Starostka Dana Čahojová v novembrových komunálnych voľbách nebude kandidovať do funkcie primátorky hlavného mesta. Oznámením sa rozhodla uviesť na pravú mieru informácie o svojej kandidatúre na primátorský post. Dana Čahojová sa bude uchádzať o opätovnú dôveru Karlovešťanov.

„Je nesmierne dôležité, kto bude primátorom Bratislavy počas nasledujúcich štyroch rokov, ale moje miesto je v Karlovej Vsi. Zdedili sme ju v horšom stave, ako sme čakali a fungovanie úradu sme museli meniť zásadným spôsobom. Urobilo sa veľa dobrej práce a verím, že pozitívne zmeny už pociťujú aj naši obyvatelia. Rozbehli sme mnohé dôležité projekty, ktoré chceme dokončiť. Zároveň by som bola veľmi nerada, keby sa do Karlovej Vsi navrátili staré spôsoby,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Kandidovať na post starostky bude ako nezávislá.

Obyvatelia Karlovej Vsi, ktorí sa chcú zbaviť odpadu s obsahom nebezpečných látok, tak môžu urobiť v sobotu 14. apríla. Magistrát hlavného mesta v súčinnosti s mestskou časťou, spoločnosťami OLO a ARGUSS pristavia v tento deň od 8:00 do 10:00 h na parkovisku na Kempelenovej ulici vozidlo, pri ktorom budú pracovníci preberať nádoby s nebezpečným odpadom.

Občania – fyzické osoby (nepodnikatelia) sem môžu priniesť staré náterové hmoty a iné odpady. Rozpúšťadlá, oleje, pesticídy, farby, lepidlá a pod. musia byť uzavreté v pevných obaloch, z ktorých sa neuvoľňuje odpad. Pracovníci odoberú takýto odpad len v donesených uzavretých obaloch do 5 kg od jednej osoby. Okrem toho sa môžete zbaviť batérií a akumulátorov, žiariviek a iného odpadu obsahujúceho ortuť. Priniesť môžete aj chladničky, mrazničky a iné vyradené elektrospotrebiče ako sú počítače, televízory, monitory, žehličky, práčky či mixéry.

Komunálny odpad z domácností s obsahom škodlivých látok môžete bezplatne odovzdať aj v Zbernom dvore spoločnosti OLO na Starej Ivanskej ceste 2, v pracovných dňoch a v sobotu od 8.00 do 18.00 h okrem sviatkov a dní pracovného voľna.

Bratislava, 9. apríl 2018 – Obyvatelia Starých gruntov opakovane upozorňujú na akútnu potrebu výstavby chodníka v smere do Karlovej Vsi. Keďže predmetná komunikácia patrí pod správu hlavného mesta, starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová požiadala primátora o doplnenie chodníka a verejného osvetlenia.

„Po Starých gruntoch sa s najväčšími ťažkosťami pohybujú práve chodci. Sú to najzraniteľnejší účastníci cestnej premávky, a to predovšetkým matky, ktoré vodia deti do škôlok alebo škôl. Mnohí tadiaľ chodia na električku. Táto situácia je neúnosná najmä v ranných a večerných hodinách,“ upozorňuje starostka Dana Čahojová.

Komunikáciu využívajú aj vysokoškolskí študenti z miestnych internátov. Starostka doplnila, že chodci sú nútení pohybovať sa po ceste, ktorá je v nočných hodinách tmavá a nebezpečná aj z dôvodu nedostatočného verejného osvetlenia. Vozovka je síce široká, ale vodiči často nedodržiavajú povolenú rýchlosť, vďaka čomu často dochádza k ohrozeniu chodcov ale aj vodičov.

Bezpečnosti nepridá ani fakt, že komunikácia Staré grunty bude v priebehu modernizácie električkovej trate jedna z najdôležitejších komunikácií. Bude slúžiť ako obchádzková trasa v čase obmedzenia a odstavenia križovatky Molecova. Jej súčasný stav nie je ani zďaleka postačujúci na presun tak vysokého počtu chodcov aj automobilov, najmä z hľadiska bezpečnosti.

Radi by ste si adoptovali opustený kvetináč v Karlovej Vsi a chcete tak prispieť k tomu, aby sme mali spoločné vonkajšie priestory krajšie? Nech sa páči, aktuálne zostávajúce kvetináče nájdete TU 

Záujemcovia sa ešte môžu prihlasovať na tel. č.: 02/707 11 282 alebo e-mailom na kvetinac@karlovaves.sk. Kvetináče sa adoptujú na jeden rok. Do vybraných kvetináčov budeme v sobotu 12. mája vysádzať kvitnúce trvalky. 

Pučiace stromy a vyššia intenzita slnečných lúčov naznačujú príchod jarných dní. Pre zamestnancov Verejnoprospešných služieb Karlova Ves (VPS) tým končí obdobie zimnej údržby verejných priestranstiev a začína sa sezóna letnej údržby. Tá je typická najmä kosením trávy, ale aj hrabaním či orezmi stromov a kríkov.

Ako nám povedal riaditeľ VPS Anton Horínek, kosiť sa začína v závislosti od klimatických a vegetačných podmienok spravidla v polovici apríla a končí sa približne v polovici októbra. Teplejšie a daždivejšie počasie urýchľuje rast trávy. Naopak veľmi horúce a suché počasie spôsobuje spomalenie jej rastu. Karlova Ves si aj tento rok zabezpečí kosenie a iné činnosti, ktoré súvisia s letnou údržbou, vo vlastnej réžii prostredníctvom VPS.

„Aj tento rok budeme kosiť podľa harmonogramu, ktorý sa nám osvedčil. Cyklus kosenia začíname na Dlhých dieloch na Veternicovej a Hlaváčikovej. Potom pokračujeme smerom na Školské námestie, Majerníkovu, Jamnického, odtiaľ späť smerom na Kaskády, Ľ. Fullu, Beniakovu, Nad Lúčkami. Po ukončení kosenia na Dlhých dieloch sa presúvame do spodnej časti Karlovej Vsi, začíname v okolí Adámiho, pokračujeme pozdĺž Karloveskej, smerom na Tilgnerovu, Púpavovú, prechádzame na druhú stranu k Silvánskej, Lackovej a končíme na Baníkovej,“ hovorí Anton Horínek.

Podľa finančných a personálnych podmienok uvažujú o vyčlenení jednej partie, ktorá by kosila predovšetkým na Dlhých dieloch a druhá by sa starala o spodnú časť Karlovej Vsi.

Ako upozorňuje riaditeľ VPS niektoré pozemky v Karlovej Vsi patria hlavnému mestu a iné zase súkromným vlastníkom. Ich vlastníci by mali zabezpečiť aj ich údržbu vrátane kosenia. Týka sa to napríklad svahu nad zastávkou električky Nad Lúčkami smerom na Dlhé diely či pozemkov pozdĺž Karloveskej ulice , ktoré by mal kosiť magistrát hlavného mesta. Rovnako tak aj okolie Kuklovskej a plochu medzi ČS Shell a budovou Allianzu. O zelené plochy popri električkovej trati sa stará dopravný podnik. Súkromnému vlastníkovi patria pozemky okolo budovy Vodohospodárskeho podniku ako aj plocha v údolí pod Hlaváčikovou ulicou.

V závislosti od klimatických podmienok trvá jeden cyklus kosenia 4 – 5 týždňov. Keď prší, nie je možné kosiť. Vysoká teplota vzduchu spôsobuje intenzívnejší rast trávy a po skončení jedného cyklu musia začať hneď s ďalším. Novinkou tohtoročnej letnej údržby bude, že pokosenú trávu a orezané konáre alebo lístie nebude odvážať externý dodávateľ ale VPS. Bude to možné vďaka novému nákladnému autu na odvoz kontajnerov, ktoré pre VPS zakúpila Karlova Ves a to aj vrátane kontajnerov. To umožní nielen rýchlejšie a efektívnejšie odvážať pokosenú trávu, ale ušetria sa tak aj finančné prostriedky, ktoré by sa inak museli zaplatiť externému dodávateľovi.

Zamestnanci VPS sa budú snažiť o to, aby sa neopakovali situácie z minulých rokov, keď kosci pri kosení pokosili aj svojpomocne vysadené rastliny. „Keď je tráva vysoká, často sa ani nedá rozoznať, že je v nej niečo vysadené. Pomohlo by napríklad aj to, ak by si ľudia označili takéto miesto, prípadne pokosili jeho okolie, alebo tam dali mulčovaciu kôru, ktorá zabráni rastu trávy,“ vysvetľuje Anton Horínek.

Aj tento rok budú zamestnanci VPS v letnom období zabezpečovať popri kosení aj čistenie kosených plôch od odpadkov. Budú sa starať o fontány vrátane ich okolia a vykonávať menšie opravy výtlkov či orezy stromov. Pravidelne dvakrát týždenne vyčistia pešiu zónu pri fontáne na Pribišovej, Jurigovo nám., okolie kostola sv. Michala a priľahlú fontánu, rovnako tiež okolie OD Centrum.

-mš-

do tabuľky:

V najbližších týždňoch príde na viacerých miestach Karlovej Vsi k výmene 80 smetných košov. Zmena sa týka najmä starých betónových košov, ktoré nahradia modernejšie, objemnejšie a estetickejšie latkové koše. Okrem smetných košov budú nahradené aj koše na psie výkaly.

Novinkou v Parku SNP v Líščom údolí sú dva multikoše na separovaný odpad. Tamojší altánok a priľahlé ohniská využívajú návštevníci na posedenia, opekačky a oslavy. Nie všetci si však po sebe poupratujú a po víkende sa to občas v okolí ohnísk hemží odpadkami. Miestny úrad verí, že nové koše s možnosťou triedenia odpadu by mohli primäť návštevníkov k väčšiemu udržiavaniu čistoty.

Šachový klub TV Karlova Ves v spolupráci s miestnym úradom pozývajú všetkých fanúšikov šachu na Veľkonočný šachový turnaj. Aj v11. ročníku zabojujú Karlovešťania o prestížny titul majstra Karlovej Vsi. Turnaj v Rapid šachu sa uskutoční v sobotu 7. apríla 2018 o 9:00 h v priestoroch Senior klubu na Lackovej 4. Tempo hry je stanovené na 2 x15 min na partiu podľa šachových pravidiel FIDE pre Rapid šach. Každý účastník turnaja bude mať príležitosť ukázať svoje umenie v siedmich kolách. Prihlásiť sa môžete na tel. čísle 0903 947 270 u vedúceho šachového klubu Jána Marka alebo e-mailom na adrese janmarko64@gmail.com

Vážení obyvatelia, 

dovoľujeme si Vás informovať, že Centrum služieb občanom bude dnes otvorené len do 12. hodiny. Vzhľadom na sviatky Veľkej noci bude zatvorené aj v sobotu 31.3.2018. Prajeme Vám pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu tých, ktorých máte radi.

Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves

Karlovešťan Zoltán Drenko je archeológ, ktorý zásoboval svojimi nálezmi Slovenské národné múzeum 37 rokov. S radosťou spomína na svoju prvú „bojovú“ úlohu po štúdiu v Prahe – pomáhať pri záchrane a obnove hradov a kaštieľov. V roku 1969 bol vyslaný do Strážok pri Kežmarku, kde sa nachádzal vzácny, ale zanedbaný renesančný kaštieľ. V starej veži kaštieľa ešte žila barónka Margita Czóbelová a posádka Apolla 11 pristála na Mesiaci.

„Prišli za mnou miestni a pýtali sa, či je to možné, že Američania pristáli na Mesiaci. Ja som im povedal, že áno. Uverili mi tak napol. Definitívne ich utvrdilo až slovo barónky. Čo povedala ona, to u miestnych platilo,“ spomína s úsmevom onedlho osemdesiatnik Zoltán Drenko.

Ako ste sa dostali k archeológii?

Môj otecko pracoval v továrni vo Fiľakove. Závod sa rozširoval a v závode prebiehali stavebné práce. Cestou do práci si otec všimol, že sa z nákladného auta s pieskom vykotúľala ľudská lebka. Šoférom auta bol jeho známy, a tak sa mu podarilo dostať sa na miesto, odkiaľ sa piesok na stavenisko dovážal. Po príchode zistil, že sa akurát porušil jeden hrob a bola odhalená ľudská kostra. Oznámil to ihneď Archeologickému ústavu v Nitre a zastavili práce. Dopadlo to tak, že docent Točík z Nitry spravil na mieste výskum s nálezom 70 hrobov z doby avarskej. Takýmto spôsobom sa dostal k archeológii môj otec. Ja som sa ako 11-ročný začal pohybovať v okolí nálezísk a už vtedy mi prischla v škole prezývka „archeológ“. Triedny učiteľ mi za výborný prospech daroval rozprávkovú knihu, kde mi pod venovanie napísal „Sláva archeológii“. Tú knihu mám dodnes odloženú.

Špecializovali ste sa na určité historické obdobie?

Archeológovia sa podobne ako historici sústredia na historické obdobia. Niektorí kolegovia kopú dobu kamennú, bronzovú alebo železnú. Ďalšou skupinou je rímske obdobie, keď sa aj u nás pohybovali rímske légie. Nasleduje slovanské obdobie Veľkej Moravy, a potom obdobie, ktorému som sa venoval ja, stredovek. Dá sa povedať, že na Slovensku sa našli obdivuhodné nálezy v priereze všetkých spomenutých období.

Aké predmety ste bežne nachádzali v zemi?

Veľkú radosť mali predovšetkým numizmatici, pretože v okolí ruín kostolov a hradov sme nachádzali množstvo mincí rôznych panovníkov. Klasickými predmetmi boli hlinené nádoby, sklené poháre. V priestoroch bývalých opevnení a bášt to boli rôzne, zbrane, meče, dokonca aj nevybuchnutí predchodcovia dnešných ručných granátov. Na južnom Slovensku, kde som dlhé roky pôsobil, boli výraznou stopou po Turkoch fajky.

A čo šperky? „Prežili“ aj mnohé vykrádania hrobov?

Objavili sa aj mimoriadne detailne spracované šperky, ozdobené vzácnymi kameňmi. Dámy za sebou zanechali ihlice do vlasov, ktoré sa nám podarilo nájsť vo veľmi zachovalom stave. Za raritu považujem svadobný prsteň pozostávajúci zo štyroch zlatých kruhov. Človek si kladie otázku, na čo tie štyri kruhy slúžili? Snúbenci si pri svadobnom obrade vložili prsty do dvoch kruhov a cez zvyšné dva prevliekol farár retiazku, ktorou spojil ich vzťah do manželského zväzku.

Zamestnal Vás niektorí z predmetov pre jeho nejasný pôvod alebo funkciu?

Určite ste boli navštíviť dobre zachovalý hrad Červený kameň. V rámci výskumu sme na vnútornom nádvorí našli zvyšky základov stredovekej veže. Čo bolo napínavé, to boli zbrane. Tie sa dajú nájsť na mnohých miestach, ale tu sme našli unikátne hlinené valčeky. Boli silno vypálené a na nálezisku ich bolo skutočne požehnane. Zanechali ich za sebou husiti, ktorí ich používali ako náboje. Keď už nebol dostatok železa, vyrábali hrubé hlinené valčeky, ktoré používali ako strelivo. Na slovenskom území ide o jedinečná nález tohto druhu.

Na náleziskách sa to hemží jamami. Spadli ste do nich niekedy?

Popri trpezlivosti je nesmierne dôležitá aj ostražitosť. Jamy nie sú vykopané v nejakých pravidelných vzdialenostiach. Človek sa musí vedieť na nálezisku orientovať a najmä nikdy necúvať dozadu. Práve pri cúvaní dozadu napríklad kvôli lepšiemu fotografickému záberu sa stávajú seriózne úrazy. Mimoriadne nebezpečné však bolo pôsobenie na hrade Strečno. Aj dnes komplikuje okoliu život padanie skál. Takisto v tej dobe neboli priestory hradu nijako ohraničené. V skalnatom teréne som si musel dávať pozor takpovediac na každý krok. Ani najväčšia pozornosť však nezaručovala, že sa na vás neuvoľní nejaká skala z múru.

Kto Vám pomáhal pri výkopových prácach? Je potrebné vzdelanie v odbore archeológie?

Pomáhali nám rôzni ľudia, väčšinou miestni. Vzdelanie pri výkopoch nie je potrebné. Zapájali sa či už dôchodcovia, študenti na brigádach alebo miestni nezamestnaní. Vďaka našim výkopovým prácam som spoznal niekoľko veľmi slušných rómskych rodín, ktoré si svojou snaživosťou zabezpečili lepšie životné podmienky. Keď uvideli, že sa k nim správam ľudsky, pozývali ma aj na rodinné udalosti ako oslavy alebo pohreby. V spojení s cigánskou muzikou to bol skutočne zážitok. Takisto musím povedať, že domáci boli mojej práci vždy naklonení a boli nám nápomocní. Nestretol som sa s nejakým blokovaním a sabotovaním prác. V podstate prevládal zdraví lokálpatriotizmus a ľudia chceli nálezmi zviditeľniť svoje mesto alebo obec. Keď sme pracovali s jemnými nástrojmi a metličkami, tak sa nás občas snažili popohnať. Laikovi sa predsa len môže zdať, že čím viac sa kope lopatou, tak tým sa aj viac vykope. Akonáhle narazíte na priestor, kde je pravdepodobnosť prítomnosti nálezu, musíte pracovať trpezlivo a jemne. Základom archeológie je trpezlivosť.

Lákalo Vás vykopať niečo aj v zahraničí?

Hoci som ponavštevoval zahraničné výskumy, tak ani nie. Dostal som sa do Tutanchamónovej hrobky v Egypte, do Tróje a Mykén, ktoré objavil Heinrich Schliemann. Senzačné miesto boli takisto Pompeje. Niečo iné je ísť na tieto miesta ako návštevník a iné zasa služobne. Na tento druh výskumov je potrebné stopercentné zdravie a otužilosť. V Egypte som za ten krátky pobyt zažil pieskovú búrky. Bol som rád, že som to prežil bez ujmy na zdraví. Piesok som však mal všade. Fandím však všetkým Slovákom, ktorí reprezentujú našu krajinu v mojom odbore.

Realizujú sa dnes archeologické práce s podporou štátu alebo je potrebný súkromný investor?

Za socializmu sme mali väčší priestor na realizáciu. Samozrejme, keď ide o výnimočné nálezisko, tak štát podporí činnosť. Ako napríklad pri náleze avarského pohrebiska pri stavbe bratislavského obchvatu. Doba však nepraje púšťaniu sa do výskumu na vlastnú päsť. Ide skôr o dobrú vôľu pri poľnohospodárskych a stavebných prácach. Často však majitelia pozemkov zamlčia nález predmetov, aby ich archeológovia nebrzdili v termínoch. Z historického hľadiska je to veľká škoda. Slovensko je veľmi bohaté na náleziská a priateľom zdôrazňujem, že netušíme, čo všetko sa pod nami nachádza.

Elektronabíjacia stanica pre elektromobily pribudne na Čavojského ulici. Nabíjačku tu osadí energetická spoločnosť v rámci medzinárodného projektu URBAN-E, ktorý je zameraný na rozvoj elektromobility, podporu a rozširovanie infraštruktúry elektronabíjacích staníc a prepojenia na iné druhy dopravy i na znižovanie znečistenia ovzdušia.

K nabíjacej stanici budú patriť dve parkovacie miesta pre elektromobily. Vybudovať by ju tu mali už v tomto roku. Stavba by mala potrvať jeden mesiac. Projekt budovania elektronabíjacích staníc je podporený grantom Európskej komisie. V Bratislave vznikne 55 takýchto nabíjacích staníc, z toho 50 bude pre striedavý prúd a päť rýchlonabijacích staníc pre jednosmerný prúd.

Elektromobil je automobil, ktorý používa pre svoj pohon elektrickú energiu. Ako zdroj energie používa obvykle akumulátor, ktorý musí byť pred jazdou nabitý. Od kapacity akumulátora závisí dojazd elektromobilu. Nezanedbateľnou výhodou je, že elektromobily neprodukujú svojou činnosťou výfukové plyny a šetria tak životné prostredie.

Karlova Ves prijme pomocného kuchára/kuchárku do školskej jedálne pri MŠ L. Sáru 3. Informácie nájdete TU

Monotónne panelové obytné stavby, vykosené trávniky, zahustené výsadby krov a skupiny stromov. Veľmi málo kvetov, kvitnúcich trvaliek, vlhkých stanovíšť, mokradí, či menších prírodných vodných plôch. Takto vyzerajú typické sídliskové obytné štvrte v mestách postavené v druhej polovici 20. storočia.

Strata druhovej rozmanitosti spolu s nepriaznivou zmenou klímy patria k najväčším súčasným problémom ľudstva. Možno si to my, obyvatelia miest, v každodennom živote až tak neuvedomujeme, ale všetci rovnako závisíme od prírodných zdrojov našej planéty. K ochrane biologickej rôznorodosti priamo patrí aj problematika ochrany opeľovačov. Viac faktov o biodiverzite a zelenej infraštruktúre nájdete v materiáli vypracovanom v rámci projektu PERFECT na webovej stránke Karlovej Vsi.

Mestská časť Karlova Ves sa už v roku 2016 zapojila do projektu Mestské včely. Snahou tohto projektu je vytvoriť alternatívne miesta, ktoré v mestskom prostredí pomáhajú opeľovačom prežiť. Takého miesta pribúdajú jednoduchými opatreniami akými sú napríklad výsadba, či prírode blízka starostlivosť o zeleň. Táto prináša úžitok v celom kontexte prírodného spoločenstva, pomáha teda opeľovačom aj ľuďom. Na viacerých lokalitách sa tak v Karlovej Vsi v spolupráci s organizáciou Živica zrealizovala výsadba nektárodajných kvetov, na vybratých demonštratívnych plochách sa upravil režim kosenia a osadili sa informačné tabule, či tzv. hmyzie hotely.

Karlova Ves pokračuje v opatreniach zameraných na podporu biodiverzity aj v roku 2018 a to v rámci realizácie viacročného medzinárodného projektu PERFECT. Príkladom takýchto opatrení v  husto zastavaných sídliskových štvrtiach je pretváranie striech na vegetačné. Výhodou takýchto striech v porovnaní s tradičnými strechami je, že fungujú ako vynikajúci tepelný izolant, zabraňujú výkyvom teplôt medzi dňom a nocou, odľahčujú kanalizáciu a spomaľujú odtok dažďovej vody. Tieto strechy produkujú kyslík, zadržujú oxid uhličitý, filtrujú pevné častice a absorbujú škodliviny z ovzdušia. Poskytujú útočisko rôznym živočíšnym druhom, ktorých existencia je v mestskom prostredí dôležitá.

V súčasnosti sa preto mestská časť pripravuje aj na zapojenie do grantovej výzvy na premenu strechy prístavby polyfunkčného objektu miestneho úradu na Perneckej ulici na strechu vegetačnú. Projekt počíta s výsadbou bohatého sortimentu kvetov nektárodajných rastlín, ukážkovým úľom ako aj menším vodným prvkom, ktorý by slúžil ako napájadlo pre včely a vtáky.

Včelstvá, ktoré sú v rámci projektu Mestské včely umiestnené na streche Starej tržnice v centre Bratislavy, na budove Slovenskej sporiteľne, či Národného lesníckeho centra vo Zvolene iba potvrdzujú, aké bezproblémové je spolužitie včelstiev s ľuďmi v mestskom prostredí.

Pekné video k podpore včiel nájdete TU

Zuzana Hudeková, projektová manažérka PERFECT