V jeden krásny slnečný októbrový deň partneri projektu DELIVER z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia sadili spolu so žiakmi 5. A a 8.A zo Základnej školy A. Dubčeka na Dlhých Dieloch trvalky a ovocné kríky. Sadili ich v “záhradnom kútiku” v športovom a rekreačnom areáli Majerníkova pri škole.
Piataci a potom aj ôsmaci boli rozdelení na viaceré skupiny – jedna skupina plela burinu okolo popínavých rastlín pri basketbalovom ihrisku, druhá skupina statočne plela odolnú burinu a kopala jamy v záhradnom kútiku a ďalšia chodila po vodu na zálievku zasadených rastlín. Každý zasadil a polial aspoň jednu rastlinku, niektorí aj viac. Dokopy zasadili 6 kusov ovocných kríkov (egreše, josty, ríbezle) a viac ako 40 kusov trvaliek (levandule, oregano, myší chvost, materinu dúšku, rôzne cibuľoviny a iné). Sú to všetko rastlinky, ktoré na jar a v lete potešia nie len nás, ale aj opeľujúci hmyz. Deti sa snažili najviac ako mohli. Aj keď ešte budú potrebné záhradnícke úpravy, urobili kusisko namáhavej práce. Na záver sa zúčastnení podpísali na pamätnú listinu. Po týždni partneri BROZ pri kontrolnej návšteve záhradky zistili, že viaceré deti sa o svoje rastlinky pekne starajú a pravidelne ich polievajú.
Vzdelávacím prínosom projektu DELIVER je práve výchova deti k upevňovaniu vzťahu ku okolitej prírode, k starostlivosti o zeleň s dôrazom na návrat pôvodných druhov ako aj vysvetľovanie dôležitosti zavádzania opatrení proti klimatickej zmene. Aktívne zapojenie sa mládeže do procesu pozitívnej zmeny vo svojom okolí, efektívne využitie voľného času a učenie sa tímovej práci pomôžu pri budovaní novej mladej sídliskovej komunity, ktorá bude ohľaduplná voči druhým a prírode.
Od 16. – 22. septembra sa koná na Slovensku Týždeň dobrovoľníctva 2019, ktorý organizuje Platforma dobrovoľníckych centier a organizácií. Počas tohto týždňa si mohli záujemcovia vybrať z množstva dobrovoľníckych aktivít, v rámci ktorých môžu nezištne pomôcť jednotlivým organizáciám na celom Slovensku. Karlova Ves sa opäť zapojila aj do tohto podujatia a ponúkla dobrovoľníkom tri aktivity.
Od utorka 17. septembra do štvrtka 19. septembra budú ochotné dobrovoľníčky vypomáhať pri označovaní kníh zadávaných do nového knižničného systému. V piatok 20.09. budú dobrovoľníci pomáhať pri skrášlení denného centra pre seniorov na Lackovej ulici. Pomôžu pri natieraní plotu lemujúceho denné centrum a pri vyčistení záhrady od lístia a iných nečistôt a úprave kríkov. Keďže mestská časť Bratislava-Karlova Ves sa dlhodobo profiluje aktívnym prístupom k ochrane životného prostredia a zveľaďovaním verejných priestranstiev s prihliadnutím na prírode blízku údržbu zelene, v rámci Týždňa dobrovoľníctva veľmi oceníme pomoc dobrovoľníkov pri výsadbe zelene na troch stanovištiach: ružovej záhrady na Nám. Sv. Františka, pri dosádzaní kvitnúcich medonosných rastlín do verejných kvetináčov rozmiestnených pri Fontáne rodiny za Karloveským centrom kultúry a pri výsadbe kvitnúcich cestných ostrovčekoch na križovatke ulíc H.Meličkovej / Tománkovej/Ľ. Fullu na Dlhých Dieloch. Ruku k dielu pripoja aj samotní úradníci z Miestneho úradu MČ Bratislava-Karlova Ves.
Ďakujeme veľmi pekne všetkým viac ako päťdesiatim prihláseným dobrovoľníčkam a dobrovoľníkom a tešíme sa na spoluprácu.
Mestská časť Bratislava-Karlova Ves sa už tretí rok teší zo spolupráce s platformou Kresťania v meste a zapája sa do festivalu priateľstva a dobrovoľníckej pomoci MILUJEM SVOJE MESTO. V sobotu 14.09.2019 sa ochotný tím zložený z 11 dobrovoľníkov zaslúžil o skrášlenie detského ihriska na Dlhých Dieloch vo vnútrobloku medzi ulicami Kolískova a Hany Meličkovej tzv. TORO parku. Sympatické dobrovoľníčky a dobrovoľníci obetovali svoj voľný víkendový čas, aby pomohli ponatierať drevené hracie prvky na detskom ihrisku a oživili ochranným náterom hraciu zostavu s domčekom, závesnú i prevažovaciu hojdačku a hojdacie autíčko. Ďakujeme veľmi pekne všetkým zúčastneným dobrovoľníkom a tešíme sa na spoluprácu v ďalších ročníkoch festivalu.
Karlova Ves využila dotáciu Bratislavského samosprávneho kraja a po odporúčaniach obyvateľov zrealizovala menšie opatrenia na zabezpečenie príjemnejšej mikroklímy najmä s ohľadom na každoročné letné horúčavy. Leto sa síce skončilo a prišla jeseň, ale fontánky a prístrešky budú pripravené na budúci rok. V realizácii podobných opatrení bude Karlova Ves pokračovať aj budúci rok.
„Inštalovali sme pitné fontánky a zatienili plochy na oddych exteriérovými tieniacimi plachtami na dvoch exponovaných verejných priestoroch v Karlovej Vsi. Počet tropických dní s teplotami nad 30 stupňov Celzia sa z roka na rok zvyšuje aj v našej mestskej časti. Je to priamy dôsledok klimatickej krízy, na ktorú sa treba pripraviť. Jedným zo základných adaptačných opatrení proti prehrievaniu a zlepšeniu mikroklímy je zvyšovanie počtu vodných prvkov a pitných fontán a znižovanie pocitovej teploty tienením,“ vysvetľuje dôvody inštalácie zariadení Lenka Nemcová z Referátu riadenia projektov.
Prvým miestom je pešia zóna vo vnútrobloku medzi ulicami Pribišova a Ľudovíta Fullu. Nachádza sa tu centrálna nákupná a oddychová pešia zóna, ktorá poskytuje obyvateľom priľahlých domov, návštevníkom obchodov a verejných inštitúcií možnosť oddýchnuť si na lavičkách. Rodičia s deťmi môžu využiť verejné detské ihrisko a kútiky s hracími prvkami. Tienistou stránkou tejto plochy je, že v letných mesiacoch sa betónová plocha medzi dvoma radmi panelových domov stáva extrémne rozhorúčeným priestorom, ktoré svojím naakumulovaným teplom znepríjemňuje pobyt vo verejnom priestore, ale aj obyvateľom v ich bytoch v okolitých panelových domoch.
„Na priestranstve plánujeme postupne realizovať niekoľko opatrení na zmiernenie týchto negatívnych javov. Jedným z chýbajúcich prvkov bol verejne dostupný prístup k pitnej vode. Inštaláciou exteriérovej nerezovej pitnej fontánky sme umožnili osvieženie pitnou vodou návštevníkom pešej zóny a najmä deťom, ktoré sa tu hrajú,“ pokračuje Lenka Nemcová.
Druhým verejným priestranstvom je frekventované Námestie sv. Františka, ktoré obklopujú obytné budovy s občianskou vybavenosťou a v blízkosti sa nachádza aj kostol a škola. Aj toto námestie bolo v rámci prieskumu, ktorý realizovala Karlova Ves, vyhodnotené ako verejný priestor trpiaci dôsledkami zmeny klímy. Uprostred námestia je vydláždená betónová plocha s centrálne umiestnenou fontánou a zelené okolie tvoria prevažne prázdne trávnikové plochy. Ako ďalej vysvetľuje Lenka Nemcová, pre podzemné garáže, ktoré sa nachádzajú pod plochou námestia, nie je možné vysadiť väčšie stromy, ktoré by poskytli návštevníkom tieň uprostred horúcich dní.
Na tienenie použili originálnu napínaciu plachtu trojuholníkového resp. obdĺžnikového tvaru vyrobenú z tkaného polyetylénu. Bude poskytovať až 95% ochranu pred UV žiarením. Látka je hrubo tkaná, mierne dierkovaná, prepúšťajúca vodu. Plachta je stálofarebná, odolná voči poveternostným vplyvom a na priestranstve bude umiestnená od marca do septembra. Na jar sa bude v okolí plachiet osadzovať lavička a dosádzať kvitnúca zeleň.
Pitné fontánky a tieniace plachty boli realizované vďaka prostriedkom z dotačnej schémy Územné dotácie Bratislavského samosprávneho kraja 2019 v sume 1969 eur, zvyšných 1100 eur zafinancovala mestská časť.
Svoj názor na súčasný stav Jurigovho námestia i svoje predstavy, ako by tento verejný priestor mal vyzerať v budúcnosti, vyjadrilo takmer 500 osôb. Urobili tak zapojením sa do dotazníkového prieskumu, účasťou na plánovacej prechádzke, workshope alebo počas Karloveského majálesu.
V máji sa 418 osôb zapojilo do dotazníkového prieskumu. Obyvatelia a návštevníci Karlovej Vsi sa mohli prostredníctvom dotazníka podeliť o informácie, ako využívajú Jurigovo námestie a vyjadriť sa k jeho súčasnému stavu, funkčnosti a jeho budúcej podobe. Boli to príslušníci predovšetkým mladšej a strednej generácie (26-45 rokov), ženy (63 %) a dve tretiny uviedli, že bývajú v okolí námestia. Ďalších 70 osôb ohodnotilo námestie počas verejných stretnutí – v máji na plánovacej prechádzke priamo na Jurigovom námestí, počas Karloveského majálesu a v júni na plánovacom workshope v Karloveskej knižnici.
Námestie je kľúčovou lokalitou Karlovej Vsi. Ľudia oceňujú, že námestie je priestorovo veľkorysé, v čom vidia potenciál pre jeho budúci rozvoj. Páči sa im aj jeho poloha, fontána, architektonické riešenie námestia a keďže tu nepremávajú autá, považujú ho v tomto smere za bezpečné miesto.
Zásadným problémom tohto verejného priestoru je podľa nich jeho technický stav. Námestie je rozbité, zdevastované, vysoko bariérové, viaceré časti infraštruktúry v havarijnom stave vnímajú ako bezpečnosť ohrozujúce. Problémom je aj nedostatočné nočné osvetlenie a nefunkčné odkanalizovanie povrchov. Neexituje plán údržby, čo súvisí s nejednoznačne rozdelenými kompetenciami. Z týchto dôvodov je Jurigovo námestie v súčasnosti len priestorom, cez ktoré ľudia väčšinou len prechádzajú. Ďalšími sú limitovaná ponuka aktivít, neuspokojivý stav zelenej infraštruktúry a opotrebovaný alebo dlhodobo chýbajúci mestský mobiliár.
Ľudia by privítali, ak by na námestí pribudli služby, obchody a priestor vyčlenený na príležitostné trhy, workout prvky, komunitnú záhradu a pod. Potrebné by bolo obnoviť fontánu a doplniť ju prvkami, ktoré by umožnili väčšiu interakciu s vodou. Aj táto lokalita volá po adaptácii na zmenu klímy znížením podielu spevnených plôch v prospech zelených plôch, výsadbou vzrastlej zelene, zatienením prehrievaných okolitých prvkov a povrchov pergolami, zelenými fasádami a strechami a vytvorením koncepcie hospodárenia s dažďovou vodou v území.
Celú správu z participatívneho procesu si môžete prečítať tu.
Autor fotografie: Juraj Horňák
Do polovice mája sa môžu obyvatelia a návštevníci Karlovej Vsi prostredníctvom dotazníka podeliť o informácie, ako využívajú Jurigovo námestie a vyjadriť sa k jeho súčasnému stavu, funkčnosti a jeho budúcej podobe.
Prieskum je súčasťou participatívneho procesu plánovania obnovy tohto verejného priestoru s verejnosťou, ktorý je v súčasnosti v katastrofálnom stave. Svoje podnety môže verejnosť vyjadriť počas prvého stretnutia, ktoré sa uskutoční formou prechádzky v utorok 28. mája 2019 o 18:00 ( (stretnutie pri fontáne na Jurigovom námestí).
Dotazník bude v papierovej podobe k dispozícii v Centre služieb občanom na Miestnom úrade Bratislava-Karlova Ves na Námestí sv. Františka 8 a v Miestnej knižnici na Jurigovom námestí 9. Vyplniť ho možno aj v on-line forme, nájdete ho na tomto odkaze.
Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy.
V minulom roku po intenzívnych lejakoch v júni a septembri zostali zatopené niektoré časti Bratislavy. Zvyšujúca sa teplota, obdobia sucha prerušované prívalovými zrážkami – to sú dôsledky meniacej sa klímy, na ktoré je potrebné sa pripraviť.
Prečo sa zmena klímy prejavuje aj stále častejšou extrémnou zrážkovou činnosťou? Hlavnou príčinou tohto nie veľmi vítaného trendu je stále vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako následok zvyšovania priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Čiže jednoducho povedané – zvýšenou teplotou sa zvyšuje aj výpar so zemského povrchu. Prirodzený kolobeh vody funguje, t. j. čo sa odparí na zemi, sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe zrážok.
Posledné roky sme po celom Slovensku svedkami čoraz častejších tzv. prívalových povodní, ktoré sú spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi obmedzenými častokrát na relatívne malé územie. Takémuto scenáru sa nevyhne ani naša mestská časť. A nezáleží na tom, či hovoríme o nižšie položených lokalitách „starej“ Karlovej Vsi alebo o sídliskách v kopcovitom teréne.
Faktom je, že iné európske mestá prijali už túto výzvu klimatickej zmeny za nezmieriteľný fakt, na ktorý reagujú pomocou rozličných opatrení. Dobré príklady zo zahraničia nájdete napríklad tu. Príkladov, ako narábať so zrážkovou vodou je naozaj v okolitých krajinách veľa. Zvyšovanie podielu zelene a stromov, využívanie priepustných a polopriepustných povrchov, zelené vegetačné strechy (zadržia veľký úhrn zrážok, odhadom 80%), vertikálne zelené steny, infiltračné pásy, zasakovacie dažďové záhony či parky s terénnymi modeláciami na zadržanie zrážkovej vody.
Pred realizáciou takýchto opatrení je však potrebné podrobne zmapovať situáciu. Kadiaľ zrážková voda pri prívalových lejakoch v danej lokalite tečie? Aká je hĺbka odtekajúcej zrážkovej vody v konkrétnom mieste? Odpovede na tieto otázky by mal dať zrážkovo-odtokový model územia, ktorý zároveň poskytne lepší podklad na efektívne investovanie do následných opatrení. V Karlovej Vsi sa práve vďaka projektu DELIVER (www.odolnesidliska.sk) začal spracovávať takýto model.
Pre začiatok sa spracúva štúdia odtokových pomerov alebo povodňového ohrozenia pre sídlisko Dlhé diely, ktorá definuje trasy odtoku, zistí najzraniteľnejšie miesta a poskytne poznatky a podklady pre následné plánovanie vhodných opatrení. Štúdia sa zaoberá modelovaním pluviálnej povodne, teda zaplavenia povrchu a odtoku vody v dôsledku intenzívneho dažďa. Naproti tomu povodeň z vodného toku sa nazýva fluviálna povodeň a logicky sídlisku Dlhé diely, ktoré je na kopci takýto druh povodne z Dunaja nehrozí.
Modelovanie trás odtoku a prúdenia vody po povrchu terénu na Dlhých dieloch sa robí pomocou počítačových simulácií. Podkladom je presná topografia územia v podobe digitálneho terénneho modelu. Modelované územie je rozdelené na malé plôšky s rozmermi 1 x 1 m a každá takéto plôška má definovanú nadmorskú výšku terénu. V modeli sú obsiahnuté ulice aj budovy. Špeciálny počítačový softvér na hydrodynamické modelovanie potom na celom území rieši fyzikálne rovnice pohybu vody. Výsledkom budú mapy trás odtoku vody, hĺbky vody, rýchlosti a smeru prúdenia v dôsledku intenzívneho dažďa.
Tieto získané informácie budú slúžiť ako podklad pre efektívne plánovanie vhodných opatrení. Podklad by mal byť spracovaný a dostupný v marci 2019, ako súčasť spracovania Akčného plánu na zvýšenie odolnosti voči zmene klímy v našej mestskej časti.
Dotazníkový prieskum spokojnosti obyvateľov so životom na sídlisku Dlhé diely bol realizovaný medzi Karlovešťanmi v mesiacoch september – november 2018 a zaujímali sme sa v ňom o názory a skúsenosti obyvateľov, ktorí na sídlisku Dlhé diely bývajú alebo pracujú. Celkovo sme prostredníctvom internetu, tlačeného formulára a vyplnením formulára z novín Karlova Ves – noviny všetkých Karlovešťanov získali odpovede od 359 respondentov. Cieľom prieskumu bolo zistiť názory respondentov na spokojnosť so životom na sídlisku Dlhé diely, so špeciálnym zameraním na vnímanie dôsledkov zmeny klímy na život na sídlisku, vnímanie možností zmien s cieľom adaptácie na zmenu klímy, prírode blízke riešenia a na podporu biodiverzity. Viac informácií o výsledkoch prieskumu nájdete priamo na webovej stránke projektu „DELIVER – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”.
Vďaka získanej podpore od Nadácie EPH sa počas mesiaca november realizovali revitalizačné práce na verejnom priestranstve parku na Kempelenovej ulici. Tento park bol identifikovaný občanmi ako verejný priestor, ktorý potreboval doplnenie chodníkov ako aj skrášlenie novými záhonmi okrasných kríkov a trvaliek.
Súčasťou revitalizácie bol výrub 8 kusov stromov druhu Negundo aceroides (Javorovec jaseňolistý), ktoré sú invázne podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a postupne odumierajú, ako aj zdravotný orez vzrastlých i mladých stromov. Založili sme tri záhony v teréne s prípravou pôdy a s výsadbou kvitnúcich kríkov a vyvýšený záhon s výsadbou nektárodajných trvaliek, ktoré sú vhodné na slnečné stanovište. Pripravila sa pôda na jarný výsev nového trávnika, vytýčila sa plocha záhonov, mulčovaných priestorov okolo stromov a trávnikových plôch. Koncepcia realizácie chodníka bola prispôsobená iniciatíve prípravy sídliska na dopady klimatickej zmeny a boli použité zatrávňovacie panely s vysypaným štrkom. V tomto ročnom období sa ešte nemôžeme tešiť z veľkej vizuálnej zmeny, ale na jar sa trávnik a záhony rozzelenajú a zakvitnú v plnej kráse. V jarných mesiacoch plánujeme ešte obnoviť mobiliár parku a zlepšiť čistotu osadením väčšieho odpadkového koša. Bratislavské regionálne ochranárske združenie bolo zapojené do spolupráce a na jar budú dosádzať v parku lúčnu zmes na „motýlie“ kvitnúce lúky a maľovať s deťmi z blízkej školy betónový múrik (kvôli nepriazni počasia museli túto aktivitu posunúť až na jarné mesiace). Veríme, že zrealizovanými prácami zvýšime atraktivitu tohto priestoru so zachovaním oddychového charakteru parku a vyzdvihneme okrasnú funkciu zelene s podporou biodiverzity kvitnúcich druhov rastlín a užitočného opeľujúceho hmyzu na sídlisku. Výsledok nášho projektu bude slúžiť celej komunite v oblasti sídliska ako aj ostatným návštevníkom Karlovej Vsi.
V rámci realizácie projektu „Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy “ organizuje miestny úrad mestskej časti Bratislava-Karlova Ves dotazníkový prieskum, ktorý je určený pre všetkých, ktorí žijú alebo pracujú na sídlisku Dlhé diely. Zisťujeme v ňom spokojnosť so životom na sídlisku, zameriavame sa na vnímanie dôsledkov zmeny klímy, možnosti zmien s cieľom adaptácie na zmenu klímy, prírode blízke riešenia, na podporu biodiverzity, ako aj na zlepšenie sociálneho a spoločenského života na sídlisku. Zaujíma nás názor všetkých vekových skupín, počnúc 16-tym rokom veku. Vyplnením dotazníka prispejete ku príprave plánu aktivít na skvalitnenie bývania a verejných priestorov na vašom sídlisku. Dotazník môžete vyplniť online tu alebo doniesť na miestny úrad vyplnený dotazník, ktorý bol publikovaný v novinách KARLOVA VES – noviny všetkých Karlovešťanov č.10, do 15.10.2018. Ďakujeme vopred za spoluprácu.
V dňoch 16. – 22. septembra sa konal v Bratislavskom kraji Týždeň dobrovoľníctva 2018, ktorý organizovalo Bratislavské dobrovoľnícke centrum. Miestny úrad sa zapojil s ponukou dobrovoľníckej aktivity na revitalizáciu detského ihriska spisovateľky Márie Jančovej na Adámiho ulici. Na aktivitu sa prihlásilo 24 šikovných a ochotných dobrovoľníkov z firiem AT&T Global Network Services Slovakia a spoločnosti Dell. Počas minulého piatkového dopoludnia vyčistili graffity z detských preliezačiek a hradu, natreli hrací domček, šmykľavky, hojdačky, múriky a vyčistili chodníčky od buriny a piesku. Pri práci im pomáhali aj dve zamestnankyne miestneho úradu a zamestnanci VPS Karlova Ves. Ďakujeme pracovitým dobrovoľníkom za ich nadšenie a tešíme sa, že sa nám opäť podarilo deťom skrášliť ich prostredie na hranie.
Dňa 12.09.2018 organizovala Mestská časť Bratislava-Karlova Ves v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave otváraciu konferenciu k témam, ktoré pokrýva 5-ročný projekt DELIVER, ako sú zvyšovanie odolnosti sídlisk na dopady zmeny klímy, znižovanie emisií CO2, hĺbková obnova budov, adaptácia (prispôsobovanie sa) a mitigácia (predchádzanie) zmene klímy, hodnotenie zraniteľnosti sídlisk, prírode blízke riešenia či podpora biodiverzity v sídelnom prostredí.
Na konferencii sa zúčastnilo takmer 100 účastníkov, medzi nimi zástupcovia odboru politiky zmeny klímy Ministerstva životného prostredia, sekcie bytovej politiky a mestského rozvoja, Ministerstva dopravy a výstavby SR, zástupcovia miest a obcí Slovenska, odborníci zo Slovenska a zahraničia, zástupcovia médií ako aj zainteresovaná verejnosť z akademického i mimovládneho sektora. Podujatie organizovala Mestská časť Bratislava-Karlova Ves v partnerstve s Úniou miest Slovenska, Univerzitnou knižnicou v Bratislave a v spolupráci s Prvou stavebnou sporiteľňou.
Na konferencii odznelo veľa podnetných príspevkov, ktoré si pre veľký záujem účastníkov dovoľujeme zverejniť:
- „Dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k sídelnému prostrediu s osobitným zameraním na sídliská“, Jozef Pecho, Slovenský hydrometeorologický ústav.
- Sídliská ako živé organizmy: špecifiká panelových sídlisk z perspektívy sociálnej antropológie“, Barbora Bírová, Anthropopictures, Praha.
- „Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2020 a podporné nástroje na obnovu bytových panelových domov“, Elena Szolgayová, generálna riaditeľka, Sekcia bytovej politiky a mestského rozvoja, Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
- „Praktické skúsenosti a výsledky financovania obnovy bytového fondu s dôrazom na úsporu energií a zvýšenie bezpečnosti budov aj kvality obytného prostredia vrátane revitalizácie zanedbaných pozemkov v sídlach v SR“, Miloš Blanárik, Prvá stavebná sporiteľňa.
- „Metodika a podpora pre adaptáciu a mitigáciu v sídlach s osobitným zameraním na sídliská: Predstavenie metodologického prístupu hodnotenia zraniteľnosti a prípravy klimatických adaptačných mestských stratégií – skúsenosti s aplikáciou na Slovensku“, Andrej Steiner, Karpatský rozvojový inštitút.
- „Zkušenosti se stanovením emisí skleníkových plynů a s hodnocením uhlíkové stopy na městské úrovni v prostředí Česka“, Josef Novák, Ci2, Praha, Česká republika.
- „The use of European Land Monitoring data, methods and indicators and the example of Urban atlas for local assessments“, Andreas Littkopf, Environment Agency Austria, Viedeň, Rakúsko.
- „Predstavenie aktivít projektu DELIVER: Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy”, Zuzana Hudeková, MČ Bratislava-Karlova Ves.
- „Nature based solutions – fostering climate resilience in urbanised environment“, Johannes Kisser, Alchemia Nova, Viedeň, Rakúsko.
- „Pasívní budovy: „Otevřená zahrada – monitoring a zkušenosti u provozu“, Vlastimil Rieger, Nadace Partnerství, Brno, Česká republika.
Tlačovú správu ku konferencii si môžete prečítať TU a detailný program konferencie TU.
Ďakujeme všetkým prezentujúcim odborníkom za ich expertné prezentácie a účastníkom za ich aktívnu účasť a tešíme sa na stretnutie na podobne zameraných podujatiach.
[Best_Wordpress_Gallery id=“31″ gal_title=“Deliver“]