanom na plochách, kde to neprekáža, po nejakom čase by sa ich podpis premenil na pekné farebné dielo. Taktiež by si mohli všímať maľby lepších, a učiť sa od nich. „Samozrejme nikdy to nie je na 100 percent, lebo vždy sa nájde niekto, kto nemá rešpekt a poškodí všetko, čo mu príde pod ruku. Ale myslím si, že by to určite pomohlo aspoň čiastočne obmedziť grafiti tam, kde byť nemajú“, uzatvára Patrik.

Grafiti pochádzajú z New Yorku

Podľa wikipédie je graffiti osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne. Ich autor sa snaží prezentovať svoje pseudomeno pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných. Vo väčšine prípadov píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich skupín.

Počiatky vzniku siahajú do New Yorku do 60. rokov 20. storočia. Všetko sa začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou ich svojského sebavyjadrenia. Ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov. Koncom 70. rokov boli grafiti také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji sa stala nástrojom, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena. Následkom bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Writeri maľovali stále viac a komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. V priebehu 90. rokov vznikla odnož graffiti – Street Art. Ten má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov. Aj vďaka niektorým filmom sa graffiti a hip-hop začali rozširovať po celom svete a v 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe. Do Bratislavy sa dostali začiatkom roku 1995 z Českej republiky. Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi.

V priebehu letných mesiacov Karlova Ves zrekonštruuje viacero ciest a chodníkov. Najrozsiahlejšie práce čakajú cestnú komunikáciu na Adámiho ulici. Obyvatelia by mali pozornejšie sledovať dopravné značenie.

Myslí sa samozrejme aj na chodcov. Nerovné chodníky sa budú opravovať aj na Pribišovej ulici smerom k dlhodielskemu kostolu. Rekonštrukcia je v pláne aj o ulicu ďalej vo vnútrobloku Majerníkova. V tejto lokalite avizovali občania aj dlhodobý problém s vysokými obrubníkmi, ktoré sú prekážkou v plynulom pochybe pre rodičov s kočíkmi alebo hendikepovaných ľudí alebo ľudí s obmedzenou pohyblivosťou.

Na výmenu je zrelý aj asfalt v areáli škôlok na Adámiho 11, Ladislava Sáru 3 a Majerníkova 11. Rekonštrukciou prejdú aj schody k materskej škole na Ľ. Fullu 12. Renovačné práce sú z dôvodu prázdnin a menšej premávky naplánované na júl a august. Obyvateľov zároveň prosíme o trpezlivosť počas tohto obdobia. Odmenou za krátkodobý nadmerný hluk budú lepšie cesty a chodníky.

Hospodárenie mestskej časti Bratislava-Karlova Ves sa za rok 2017 skončilo s čistým prebytkom 89-tisíc eur. Celkové príjmy mestskej časti v minulom roku dosiahli 11,6 mil. eur a celkové výdavky 11,5 mil. eur. Záverečný účet schválilo miestne zastupiteľstvo dnes popoludní.

„Záverečný účet predstavuje súhrn nášho rozpočtového hospodárenia za rok 2017. Prebytok poputuje tam, kde je ho najviac treba a teda prednostne do našich škôl a škôlok,” konštatovala starostka Dana Čahojová. „V minulom roku sme pokračovali v zodpovednom hospodárení s cieľom nezadlžovať mestskú časť a pokryť nevyhnutné výdavky a investície vlastnými príjmami. To sa podarilo. Na druhej strane by sme potrebovali viac financií investovať do opráv karloveského majetku, ktorý bol dlhodobo zanedbaný,“ informoval vicestarosta Branislav Záhradník.

Celkové príjmy mestskej časti v minulom roku vzrástli oproti roku 2016 o tri percentá. Najväčším programom je školstvo s výdavkami takmer 6,3 mil. eur. Na verejnoprospešné služby išlo 500-tisíc eur, na program Kvalita prostredia a verejný poriadok takmer 300-tisíc eur. Do dopravy a cestného hospodárstva sa investovalo 250-tisíc eur, do sociálnych služieb (bez opatrovateľskej služby, ktorá je financovaná v rámci Moderného úradu) sa investovalo 160-tisíc eur.

Na podporu športu a mládeže použila mestská časť vyše 100-tisíc eur a na kultúru takmer 160-tisíc eur. Najväčšou investíciou bolo zakúpenie techniky pre Verejnoprospešné služby Karlova Ves vo výške 178-tisíc eur. Na rozšírenie a obnovu detských ihrísk a nákup nových hracích prvkov sa použilo vyše 36- tisíc eur.

Do školstva sa investovalo ďalších 95-tisíc eur, najmä na rekonštrukciu sociálnych zariadení v MŠ L. Sáru, spolu takmer 30-tisíc eur na nákup veľkokuchynských zariadení pre ZŠ Karloveská 61 a ZŠ A. Dubčeka a takmer 19-tisíc eur išlo do nových hracích prvkov na školských ihriskách. Do domu kultúry sa zakúpila nová zvuková aparatúra.

Komorné koncerty v botanickej záhrade, folkové koncerty v zátoke u Marka Twaina, rodinné dielne, rozprávkové pondelky, filmové piatky, aj mimoriadne obľúbené cvičenia vo Vodárenskej záhrade. To všetko pripravila mestská časť Bratislava-Karlova Ves pre svojich obyvateľov pre najbližšiu letnú sezónu. Vstupy na všetky podujatia sú bezplatné.

Novinkou tohtoročného kultúrneho leta v Karlovej Vsi bude jeho oficiálne otvorenie v Líščom údolí (v prípade nepriaznivého počasia v Karloveskom centre kultúry). Bude v sobotu 30. júna. Začne sa o 17. hodine a skončí sa po 23. hodine. V úvode otváracieho programu sa predstaví Karloveský športový klub s cvičením Zdravý chrbát. Divadlo JaKi prinesie komédiu plnú omylov a pikantností Prešporská povesť.

Večer o 20. hodine vystúpi známa folková stálica Marián, Marek a Martin Geišbergovci. O 21:30 h si budú môcť návštevníci Otvorenia Karloveského kultúrneho a športového leta pozrieť celosvetovo oceňovaný slovenský thriller, ktorý ašpiroval na Oscara, Čiara. Pre divákov bude pripravené občerstvenie, hry, repelenty a deky.

Najúspešnejším letným formátom bude letné kino v prírodných reáliách Líščieho údolia. Karlovešťania si budú môcť po celodennej horúčave a pracovnom týždni vychutnať kvalitnú kinematografiu. Postupne uvidia životopisnú drámu Pápež František, drámu Masaryk a Únos, komédiu Stratili sme Stalina, drámu Učiteľka či animovanú komédiu Zootropolis.

Už tradičnou súčasťou karloveského leta budú tri nedeľné koncerty v botanickej záhrade, ktoré sú určené najmä pre hudobných fajnšmekrov. Romantická atmosféra a tóny majstrov hudobnej scény pozývajú na kultúrny zážitok. V nedeľu 8. júla zahrá Vlado Vizár Jazz Trio, 5. augusta trio Lento Ad Astra a 2. septembra kvintet Swingang.

Sobotné folkové koncerty budú v klube Mark Twain. V sobotu 14. júla vystúpi speváčka a gitaristka Zuzana Suchánková & Fine Boosters. Štvrtého augusta sa predstaví projekt Ľuboša a Juraja Majtána Otec a syn. Prvého septembra sa predstaví pop-folkový spevák Aďo Juráček s debutovým albumom Trubadúr.

Karlova Ves pripravila počas letných prázdnin aj obľúbené Rozprávkové pondelky, ktoré sa budú striedať s Rodinnými kreatívnymi dielňami na Námestí sv. Františka a na Pribišovej ulici. Deti si budú môcť pozrieť hrané rozprávky, vyrobiť si bižutériu, vyskúšať letné prestieranie, drôtikovanie či výrobu 3D krabičiek.

Ani tento rok nebudú chýbať obľúbené cvičenia vo Vodárenskej záhrade. Karloveský športový klub v spolupráci s Vodárenským múzeom prinesú počas letných mesiacov od pondelka do štvrtka cvičenia vždy od 18. hodiny. Cvičiaci si prinesú len podložku na cvičenie.

1. stranu letáku nájdete 

Spevňovanie protipovodňovej bariéry na Dunaji bude trvať dlhšie ako sa predpokladalo. Hoci Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) predpokladal ukončenie prác na jar, aktuálne informoval, že práce sa predĺžia o niekoľko mesiacov. Život to skomplikuje najmä cyklistom a chodcom, ktorí v letnom a jesennom období využívajú komunikáciu od mosta Lafranconi, okolo lodeníc až ku Karloveskému ramenu.

„Vodohospodári uviedli, že práce na spevňovaní bariéry sa významne predĺžia pre nepredvídateľné technicko-prírodné okolnosti. Keďže je promenáda v hojnej miere využívaná počas blížiaceho sa leta, SVP sme upozornili na potrebu čo najskoršieho ukončenia prác,“ informovala starostka Dana Čahojová.

Časť promenády je aj na pozemkoch vo vlastníctve Univerzity Komenského a spravuje ich mestská organizácia STaRZ. Využívajú ju nielen obyvatelia Karlovej Vsi, ale aj cyklisti z Devína či Starého Mesta. V dôsledku jej niekoľkomesačnej nepriechodnosti obchádzajú úsek z prednej strany botanickej záhrady. Vodohospodári zdôvodnili potrebu predĺženia harmonogramu spevňovacích prác na bariére obzvlášť zhoršenými pomermi podložia v degradovaných vrstvách, ktoré nebolo možné predvídať a boli zistené až v priebehu realizácie diela.

Vzácna výstava fotografií starej Karlovej Vsi bude pre Bratislavčanov prístupná až do konca augusta. Autorom fotografií je Karlovešťan Viliam Klassa. Fotografie znázorňujú Karlovu Ves tesne pred výstavbou sídliska či električkovej trate a zobrazujú autentické miesta pôvodnej dediny, Karloveského ramena, potoka či karloveských vinohradov. Výstava je nainštalovaná na prízemí miestneho úradu, pozrieť si ju môžete počas stránkových dní, teda v pondelok, stredu a v piatok.

Zdroj foto: Karlova Ves v obrazoch

Deti z MŠ Majerníkova 11 sa na konci školského roku zúčastňujú zaujímavých výletov a exkurzií. Tento školský rok predškoláci absolvovali exkurziu na jahodovú farmu, kde si mohli nazbierať jahody. 

Materská škola Majerníkova 11 pripravila pre predškolákov aj výlet na Červený kameň, kde sa mohli oboznámiť s históriou hradu a videli vystúpenie Sokoliarov. Zúčastnili sa aj zaujímavej exkurzie v keramickej dielni v Pezinku, kde sa oboznámili s ľudovou kultúrou a tvorbou keramiky. Pre všetky deti naplánovali exkurziu po Bratislave vláčikom Blaváčikom, ktorý prišiel po deti pred materskú školu a povozil ich po centre Bratislavy. Deti sa dozvedeli zaujímavosti z histórie hlavného mesta a Bratislavského hradu.

Najmenšie deti boli na konci školského roku na výlete v Malkia Parku, kde sa oboznámili so životom na farme a s domácimi a voľne žijúcimi zvieratami .

Iveta Ryzá, riaditeľka MŠ Majerníkova 11

Vo štvrtok 14. 6. 2018 sa už po štvrtý krát uskutočnila Slávnostná akadémia, či rozlúčka s predškolákmi na MŠ Majerníkova 60, pričom ide o udalosť v Karlovej Vsi úplne jedinečnú. Hoci sa pre nepriazeň počasia podujatie nekonalo v amfiteátri na školskom námestí pred budovou ZŠ A. Dubčeka na Majerníkovej ulici, ale v priestoroch vstupnej haly budovy, kde MŠ sídli, vôbec nič to neubralo na vážnosti atmosféry a prežívaní milej chvíle, keď sa 14 predškolákov oblečených v  žltých talároch lúčilo so svojou materskou školou, so svojou triedou Múdre sovy, so svojimi učiteľkami a s pani riaditeľkou. Všetko sa to začalo pochodom od fontány na ulici Ľ. Fullu za sprievodu dychovej hudby a mažoretiek, čo ešte podčiarklo význam tejto chvíle.

Po presune do budovy materskej školy riaditeľka Mgr. Ľubomíra Hírešová prítomných srdečne privítala. Nasledoval pestrý program, kde deti predviedli svoj hudobný i tanečný talent a všetko to vyvrcholilo momentom, keď riaditeľka každého predškoláka pasovala na prváka a odovzdala mu darček na pamiatku. Svedkami celej udalosti boli hrdí rodičia, no nielen oni. V samom závere sa k prítomným prihovorila aj zástupkyňa rodičov, ktorá za všetkých otcov a mamy poďakovala pani učiteľkám za ich celoročné úsilie pri formovaní týchto teraz ešte zopár dní predškolákov, no po letných prázdninách už prvákov, ktorí zasadnú do školských lavíc.

Kolektív MŠ Majerníkova 60

Páčia sa Vám náušnice a náhrdelníky? Ak by ste si chceli vytvoriť vlastné alebo urobiť niekomu darček, môžete tak urobiť koncom júna. Postupne si vytvoríte originálny drôtený šperk, ktorý nadväzuje na drotárske techniky našich predkov. Počet miest v ateliéri je limitovaný, preto neváhajte a prihláste sa čo najskôr. Vstupné na aktivitu je 3,50 eur pre nepracujúcich seniorov z Karlovej Vsi a 6,50 eur pre seniorov z iných mestských častí.
Ateliér drôtu bude v utorok 26. júna od 14:30 do 17:00 h v dennom centre na Tilgnerovej ulici. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0940 634 198 (pon., str. od 9. h do 16. h alebo v pia od 9. h do 12. h).

Obyvatelia, ktorí bývajú v blízkosti električkových zastávok Nad lúčkami a Miestny úrad Karlova Ves sa dočkali tichších prejazdov električiek aj áut cez priecestia. Pomohli k tomu rekonštrukčné práce na trati, ktoré urobil Dopravný podnik Bratislava. Robil tak vo večerných hodinách, aby bola premávka počas dňa plynulá a aby boli cestujúci ušetrení od potreby prestupovať na náhradnú autobusovú dopravu.  Dopravný podnik vykonal v tejto lokalite revízie a opravy tzv. upevňovacích uzlov. Vybúral asfalto-betónové vrstvy a po odstránení krytu priecestia upevňovacie uzly zrevidoval a vymenil. 

Hĺbkové rekonštrukcie budov v správe mestskej časti, prírode blízke riešenia na zachytávanie zrážkovej vody a zmiernenie letných horúčav, pilotná obnova verejných priestranstiev s aktívnym zapojením obyvateľov, ako aj návrhy, ako postupovať pri obnove panelových domov. To všetko zrealizuje mestská časť Bratislava-Karlova Ves na svojom území, aby zmiernila dopady klimatickej zmeny. Európska komisia prispeje Karlovej Vsi na tieto kroky grantom vo výške 1,5 milióna eur.

„Naše sídliská sa v lete menia na rozhorúčenú púšť, inokedy nás prekvapia nezvyčajne silné veterné smršte alebo prívaly dažďa. Ak sa nechceme obávať budúcnosti, musíme už dnes prevziať zodpovednosť. Aj malé kroky majú svoj veľký význam,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Karlova Ves zapojí do tohto priekopníckeho projektu dve školy a hĺbkovo ich zrekonštruuje. Pôjde o najväčšiu školu na Dlhých dieloch – Základnú školu Alexandra Dubčeka a materskú školu na Kolískovej ulici. Tieto verejné budovy by sa mali zmeniť na budovy s takmer nulovou spotrebou energie (čo vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, to si spotrebujú), zároveň sa počíta so zachytávaním a využívaním zrážkovej vody. Odskúšajú sa aj ďalšie progresívne prototypové riešenia, ktoré prispejú k pasívnemu energetickému štandardu.

Hlavným cieľom projektu s názvom “Deliver: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy” je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny, ale aj znížiť hodnotu uhlíkovej stopy v Karlovej Vsi. Ako nás informovala Zuzana Hudeková, v súčasnosti je uhlíková stopa v Karlovej Vsi 4,35 ton / rok. Vzorom pri jej znížení sú mestá, ktoré si už stanovili nulovú uhlíkovú stopu.

Dopady v dôsledku zmeny klímy zmierni aj výsadba drevín, zachytávanie zrážkovej vody, vytváranie zelených striech a zelených stien, budovanie úkrytov pre drobné živočíchy, ochrana dážďovníkov či podpora opeľovačov. „Sídliská patria medzi najzraniteľnejšie časti mesta, nielen pre panelovú bytovú zástavbu, ale aj z dôvodu nízkej kvality verejných priestorov a nedostatku zelene,“ informovala odborná garantka projektu Zuzana Hudeková.

Jedným z cieľov projektu je aj výrazne zlepšiť kvalitu školského prostredia. „Zlepšia sa aj podmienky výučby, ako je optimálna teplota v triedach, dostatočné a zároveň úsporné vetranie či osvetlenie, prispejú k znižovaniu chorobnosti detí, ale aj k zlepšovaniu ich školských výsledkov,” uviedla vedúca referátu riadenia projektov Lenka Nemcová.

V rámci projektu je naplánované otvorenie unikátneho Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, kde sa budú môcť deti, ale aj dospelí dozvedieť viac o témach spojených s ochranou klímy a dôležitosti zachovania rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov.

Projekt je naplánovaný na päť rokov, od júna 2018 do júna 2023. Na realizáciu projektu získala Karlova Ves z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie prostriedky vo výške 1 467 913 eur, z toho mestská časť ako hlavný koordinátor projektu získala sumu 943 284 eur. Do projektu prispeje čiastkou 78 607 eur z vlastných zdrojov.

Do projektu sú zapojení ďalší štyria asociovaní partneri: Karpatský rozvojový inštitút, expertná inštitúcia na oblasť zmeny klímy, CI2, o.p.s. – nezisková organizácia zameraná na udržateľný rozvoj, vzdelávanie, publikačnú činnosť a vedu a výskum, IEPD – Inštitút pre pasívne domy, združenie fyzických a právnických osôb, s cieľom podporovať uplatnenie princípov pasívnych domov a udržateľnej architektúry a napokon BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie, zamerané na ochranu a obnovu prírody najmä v Bratislavskom regióne.