Karlova Ves

Páčia sa Vám náušnice a náhrdelníky? Ak by ste si chceli vytvoriť vlastné alebo urobiť niekomu darček, môžete tak urobiť koncom júna. Postupne si vytvoríte originálny drôtený šperk, ktorý nadväzuje na drotárske techniky našich predkov. Počet miest v ateliéri je limitovaný, preto neváhajte a prihláste sa čo najskôr. Vstupné na aktivitu je 3,50 eur pre nepracujúcich seniorov z Karlovej Vsi a 6,50 eur pre seniorov z iných mestských častí.
Ateliér drôtu bude v utorok 26. júna od 14:30 do 17:00 h v dennom centre na Tilgnerovej ulici. Prihlásiť sa môžete na telefónnom čísle 0940 634 198 (pon., str. od 9. h do 16. h alebo v pia od 9. h do 12. h).

Obyvatelia, ktorí bývajú v blízkosti električkových zastávok Nad lúčkami a Miestny úrad Karlova Ves sa dočkali tichších prejazdov električiek aj áut cez priecestia. Pomohli k tomu rekonštrukčné práce na trati, ktoré urobil Dopravný podnik Bratislava. Robil tak vo večerných hodinách, aby bola premávka počas dňa plynulá a aby boli cestujúci ušetrení od potreby prestupovať na náhradnú autobusovú dopravu. Dopravný podnik vykonal v tejto lokalite revízie a opravy tzv. upevňovacích uzlov. Vybúral asfalto-betónové vrstvy a po odstránení krytu priecestia upevňovacie uzly zrevidoval a vymenil.

Hĺbkové rekonštrukcie budov v správe mestskej časti, prírode blízke riešenia na zachytávanie zrážkovej vody a zmiernenie letných horúčav, pilotná obnova verejných priestranstiev s aktívnym zapojením obyvateľov, ako aj návrhy, ako postupovať pri obnove panelových domov. To všetko zrealizuje mestská časť Bratislava-Karlova Ves na svojom území, aby zmiernila dopady klimatickej zmeny. Európska komisia prispeje Karlovej Vsi na tieto kroky grantom vo výške 1,5 milióna eur.

„Naše sídliská sa v lete menia na rozhorúčenú púšť, inokedy nás prekvapia nezvyčajne silné veterné smršte alebo prívaly dažďa. Ak sa nechceme obávať budúcnosti, musíme už dnes prevziať zodpovednosť. Aj malé kroky majú svoj veľký význam,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Karlova Ves zapojí do tohto priekopníckeho projektu dve školy a hĺbkovo ich zrekonštruuje. Pôjde o najväčšiu školu na Dlhých dieloch – Základnú školu Alexandra Dubčeka a materskú školu na Kolískovej ulici. Tieto verejné budovy by sa mali zmeniť na budovy s takmer nulovou spotrebou energie (čo vyprodukujú cez obnoviteľné zdroje, to si spotrebujú), zároveň sa počíta so zachytávaním a využívaním zrážkovej vody. Odskúšajú sa aj ďalšie progresívne prototypové riešenia, ktoré prispejú k pasívnemu energetickému štandardu.

Hlavným cieľom projektu s názvom “Deliver: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy” je zvyšovať odolnosť sídlisk na dopady klimatickej zmeny, ale aj znížiť hodnotu uhlíkovej stopy v Karlovej Vsi. Ako nás informovala Zuzana Hudeková, v súčasnosti je uhlíková stopa v Karlovej Vsi 4,35 ton / rok. Vzorom pri jej znížení sú mestá, ktoré si už stanovili nulovú uhlíkovú stopu.

Dopady v dôsledku zmeny klímy zmierni aj výsadba drevín, zachytávanie zrážkovej vody, vytváranie zelených striech a zelených stien, budovanie úkrytov pre drobné živočíchy, ochrana dážďovníkov či podpora opeľovačov. „Sídliská patria medzi najzraniteľnejšie časti mesta, nielen pre panelovú bytovú zástavbu, ale aj z dôvodu nízkej kvality verejných priestorov a nedostatku zelene,“ informovala odborná garantka projektu Zuzana Hudeková.

Jedným z cieľov projektu je aj výrazne zlepšiť kvalitu školského prostredia. „Zlepšia sa aj podmienky výučby, ako je optimálna teplota v triedach, dostatočné a zároveň úsporné vetranie či osvetlenie, prispejú k znižovaniu chorobnosti detí, ale aj k zlepšovaniu ich školských výsledkov,” uviedla vedúca referátu riadenia projektov Lenka Nemcová.

V rámci projektu je naplánované otvorenie unikátneho Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, kde sa budú môcť deti, ale aj dospelí dozvedieť viac o témach spojených s ochranou klímy a dôležitosti zachovania rozmanitosti živočíšnych a rastlinných druhov.

Projekt je naplánovaný na päť rokov, od júna 2018 do júna 2023. Na realizáciu projektu získala Karlova Ves z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE Európskej komisie prostriedky vo výške 1 467 913 eur, z toho mestská časť ako hlavný koordinátor projektu získala sumu 943 284 eur. Do projektu prispeje čiastkou 78 607 eur z vlastných zdrojov.

Do projektu sú zapojení ďalší štyria asociovaní partneri: Karpatský rozvojový inštitút, expertná inštitúcia na oblasť zmeny klímy, CI2, o.p.s. – nezisková organizácia zameraná na udržateľný rozvoj, vzdelávanie, publikačnú činnosť a vedu a výskum, IEPD – Inštitút pre pasívne domy, združenie fyzických a právnických osôb, s cieľom podporovať uplatnenie princípov pasívnych domov a udržateľnej architektúry a napokon BROZ – Bratislavské regionálne ochranárske združenie, zamerané na ochranu a obnovu prírody najmä v Bratislavskom regióne.

Hasičský a záchranný útvar Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vyhlásil 18.6.2018 až do odvolania čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov v okrese Bratislava IV. Zakazuje sa preto najmä:

fajčenie, alebo používanie otvoreného plameňa na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru
vypaľovanie porastov bylín, kríkov a stromov
zakladanie ohňa v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu.

Celý oznam si môžete prečítať TU

Dňa 20.6.2018 v čase od 8⁰⁰ do 16⁰⁰ bude z dôvodu opravárenských prác na horúcovode prerušená dodávka teplej vody z OST 958 Levárska a OST 960 Brodská.

Ide o nasledovné objekty:

Brodská 1,2,3,4,5,6,7,8,

Karloveská 41,43,45,47,49,51,53,55,57,59,

Kuklovská 1,3,5,7,

Lackova 4-MŠ,DJ

Levárska 9,11,13,

Levárska 1,3,5,7,

Sekulská 5

Silvánska 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,20,21,23,25,27,29

Suchohradská 2,3-MŠ,4,6,8

Vyvesenie oznamov na brány jednotlivých objektov zabezpečí BAT a.s.

„Zlý je oheň, zlá je povodeň, zlé krupobitie, ale horší planý sused,“ hovorí staré príslovie. Už naši predkovia vedeli, ako je dôležité susedské spolunažívanie. O to viac to platí v našich sídliskových podmienkach. Okrem problémov so susedmi, ktorí sú hluční, neporiadni alebo neznášanliví, sa čoraz častejšie stretávame s ďalším typom susedov, s ktorými nie je ľahké spolunažívať. Sú to tzv. chovatelia.

Typickí sú tým, že vo svojich bytoch chovajú nadmerné počty rôznych zvierat. Pokiaľ tým neobťažujú susedov, nevznikajú ani nezhody. Čo si ale počať, ak takýto chov spôsobuje nadmernú nečistotu, smrad alebo hluk? Obrátili sme sa na viaceré inštitúcie a spoločne s nimi sme hľadali možnosti riešenia takejto situácie.

Všetky oslovené inštitúcie sa zhodli na tom, že ako prvý krok je potrebné upozorniť na nežiadúci stav správcu bytového domu. Správca a vlastníci bytov môžu v vyriešení problému postupovať podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej zákon). „Vlastníci bytov by mali mať vypracovaný domový poriadok, v ktorom vymedzia podmienky bývania tak, aby nedochádzalo k negatívnemu ovplyvňovaniu okolitých bytov a spoločných priestorov. Vlastník dotknutého bytu by mal byť preukázateľne písomne vyzvaný, aby odstránil to, čo obmedzuje ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva. Výzvu by mal podať správca objektu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov. Zákon umožňuje vec postúpiť na súd, s možnosťou uplatnenia požiadavky na predbežné opatrenie (napr. vyčistenie bytu). Kontrolu chovu domácich zvierat môže na základe podnetu vykonať Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej RVPS),“ vysvetľuje hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Katarína Nosálová. Ak sú zvieratá choré, môžu v niektorých prípadoch (parazity, svrab, sezónne ochorenia-zoonózy a pod.) predstavovať zdravotné riziko pre obyvateľov dotknutého bytu. Pokiaľ nie sú obyvatelia so zvieratami v priamom kontakte, nie je predpoklad zdravotného rizika. „Pri súčasnej epidemiologickej situácii nepredstavujú domáce zvieratá zdroj epidemických resp. infekčných ochorení,“ dodáva Katarína Nosálová.

Na úrad sa ročne obracajú viacerí obyvatelia Bratislavy, ich žiadosti však neriešia, pretože úrad nemá oprávnenie vstupovať do bytov a ani nariaďovať vykonanie opatrení v nich.

Aj Silvia Čaňová zo Slobody zvierat potvrdzuje, že sa na nich obracajú občania a to v desiatkach prípadov ročne. Sloboda zvierat však ako neštátne občianske združenie nemá právomoc vstúpiť do bytu či domu a odobrať zvieratá. Môže tak urobiť v odôvodnených prípadoch len polícia a RVPS. Často však asistujú RVPS počas akcie priamo v teréne. „Preberieme zvieratá do útulku, kde im poskytneme ošetrenie, liečbu a kastráciu. Zväčša totiž ide o nezvládnutý chov, kde sa zvieratá spontánne premnožili a nedostáva sa im potrebnej starostlivosti, takže bývajú choré, podvyživené, bez adekvátnej veterinárnej starostlivosti, často žijú v špine, výkaloch. Naposledy v marci to bol prípad práve v Karlovej Vsi. Pani chcela pomôcť mačičkám, vymklo sa jej to však z rúk. Premnožili sa a žili v zlých podmienkach. Z bytu sme prevzali 11 mačiek, preliečili sme ich a vykastrovali. Väčšina je dnes adoptovaná v nových domovoch,“ informuje Silvia Čaňová.

Výskyt tohto prípadu v Karlovej Vsi na Donnerovej ulici potvrdzuje tiež riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto Miloš Mašlej. Ako však dodáva, prípadov chovu veľkého množstva mačiek v bytových domoch stále pribúda. Za tri posledné roky riešili 18 takýchto prípadov, pričom v ôsmich prípadoch veterinárny inšpektor nariadil zhabanie zvierat. „Pri podozrení, že v chove zvierat je zanedbaná starostlivosť alebo dochádza k týraniu zvierat, môžu obyvatelia podať podnet na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Inšpektori vykonajú v chove veterinárnu kontrolu a ak sa potvrdí porušenie niektorých ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti, nariadia opatrenia na odstránenie nedostatkov a začnú s chovateľom resp. držiteľom zvierat priestupkové konanie,“ vysvetľuje Miloš Mašlej. Aj on potvrdzuje, že takýto chov môže za určitých okolností predstavovať zdravotné riziko. Ide najmä o parazitárne, bakteriálne, ale aj vírusové ochorenia, ktoré sú prenosné na človeka. V závažných prípadoch týrania a v prípadoch, keď nie je možné očakávať, že chovateľ resp. držiteľ zvierat nariadené opatrenia splní, môže inšpektor zvieratá zhabať. Ako však Miloš Mašlej dodáva, pokiaľ v chove zvierat nie sú zistené nedostatky, ale susedom i napriek tomu takýto chov vadí, je potrebné riešiť vec žalobou na príslušný súd alebo so správcom bytového domu.

Ako upozorňuje Silvia Čaňová zo Slobody zvierat, mnoho majiteľov zvierat zrejme ani netuší, že zákon každému majiteľovi zvieraťa prikazuje zamedziť nežiadúcemu rozmnožovaniu svojich zvierat. Snažia sa preto verejnosť vzdelávať. Napríklad aj o tom prečo sú kastrácie dôležité, že ide o jedinú humánnu metódu regulácie a to nie len pouličných zvierat. Ak chcú ľudia pomáhať pouličným zvieratám, môžu ich prikrmovať, pokiaľ tým neznečistia verejné priestranstvo. Najlepšie ak tak urobia so súčasným zabezpečením kastrácie – či už svojpomocne alebo v spolupráci so Slobodou zvierat, ktorá zabezpečuje odchyt a kastráciu pouličných mačiek v rámci Bratislavy. Ak uvidíte túlavé zviera, treba kontaktovať mestskú políciu na tel. č. 159 a na základe žiadosti polície, urobí Sloboda zvierat odchyt a umiestni ho do útulku na Poliankach.

Jednota dôchodcov Slovenska pripravuje jednodenný zájazd do Rakúska na zámok Orth, kde je národný park Donau-Auen. Nachádza sa tam aj zámocký ostrov s jedinečnou pozorovateľňou vodných živočíchov pod vodou jazierka, je možnosť navštíviť výstavu, vyhliadkovú vežu a iné zaujímavosti. Zájazd je plánovaný na deň sv. Cyrila a Metoda, teda na 5. júla 2018, pretože počas slovenských štátnych sviatkov sú zabezpečení slovenskí sprievodcovia. Pri spiatočnej ceste je možná návšteva aj iných lokalít. Plánovaná je aj zastávka v Hainburgu. Orientačná cena zájazdu je 9 eur, pričom treba počítať so vstupmi na jednotlivé časti od 3 do 8 eur.

Záujemcovia sa môžu prihlasovaťv denných centrách do 22. júna. Presné propozície budú oznámené v denných centrách na Tilgnerovej, Lackovej a Pribišovej ul. v dňoch 25. a 26. júna. Informovať sa môžete aj na tel. čísle: 0903 731 467.

Vážení obyvatelia,

z dôvodu odstávky vodovodného potrubia v priestoroch Miestneho úradu Bratislava-Karlova Ves a Centra služieb občanom musia byť v zmysle hygienických noriem oba objekty zatvorené v stredu 13. júna od 08:00 do 13:00 h.

Zamestnanci oboch pracovísk Vám budú k dispozícií v stredu 13. júna od 13:00 hodiny.

Ďakujeme za pochopenie.

Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves

Karlova Ves môže organizovať akcie v Parku SNP v Líščom údolí s novými rozvádzačmi elektrickej energie s úpravou do vlhkého vonkajšieho prostredia. Pôvodné rozvádzače na základe revíznej správy už nevyhovovali podmienkam bezpečnej prevádzky.

Pôvodné rozvodné skrine boli ešte v apríli dodávateľskou spoločnosťou odborne odpojené zo siete elektrickej energie a demontované. Karloveské verejnoprospešné služby po ich demontáži vybudovali podľa požiadavky dodávateľa nové betónové základy. Na tie boli potom osadené nové rozvodné skrine a vykonané všetky potrebné merania a revízie.

V čase, keď sa v Líščom údolí nekoná žiadna akcia organizovaná mestskou časťou, sú rozvádzače elektrickej energie odpojené od prívodu elektrickej energie, aby sa predišlo neodborným pripojeniam.

Bratislavská vodárenská spoločnosť oznámila prerušenie dodávky pitnej vody na 13.6.2018 v čase od 08:30 do 12:00 h na uliciach Kolískova, H. Meličkovej a Kresánkova.

Západoslovenská distribučná oznámila prerušenie elektrickej energie na 13.6.2018 v čase od 08:30 do 13:00 h v niektorých bytových domoch na uliciach Brodská, Karloveská, Lackova, Levárska, Silvánska, Suchohradská. informácie TU

Vo veľkej sále Karloveského centra kultúry (KCK) sa zlepší akustika k lepšiemu. Návrh na realizáciu vnútornej akustiky podporilo zastupiteľstvo Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) dotáciou vo výške 12 500 eur. Na projekt revitalizácie sa podarilo získať dotáciu 3 000 eur.

Sála spolu s pódiovou časťou je využívaná na množstvo kultúrnych podujatí. Napriek pomerne dobrému technickému stavu sály jej prirodzené akustické vlastnosti spôsobujú problémy so zrozumiteľnosťou a kvalitnou zvukovou reprodukciou pri väčšine podujatí. Na stenách sú štandardné omietky a tvrdé materiály, ktoré spôsobujú veľké množstvo odrazených vĺn. To má za následok dlhú dobu dozvuku. Pomôcť by mohli prvky z akusticky pohltivých materiálov, ktorých je ale v sále použitých veľmi malé množstvo. Vhodnými akustickými materiálmi sú absorpčné a difúzne panely. Oba typy panelov je dobré kombinovať pre dosiahnutie nízkej doby dozvuku a zároveň pocitu živého priestoru.

Po ukončenej rekonštrukcií elektroinštalácie, fasády budovy, sociálnych zariadení a výmeny dverí príde na rad aj podlaha. V súlade s myšlienkou zachovania ducha kultúrneho domu prebehne revitalizácia pôvodnej podlahy z liateho terrazza, vyrobeného z prírodného kameňa so zaujímavým vizuálnym efektom. Zámerom revitalizácie je esteticky sfunkčniť priestor vo foyeri budovy, ktorá je značne opotrebovaná a na viacerých miestach poškodená. Podlaha stratila svoj pôvodný lesk a štruktúru. Ošetrenie podlahy umožní zachovať unikátne geometrické vzorce, ktoré charakterizujú funkcionalistickú budovu a sú jedným z jej špecifikácií.

Projekty skvalitnenia akustiky a revitalizácie podlahy v kultúrnom dome zabrali aj na pôde zastupiteľstva BSK, ktoré schválilo na realizáciu projektu dotácie. „Projekt bol súčasťou obrovského balíka vyše 1000 žiadostí, ktoré sme schvaľovali na zasadnutí zastupiteľstva. Keďže projekty boli výborne spracované, za čo patrí poďakovanie oddeleniu kultúry, dostali od odborných hodnotiteľov dostatok bodov, aby sa nimi následne mohla zaoberať aj Dotačná komisia BSK, ktorej som aj ja členkou. Kultúrny dom po rokoch stagnácie ožil, konajú sa v ňom zaujímavé akcie, hudobné a filmové predstavenia, koncerty, vystúpenia. Účinkujúci umelci a ľudia, ktorí v kultúrnom dome navštevujú isto ocenia, že v priestore zlepšíme akustiku a opravíme podlahu vo vstupnej časti,“ zhodnotila schvaľovací proces krajská poslankyňa za Karlovu Ves Lívia Poláchová.

Karlovešťanka Regina Grigláková získala ocenenie v súťaži Bratislavských novín o najkrajšiu predzáhradku a balkón. Ocenená bola predzáhradka, ktorú vytvorila pred obytným domom na Hlaváčikovej ulici. Zveľaďuje ju už piaty rok. Ako nám sama povedala, vyrastala v dome s veľkou záhradou a od detstva sa v nej hrávala. Preto jej v dospelosti chýbala záhrada a práca v nej. Zvažovala kúpu alebo prenájom záhrady ale uvedomovala si, že by to nebolo ono, pretože by nemala čas chodiť tam denne. Navyše tešiť sa z nej sama, jej nepripadalo uspokojujúce.

„Chcela som niečo, čo by som mohla vídať denne a práve v tom čase sa v susednom dome rozhodli zriadiť si predzáhradku, tak som to po dohode so susedmi skúsila,“ vysvetľuje svoje pohnútky Regina Grigláková. „Beriem to ako kreatívno – športovú činnosť. Som v predzáhradke vždy keď mám chuť a čas.“

Veľkou motiváciou pre pôvodne vyštudovanú harfistku sú ľudia z domu, ktorí si veľmi cenia jej prácu ale aj okoloidúci, ktorí sa často pristavia a pochvália predzáhradku. Má to podľa nej zmysel, keď niekomu urobíte radosť. Dokonca jej niektorí obyvatelia povedali, že schválne chodia tadiaľto, aby sa pokochali krásou jej výtvoru.

Na začiatku si nechala poradiť odborníkom zo záhradníctva a až neskôr si začala kupovať každé číslo časopisu pre záhradkárov, z ktorého sa učila o rastlinkách. Záhradka prechádzala postupnou premenou. Zo začiatku uprednostňovala okrasné dreviny a kry. Teraz sa snaží, aby do nej zakomponovala rastlinky, ktoré by ocenili včely a užitočný hmyz, no aj deti a obyvatelia z ich domu.

„Máme tu obľúbenú mätu, ktorú si každý môže natrhať, rozrástlo sa nám tu zopár jahôd, plánujem dokúpiť a dať medzi kvety čučoriedky a ríbezle. Keďže leto býva veľmi suché, tak som spravila napájačku pre zvieratká, čo hneď v prvý deň ocenil smädný ježko. Milujem každý kvet, ktorý rozkvitne, hlavne si cením popínavú ružu, ktorá neuveriteľne krásne vonia,“ s očividným nadšením a radosťou opisuje svoju predzáhradku Regina Grigláková.

Snaží sa, aby v predzáhradke od jari až do jesene niečo kvitlo a darí sa jej to. Necháva v záhradke aj kvety čo samy narástli, ako sú divé maky, púpava, rebríček či skorocel. Pokiaľ nevytláčajú iné druhy, tak im dovolí v menšej miere zostať.

Myslí si, že ľudia, ktorí by chceli budovať predzáhradku, by mali vedieť, čo to prináša. „Často sa niekto pristaví a pýta odo mňa rady. Ja sa niekedy čudujem, že taký základ ako je kvalitný a správny substrát, aby mohla rastlina vôbec prežiť, je mnohým neznámy. Toto je aj moja najväčšia finančná položka. Zem je tu veľmi nekvalitná a často plytká, nedá sa hlbšie kopať, pretože sa pod ňou často nachádza stavebný odpad,“ vysvetľuje Regina Grigláková.

Keď začínala, najviac sa obávala vandalizmu ale nič také sa nestalo. Občas si niekto natrhá kvety ale pokiaľ to rastlina prežije, nevadí. Aj psy niektorým rastlinám dávajú zabrať, ale snaží sa ich sadiť tak, aby neboli v popredí. „Tam je najmä trávnik, ktorého časti musím občas revitalizovať, ale nemôžem sa sťažovať, keďže sama som psičkárka a chápem, že nie vždy sa dajú naši miláčikovia ustrážiť,“ hovorí o svojich skúsenostiach Regina Grigláková.

Prácu v záhrade považuje za jedno z najzdravších povolaní, ktoré prispieva aj k zdravým susedským vzťahom. Vďaka práci v predzáhradke má možnosť lepšie spoznať svojich susedov, ktorí ju v jej aktivite podporujú a to aj finančne či materiálne. Má medzi nimi nových priateľov, najmä medzi najmladšími, ktorí jej prídu porozprávať svoje zážitky či donesú vodu kvetinkám v detských krhličkách. Aj takto je možné viesť deti k starostlivosti a láske k prírode. „Odjakživa ma to ťahalo ku zvieratám a prírode. Som rada, že môžem trochu prispieť ku skrášleniu zeme a zlepšeniu života aj maličkým chrobáčikom v záhradke. Som vďačná aj ľuďom z nášho miestneho zastupiteľstva a miestneho úradu, ktorí myslia ekologicky a podporujú biodiverzitu uprostred sídliska. Teším sa z každého ježka, včielky a dážďovníka, ktorý tu s nami žije,“ uzatvára Regina Grigláková.

Súťaž o najkrajšiu predzáhradku či balkón vyhlásili na svojom webe Bratislavské noviny a stretla sa s veľkým záujmom čitateľov. Spomedzi prihlásených z celej Bratislavy a okolia vybrali napokon štyroch výhercov, medzi ktorými bola ocenená aj obyvateľka Karlovej Vsi Regina Grigláková.