menu menu
facebook instagram
spravca@karlovaves.sk
© Karlova Ves - GDPR

Klimatická zmena, globálne otepľovanie a s ním súvisiace vrtochy počasia sa dotýkajú každého z nás, o tom zrejme už nikto nepochybuje. Letné horúčavy, dlhé obdobia sucha striedané prudkými prívalovými dažďami sú problémom v súčasnosti už aj v Karlovej Vsi a budú problémom čoraz väčším v nasledujúcich rokoch. V zahraničí reagujú na túto výzvu vytváraním konceptov, kde sa zrážková voda zachytí, využíva či nechá vsiaknuť všetka voda v území a to v mieste kde spadne. 

Karlova Ves si dala v predchádzajúcom období spracovať scenáre dôsledkov zmeny klímy pre naše územie, ale aj detailný zrážkovo-odtokový model, ktorý si môžete pozrieť v mapovej aplikácii tu. Model poukázal na niektoré kritické miesta, kde sa zrážková voda akumuluje, či bude akumulovať.  Jedným z nich je aj lokalita verejného priestranstva na sídlisku Dlhé diely, medzi ulicami Kresánkova a Hany Meličkovej, neformálne nazývaný ako park Kaskády.

Tento priestor síce v lete trpí nedostatkom vlahy, ale zároveň v čase prívalovej zrážky sa v najnižších miestach voda nevhodne akumuluje. To bol jeden z dôvodov, prečo Karlova Ves plánuje realizovať v tejto lokalite projekt hospodárenia so zrážkovou vodou s názvom „Kaskády – modelové riešenie zrážkových vôd na verejnom priestranstve”.

V prvých mesiacoch tohto roku sa pracovalo na príprave projektovej dokumentácie s cieľom nielen zamedziť nevhodnej akumulácii zrážkovej vody, ale zároveň v čase sucha vodu následne využiť na zálievku či na spríjemnenie mikroklímy a pobytu parku Kaskády pre obyvateľov a návštevníkov. Celý projekt sa bude skladať z viacerých fáz, v roku 2021 sa plánuje realizácia 1. a 2. fázy projektu, ktorá bude zahŕňať inštaláciu 2 podzemných plochých podzemných nádrží s objemom 7,5 m3, 2 dažďové záhrady/mokraďové záhony, 7 zatrávnených retenčných plôch o celkovej výmere 34 m2 a 85 m2  a výsadbu 21 kusov drevín.

Mestská časť ponúkla obyvateľom možnosť stretnutia v online priestore, dňa 10.3.2021  prostredníctvom aplikácie zoom, kde sa im predstavili základné zámery projektu a umožnili im položiť otázky, ktoré ich v súvislosti s týmto projektom mohli zaujímať. Celý priebeh online stretnutia nájdete nahratý tu.
Prezentáciu zo stretnutia nájdete na stiahnutie tu.

Dňa 19.05.2021 vyhlásila Mestská časť Bratislava-Karlova Ves výzvu na predkladanie ponúk pre realizáciu zákazky “Kaskády – modelové pilotné riešenie zrážkových vôd na verejnom priestranstve.” Detailné podmienky výzvy a súťažné podklady sú zverejnené tu.

Realizácia projektu je financovaná zo zdrojov programov Interreg Europe, LIFE a Nórskych grantov.

Fotografia: Boris Hochel

 

Mapový portál mestskej časti Bratislava-Karlova Ves „Zelená, klimaticky odolná, prírode priateľská Karlova Ves“ zahŕňa mapovanie zraniteľných miest a zároveň postupne zavádzaných opatrení na zvyšovanie odolnosti mestskej časti voči dopadom klimatickej zmeny. Do tejto mapovej aplikácie pribudla ďalšia zaujímavá mapa.

Na základe zhodnotenia stavu obnovy panelových domov postavených do r. 1991 v Karlovej Vsi sme vytvorili mapu potenciálu energetických úspor bytového fondu, vrátane kvantifikácie tohto potenciálu, vyjadrenú v úspore emisií CO2. Jednotlivé vchody bytových domov (resp. celé bytové domy) boli kategorizované na základe potenciálu úspor mernej potreby energie na vykurovanie do 4 kategórií. Obyvatelia Karlovej Vsi si môžu jednoducho vyhľadať svoj dom a zistiť aký je jeho potenciál energetických úspor. Mapa je dostupná tu.

Táto aktivita je realizovaná v rámci projektu DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy.  Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej komisie, z finančného nástroja pre životné prostredie: Program LIFE, z podprogramu „Ochrana klímy“. Viac o projekte sa môžete dozvedieť na webovej stránke www.odolnesidliska.sk.

Dnes už nikto nespochybňuje mimoriadnu dôležitosť podpory budovania zelenej infraštruktúry mestách a obciach – teda plôch verejnej zelene, parkov, stromoradí, ale ich iných prvkov zelene ako napríklad zelených striech, zelených stien či vodných a mokraďových prvkov ako sú dažďové záhrady, zasakovacie záhony a podobne.  

 

Napriek tomu, je táto oblasť verejného záujmu stále finančne veľmi poddimenzovaná, a obce a mestá dlhodobo zápasia s problémami kde nájsť zdroje na budovanie novej zelenej infraštruktúry, ale tiež ako zabezpečiť – kapacitne a finančne – údržbu existujúcej zelene. 

 

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves je od roku 2016 zapojená do medzinárodného projektu PERFECT, ktorý sa zaoberá práve argumentáciou pre navýšenie investícií do zelenej infraštruktúry poukázaním  na výhody zelených opatrení z reálnej praxe v partnerských krajinách.

 

dňoch 18.-19.mája 2021 sa bude konať záverečná konferencia tohto projektu, kvôli pandemickej situácii bude organizovaná len v online priestore.

 

Cieľom konferencie je predstaviť inšpiratívne príklady zrealizovaných projektov a príklady advokácie v oblasti podpory zelenej infraštruktúry v zapojených krajinách. Medzinárodní partneri projektu PERFECT z  Holandska, Maďarska, Rakúska, Slovinska, Talianska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska ako aj zo Slovenska sa podelia s účastníkmi konferencie o poznatky a pokrok, ktorý dosiahli jednotlivé zapojené krajiny. Za Slovensko budú odprezentované aktivity, ktoré sa realizovali práve na území Karlovej Vsi.

 

Konferencia bude prebiehať v anglickom jazyku a zaregistrovať sa môžete tu.

 

Projekt PERFECT je finančne podporený z prostriedkov Európskej komisie, ERDF, operačného programu Interreg Europe.

Viac informácií o projekte PERFECT v angličtine je možné získať na webovej stránke projektu: https://www.interregeurope.eu/perfect/ ako aj v slovenčine na podstránke webu Karlovej Vsi: https://www.karlovaves.sk/otvoreny-urad/projekty-mestskej-casti/perfect-planning-for-environmental-resource-efficiency-in-european-cities-and--towns/.

 

Aktualizované 11. 3. 2021 14:15 h:

ZÁZNAM ONLINE STRETNUTIA: KLIKNITE SEM

Letné horúčavy a dlhé obdobia sucha, striedané prudkými prívalovými dažďami sú vážnym problémom aj v našej mestskej časti.  Karlova Ves sa preto dlhodobo venuje riešeniam a vzorovým opatreniam na obmedzenie dopadov zmeny klímy.

Jedno z opatrení, ktoré Karlova Ves plánuje realizovať, sa nachádza v lokalite verejného priestranstva na sídlisku Dlhé diely, medzi ulicami Kresánkova a Hany Meličkovej, neformálne nazývaný ako park Kaskády.

V súčasnosti sa ukončuje projektová dokumentácia a preto by sme radi predstavili obyvateľom celý zámer a umožnili im položiť otázky, ktoré ich v súvislosti s týmto projektom môžu zaujímať.  Komplexný projekt sa skladá z viacerých fáz a realizáciu prvých dvoch fáz by sme chceli uskutočniť ešte tento rok.

Projekt hospodárenia so zrážkovou vodou s názvom „Kaskády – modelové riešenie zrážkových vôd na verejnom priestranstve” bude možné realizovať vďaka podpore zo zdrojov európskych programov Interreg Europe, LIFE a  Nórskych grantov.

 

Z dôvodov nepriaznivej epidemiologickej situácie sa nemôžeme stretnúť osobne ako sme pôvodne plánovali, preto obyvateľom ponúkame možnosť stretnutia v online priestore.

 

Stretnutie sa bude konať online dňa 10.3.2021 o 17.00 prostredníctvom aplikácie zoom.

 

Pripojiť sa môžete na tomto linku:  

https://zoom.us/j/98495427820?pwd=NXdlVDhGTGlHSEhTOFdVWU5tYWhwdz09

Meeting ID: 984 9542 7820 ,  Passcode: 487806

 

Viac informácií k stretnutiu nájdete v priloženom dokumente tu.

Pozvánku na podujatie nájdete tu.

Bratislavské regionálne ochranárske združenie so siedmakmi  zo ZŠ A. Dubčeka pripravili už štvrtý úkryt pre ježka. Zimovisko pre ježka sa nachádza v športovo-oddychovom areáli na Majerníkovej na Dlhých dieloch. Tento úkryt je však o niečo vylepšený oproti tým predchádzajúcim z minulého roka. Vylepšenie spočíva v tom, že na spodok priestoru, ktorý vznikol spojením štyroch paliet doplnili drevenú debničku s otvormi pre lepšiu ochranu a pohodlie nájomníka. Minulý rok bola na spodku ohrady z paliet len vyhrabaná jamka pre ježka s malou cestičkou a prekrytými konármi. Teraz sa na debničku poukladali konáre a konáriky, ktoré deti doniesli z neďalekého lesa a asi desať vriec suchého lístia zo stromov, prekladaného zase vrstvami konárov. Suché lístie sa riadne utlačilo nohami, aby vznikla odolná tepelnoizolačná vrstva. Konáre pomedzi lístie vytvorili  kostru, ktorá lístie udržiava v stabilnej polohe. Úplne na vrch sa poukladali konáre z orezu suchých vetiev skalníkov, ktoré rastú  v areáli.

Okrem “ježkovníka” deti pomáhali urobiť aj kompostovisko na zelený odpad, ktorý vzniká pri okopávaní záhradky a popínavých rastlín, ktoré dosádzali a okopávali pred pár týždňami. Tento zelený odpad sa postupne bude premieňať na kompost, v ktorom sa budú schovávať užitočné dážďovky a iné pochúťky pre ježka.

Deti si okrem vetvičiek do ježkovníka doniesli z lesa aj iné poklady – boli to žalude z našich krásnych stromov dubov letných. Malý žaluď skrýva v sebe celý strom, preto BROZ spolu s deťmi žalude zasadili, ohradili a budú sledovať ako na jar vyrašia zo zeme malé duby.

Všetky tieto aktivity sú súčasťou projektu DELIVER, plánovaných demonštračných adaptačných opatrení na otvorených verejných priestranstvách za účelom podpory biodiverzity voči dôsledkom zmeny klímy v sídlach. V rámci projektu sa robil aj Monitoring výskytu vybraných druhov živočíchov na sídlisku Dlhé diely v mestskej časti Bratislava–Karlova Ves, kde sa môžete dočítať aké živočíchy sa vyskytujú v lokalite Dlhé diely. Celú správu aj s mapkami výskytu niektorých živočíchov nájdete vo výstupoch projektu tu.

Ešte dôležitá správa! Tak ako minulý rok prosíme obyvateľov Karlovej Vsi: postarajte sa prosím o ježkov, ktorí sa budú ešte po 15. novembri potulovať po sídlisku! Budú asi vyhladovaní a nebudú si vedieť nájsť úkryt, preto ich zoberte do krabice a zavolajte do Záchrannej stanice Štátnej ochrany prírody, tel. 0903 298 333 . Oni si po nich prídu a poskytnú im potrebnú starostlivosť. V žiadnom prípade si ježka nenechávajte doma, lebo potrebuje veterinárnu a odbornú starostlivosť. Ďakujeme.

V jeden krásny slnečný októbrový deň partneri projektu DELIVER z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia sadili spolu so žiakmi 5. A a 8.A zo Základnej školy A. Dubčeka na Dlhých Dieloch trvalky a ovocné kríky. Sadili ich v “záhradnom kútiku” v športovom a rekreačnom areáli Majerníkova pri škole.

Piataci a potom aj ôsmaci boli rozdelení na viaceré skupiny – jedna skupina plela burinu okolo popínavých rastlín  pri basketbalovom ihrisku, druhá skupina statočne plela odolnú burinu a kopala jamy v záhradnom kútiku a ďalšia chodila po vodu na zálievku zasadených rastlín.  Každý zasadil a polial aspoň jednu rastlinku, niektorí aj viac. Dokopy zasadili 6 kusov ovocných kríkov (egreše, josty, ríbezle) a viac ako 40 kusov trvaliek (levandule, oregano, myší chvost, materinu dúšku, rôzne cibuľoviny a iné). Sú to všetko rastlinky, ktoré na jar a v lete potešia nie len nás, ale aj opeľujúci hmyz. Deti sa snažili najviac ako mohli. Aj keď ešte budú potrebné záhradnícke úpravy, urobili kusisko namáhavej práce. Na záver sa zúčastnení podpísali na pamätnú listinu. Po týždni partneri BROZ pri kontrolnej návšteve záhradky zistili, že viaceré deti sa o svoje rastlinky pekne starajú  a pravidelne ich polievajú.

Vzdelávacím prínosom projektu  DELIVER je práve výchova deti k upevňovaniu vzťahu ku okolitej prírode, k starostlivosti o zeleň s dôrazom na návrat pôvodných druhov  ako aj vysvetľovanie dôležitosti zavádzania opatrení proti klimatickej zmene. Aktívne zapojenie sa mládeže do procesu pozitívnej zmeny vo svojom okolí, efektívne využitie voľného času a učenie sa tímovej práci pomôžu pri budovaní novej mladej sídliskovej komunity, ktorá bude ohľaduplná voči druhým a prírode.

 

Od 16. – 22. septembra sa koná na Slovensku Týždeň dobrovoľníctva 2019, ktorý organizuje Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. Počas tohto týždňa si mohli záujemcovia vybrať z množstva dobrovoľníckych aktivít, v rámci ktorých môžu nezištne pomôcť jednotlivým organizáciám na celom Slovensku. Karlova Ves sa opäť zapojila aj do tohto podujatia a ponúkla dobrovoľníkom tri aktivity.

Od utorka 17. septembra do štvrtka 19. septembra budú ochotné dobrovoľníčky vypomáhať pri označovaní kníh zadávaných do nového knižničného systému. V piatok 20.09. budú dobrovoľníci pomáhať pri skrášlení denného centra pre seniorov na Lackovej ulici. Pomôžu pri natieraní plotu lemujúceho denné centrum a pri vyčistení záhrady od lístia a iných nečistôt a úprave kríkov. Keďže mestská časť Bratislava-Karlova Ves sa dlhodobo profiluje aktívnym prístupom k ochrane životného prostredia a zveľaďovaním verejných priestranstiev s prihliadnutím na prírode blízku údržbu zelene, v rámci Týždňa dobrovoľníctva veľmi oceníme pomoc dobrovoľníkov pri výsadbe zelene na troch stanovištiach:  ružovej záhrady na Nám. Sv. Františka, pri dosádzaní kvitnúcich medonosných rastlín do verejných kvetináčov rozmiestnených pri Fontáne rodiny za Karloveským centrom kultúry a pri výsadbe kvitnúcich cestných ostrovčekoch na križovatke ulíc H.Meličkovej / Tománkovej/Ľ. Fullu na Dlhých Dieloch. Ruku k dielu pripoja aj samotní úradníci z Miestneho úradu MČ Bratislava-Karlova Ves.

Ďakujeme veľmi pekne všetkým viac ako päťdesiatim prihláseným dobrovoľníčkam a dobrovoľníkom a tešíme sa na spoluprácu.

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves sa už tretí rok teší zo spolupráce s platformou Kresťania v meste a zapája sa do festivalu priateľstva a dobrovoľníckej pomoci MILUJEM SVOJE MESTO. V sobotu 14.09.2019  sa ochotný tím zložený z 11 dobrovoľníkov zaslúžil o skrášlenie detského ihriska na Dlhých Dieloch vo vnútrobloku medzi ulicami Kolískova a Hany Meličkovej tzv. TORO parku. Sympatické dobrovoľníčky a dobrovoľníci obetovali svoj voľný víkendový čas, aby pomohli ponatierať drevené hracie prvky na detskom ihrisku a oživili ochranným náterom hraciu zostavu s domčekom, závesnú i prevažovaciu hojdačku a hojdacie autíčko. Ďakujeme veľmi pekne všetkým zúčastneným dobrovoľníkom a tešíme sa na spoluprácu v ďalších ročníkoch festivalu.

Karlova Ves využila dotáciu Bratislavského samosprávneho kraja a po odporúčaniach obyvateľov zrealizovala menšie opatrenia na zabezpečenie príjemnejšej mikroklímy najmä s ohľadom na každoročné letné horúčavy. Leto sa síce skončilo a prišla jeseň, ale fontánky a prístrešky budú pripravené na budúci rok. V realizácii podobných opatrení bude Karlova Ves pokračovať aj budúci rok.


„Inštalovali sme pitné fontánky a zatienili plochy na oddych exteriérovými tieniacimi plachtami na dvoch exponovaných verejných priestoroch v Karlovej Vsi. Počet tropických dní s teplotami nad 30 stupňov Celzia sa z roka na rok zvyšuje aj v našej mestskej časti. Je to priamy dôsledok klimatickej krízy, na ktorú sa treba pripraviť. Jedným zo základných adaptačných opatrení proti prehrievaniu a zlepšeniu mikroklímy je zvyšovanie počtu vodných prvkov a pitných fontán a znižovanie pocitovej teploty tienením,“ vysvetľuje dôvody inštalácie zariadení Lenka Nemcová z Referátu riadenia projektov.


Prvým miestom je pešia zóna vo vnútrobloku medzi ulicami Pribišova a Ľudovíta Fullu. Nachádza sa tu centrálna nákupná a oddychová pešia zóna, ktorá poskytuje obyvateľom priľahlých domov, návštevníkom obchodov a verejných inštitúcií možnosť oddýchnuť si na lavičkách. Rodičia s deťmi môžu využiť verejné detské ihrisko a kútiky s hracími prvkami. Tienistou stránkou tejto plochy je, že v letných mesiacoch sa betónová plocha medzi dvoma radmi panelových domov stáva extrémne rozhorúčeným priestorom, ktoré svojím naakumulovaným teplom znepríjemňuje pobyt vo verejnom priestore, ale aj obyvateľom v ich bytoch v okolitých panelových domoch.


„Na priestranstve plánujeme postupne realizovať niekoľko opatrení na zmiernenie týchto negatívnych javov. Jedným z chýbajúcich prvkov bol verejne dostupný prístup k pitnej vode. Inštaláciou exteriérovej nerezovej pitnej fontánky sme umožnili osvieženie pitnou vodou návštevníkom pešej zóny a najmä deťom, ktoré sa tu hrajú,“ pokračuje Lenka Nemcová.
Druhým verejným priestranstvom je frekventované Námestie sv. Františka, ktoré obklopujú obytné budovy s občianskou vybavenosťou a v blízkosti sa nachádza aj kostol a škola. Aj toto námestie bolo v rámci prieskumu, ktorý realizovala Karlova Ves, vyhodnotené ako verejný priestor trpiaci dôsledkami zmeny klímy. Uprostred námestia je vydláždená betónová plocha s centrálne umiestnenou fontánou a zelené okolie tvoria prevažne prázdne trávnikové plochy. Ako ďalej vysvetľuje Lenka Nemcová, pre podzemné garáže, ktoré sa nachádzajú pod plochou námestia, nie je možné vysadiť väčšie stromy, ktoré by poskytli návštevníkom tieň uprostred horúcich dní.


Na tienenie použili originálnu napínaciu plachtu trojuholníkového resp. obdĺžnikového tvaru vyrobenú z tkaného polyetylénu. Bude poskytovať až 95% ochranu pred UV žiarením. Látka je hrubo tkaná, mierne dierkovaná, prepúšťajúca vodu. Plachta je stálofarebná, odolná voči poveternostným vplyvom a na priestranstve bude umiestnená od marca do septembra. Na jar sa bude v okolí plachiet osadzovať lavička a dosádzať kvitnúca zeleň.

Pitné fontánky a tieniace plachty boli realizované vďaka prostriedkom z dotačnej schémy Územné dotácie Bratislavského samosprávneho kraja 2019 v sume 1969 eur, zvyšných 1100 eur zafinancovala mestská časť.

Svoj názor na súčasný stav Jurigovho námestia i svoje predstavy, ako by tento verejný priestor mal vyzerať v budúcnosti, vyjadrilo takmer 500 osôb. Urobili tak zapojením sa do dotazníkového prieskumu, účasťou na plánovacej prechádzke, workshope alebo počas Karloveského majálesu.

V máji sa 418 osôb zapojilo do dotazníkového prieskumu. Obyvatelia a návštevníci Karlovej Vsi sa mohli prostredníctvom dotazníka podeliť o informácie, ako využívajú Jurigovo námestie a vyjadriť sa k jeho súčasnému stavu, funkčnosti a jeho budúcej podobe. Boli to príslušníci predovšetkým mladšej a strednej generácie (26-45 rokov), ženy (63 %) a dve tretiny uviedli, že bývajú v okolí námestia. Ďalších 70 osôb ohodnotilo námestie počas verejných stretnutí – v máji na plánovacej prechádzke priamo na Jurigovom námestí, počas Karloveského majálesu a v júni na plánovacom workshope v Karloveskej knižnici.

Námestie je kľúčovou lokalitou Karlovej Vsi. Ľudia oceňujú, že námestie je priestorovo veľkorysé, v čom vidia potenciál pre jeho budúci rozvoj. Páči sa im aj jeho poloha, fontána, architektonické riešenie námestia a keďže tu nepremávajú autá, považujú ho v tomto smere za bezpečné miesto.

Zásadným problémom tohto verejného priestoru je podľa nich jeho technický stav. Námestie je rozbité, zdevastované, vysoko bariérové, viaceré časti infraštruktúry v havarijnom stave vnímajú ako bezpečnosť ohrozujúce. Problémom je aj nedostatočné nočné osvetlenie a nefunkčné odkanalizovanie povrchov. Neexituje plán údržby, čo súvisí s nejednoznačne rozdelenými kompetenciami. Z týchto dôvodov je Jurigovo námestie v súčasnosti len priestorom, cez ktoré ľudia väčšinou len prechádzajú. Ďalšími sú limitovaná ponuka aktivít, neuspokojivý stav zelenej infraštruktúry a opotrebovaný alebo dlhodobo chýbajúci mestský mobiliár.

Ľudia by privítali, ak by na námestí pribudli služby, obchody a priestor vyčlenený na príležitostné trhy, workout prvky, komunitnú záhradu a pod. Potrebné by bolo obnoviť fontánu a doplniť ju prvkami, ktoré by umožnili väčšiu interakciu s vodou. Aj táto lokalita volá po adaptácii na zmenu klímy znížením podielu spevnených plôch v prospech zelených plôch, výsadbou vzrastlej zelene, zatienením prehrievaných okolitých prvkov a povrchov pergolami, zelenými fasádami a strechami a vytvorením koncepcie hospodárenia s dažďovou vodou v území.

Celú správu z participatívneho procesu si môžete prečítať tu.

 

Autor fotografie: Juraj Horňák

Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy.

 

V minulom roku po intenzívnych lejakoch v júni a septembri zostali zatopené niektoré časti Bratislavy. Zvyšujúca sa teplota, obdobia sucha prerušované prívalovými zrážkami – to sú dôsledky meniacej sa klímy, na ktoré je potrebné sa pripraviť.

Prečo sa zmena klímy prejavuje aj stále častejšou extrémnou zrážkovou činnosťou?  Hlavnou príčinou tohto nie veľmi vítaného trendu je stále vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako následok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Čiže jednoducho povedané – zvýšenou teplotou sa zvyšuje aj výpar so zemského povrchu.  Prirodzený kolobeh vody funguje, t. j. čo sa odparí na zemi, sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe zrážok.

Posledné roky sme po celom Slovensku svedkami čoraz častejších tzv. prívalových povodní, ktoré sú spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi obmedzenými častokrát  na relatívne malé územie. Takémuto scenáru sa nevyhne ani naša mestská časť. A nezáleží na tom, či hovoríme o nižšie položených lokalitách „starej“ Karlovej Vsi alebo o sídliskách v kopcovitom teréne.

Faktom je, že iné európske mestá prijali už túto výzvu klimatickej zmeny za nezmieriteľný fakt, na ktorý reagujú pomocou rozličných opatrení. Dobré príklady zo zahraničia nájdete napríklad tu. Príkladov, ako narábať so zrážkovou vodou je naozaj v okolitých krajinách veľa. Zvyšovanie podielu zelene a stromov, využívanie priepustných a polopriepustných povrchov, zelené vegetačné strechy (zadržia veľký úhrn zrážok, odhadom 80%), vertikálne zelené steny, infiltračné pásy, zasakovacie dažďové záhony či parky s terénnymi modeláciami na zadržanie zrážkovej vody.

Pred realizáciou takýchto opatrení je však potrebné podrobne zmapovať situáciu. Kadiaľ zrážková voda pri prívalových lejakoch v danej lokalite tečie? Aká je hĺbka odtekajúcej zrážkovej vody v konkrétnom mieste? Odpovede na tieto otázky by mal dať zrážkovo-odtokový model územia, ktorý zároveň poskytne lepší podklad na efektívne investovanie do následných opatrení. V Karlovej Vsi sa práve vďaka projektu DELIVER (www.odolnesidliska.sk) začal spracovávať takýto model.

Pre začiatok sa spracúva štúdia odtokových pomerov alebo povodňového ohrozenia pre sídlisko Dlhé diely, ktorá definuje trasy odtoku, zistí najzraniteľnejšie miesta a poskytne poznatky a podklady pre následné plánovanie vhodných opatrení. Štúdia sa zaoberá modelovaním pluviálnej povodne, teda zaplavenia povrchu a odtoku vody v dôsledku intenzívneho dažďa. Naproti tomu povodeň z vodného toku sa nazýva fluviálna povodeň a logicky sídlisku Dlhé diely, ktoré je na kopci takýto druh povodne z Dunaja nehrozí.

Modelovanie trás odtoku a prúdenia vody po povrchu terénu na Dlhých dieloch sa robí pomocou počítačových simulácií. Podkladom je presná topografia územia v podobe digitálneho terénneho modelu. Modelované územie je rozdelené na malé plôšky s rozmermi 1 x 1 m a každá takéto plôška má definovanú nadmorskú výšku terénu. V modeli sú obsiahnuté ulice aj budovy. Špeciálny počítačový softvér na hydrodynamické modelovanie potom na celom území rieši fyzikálne rovnice pohybu vody. Výsledkom budú mapy trás odtoku vody, hĺbky vody, rýchlosti a smeru prúdenia v dôsledku intenzívneho dažďa.

Tieto získané informácie budú slúžiť ako podklad pre efektívne plánovanie vhodných opatrení. Podklad by mal byť spracovaný a dostupný v marci 2019, ako súčasť spracovania Akčného plánu na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy v našej mestskej časti.

Dotazníkový prieskum spokojnosti obyvateľov so životom na sídlisku Dlhé diely bol realizovaný medzi Karlovešťanmi v mesiacoch september – november 2018 a zaujímali sme sa v ňom o názory a skúsenosti obyvateľov, ktorí na sídlisku Dlhé diely bývajú alebo pracujú. Celkovo sme prostredníctvom internetu, tlačeného formulára a vyplnením formulára z novín Karlova Ves – noviny všetkých Karlovešťanov získali odpovede od 359 respondentov. Cieľom prieskumu bolo zistiť názory respondentov na spokojnosť so životom na sídlisku Dlhé diely, so špeciálnym zameraním na vnímanie dôsledkov zmeny klímy na život na sídlisku, vnímanie možností zmien s cieľom adaptácie na zmenu klímy, prírode blízke riešenia a na podporu biodiverzity. Viac informácií o výsledkoch prieskumu nájdete priamo na webovej stránke projektu „DELIVER – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”.