menu menu
facebook instagram
webstranka@karlovaves.sk
Mapa Stránky - GDPR

Karlova Ves má k dispozícii už všetky potrebné doklady, overené podzemné inžinierske siete, vyjadrenia i záväzné stanoviská k projektovej dokumentácii ako aj technické doklady potrebné k žiadosti o územné rozhodnutie. Nasleduje ďalší dôležitý krok – mestská časť musí získať vzťah k pozemkom, na ktorých bude chodník stavať.
Vybudovanie nového chodníka na Perneckej ulici je jedným z dlhodobých investičných zámerov karloveskej samosprávy. Ide o jednosmernú ulicu s jazdným pruhom širokým 3,90 m a s pozdĺžnym parkovaním so šírkou 2,20 m.
Na miestach, kde pripravujeme výstavbu chodníka, sa dnes nachádza oplotenie areálu školy, oporný múrik, stĺpy verejného osvetlenia a elektrické rozvodné skrine. Pri výstavbe bude potrebné preložiť stĺpy verejného osvetlenia a vybudovať nové oporné múriky s oplotením,“ informuje o rozsahu prác Allan Bánik, poverený vedením referátu investícií.
V novembri minulého roka získala Karlova Ves od vlády dotáciu na výstavbu chodníka na Perneckej vo výške 234 854 eur. Tieto prostriedky je potrebné vyčerpať do konca roku 2021.

Materské školy v Karlovej Vsi príjmu učiteľky s nástupom od 1.9.2020.
Požadované vzdelanie podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úplné stredné odborné vzdelanie – učiteľstvo pre materské školy
Vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa – predškolská a elementárna pedagogika
Pozícia je vhodná aj pre absolventa.
Platové možnosti v súlade so zákonom č. 553/2003 Z.z. odmeňovaním zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení neskorších predpisov.
Kontakt: skolstvo@karlovaves.sk, 02 707 11 223, 02 707 11 222

Foto: ilustračné (internet)

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu chemického čistenia technologického zariadenia, bude prerušená dodávka teplej vody v týždni od 3.8. do 9.8. nasledovne:

Dňa 3.8.2020

Líščie údolie 63,65,67,69,71,73,75,77,79
Pod rovnicami 1 + materská škôlka
Segnerova 1,2,3,4,5,6,7

Dňa 4.8.2020
Donnerova 3,5,7,9,11,13,15,17,19,21,23,25,27,29,31,33,35
Fadruszova 1,2,3,4,5,6,7,8,9,11,13,15,17,19,21,23,25,+MŠ 10
Karloveská 12,14,16,18,20,22,24,26,28,30
Kempelenova 1-7,9,11,13,15,17

Dňa 5.8.2020 
H. Meličkovej 2,4,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26
Kolískova 2,4,8,10,12,14 – MŠ
Tománkova 1,3

Karlovešťanka Danka Hájeková sa stala 26. mája oficiálnou držiteľkou slovenského rekordu. Je vlastníčkou najväčšej slovenskej zbierky štvorlístkov. Aj keď ich už má v 22 zošitoch uložených viac ako 21-tisíc, oficiálny zápis v Slovenskej knihe rekordov ich eviduje rovných 20-tisíc.
Drvivú väčšinu z nich našla na trávnikoch v Karlovej Vsi. V apríli na jednom mieste v spodnej časti Karlovej Vsi ich za hodinu nazbierala neuveriteľných 130. „Hoci mám slabší zrak a nosím okuliare, mám určitú schopnosť rozoznať štvorlístok v tráve, a to nemusím ani príliš zaostrovať zrak. Občas som si nejaké štvorlístky odtrhla, ale zbierať a číslovať som ich začala v roku 2005,“ spomína na začiatky svojej zberateľskej vášne Danka Hájeková. Svoj prvý rekord v podobe 10-tisícov nazbieraných štvorlístkov dosiahla v roku 2010, v roku 2016 ich už bolo 16-tisíc.
Štvorlístky sú podľa karloveskej rekordmanky samostatná veda. Prečítala o nich veľa odborných publikácii. Na vznik štvorlístka vplýva viacero faktorov, ako sú svetlo, slnečná intenzita, kyslosť pôdy a dažďov. Na silnom svetle je výskyt štvorlístkov veľmi zriedkavý.

Oznamujeme občanom, že v piatok 10. júla bude miestny úrad aj Centrum služieb občanom z technických príčin zatvorené.
V prípade záujmu o využitie služieb podateľne, môžete použiť vonkajšiu schránku pri vstupe do budovy miestneho úradu.
Služby Centra služieb občanom môžu obyvatelia využiť vo štvrtok 9. júla od 8.00 do 12.00 h alebo v pondelok 13. júla od 8.00 do 17.00 h.
Miestny úrad môžete navštíviť opäť v pondelok 13. júla v čase úradných hodín 8.00 – 12.00 a 13.00 – 17.00 h.

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu prerušenia distribúcie elektriny bude vo štvrtok 9. júla v čase od 8.00 h do 12.30 h prerušená dodávka teplej vody v nasledovných objektoch:
Borská 1,2-DJ,3,4-MŠ,5,7,
Púpavová 1,3,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,26,28,30,32,34,36
Púpavová 2,4,23,25,27,29,31,33,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50,51,
Pustá 1,2,3,4,5,6,7,8,
Zohorská 2,4,6,8,10 + OD Centrum, Pošta, Komunálne služby.

Foto: ilustračné (internet)

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)

Ihrisko na Dúbravskej ceste, ktoré využívajú karloveskí futbalisti, prešlo v júni pravidelnou údržbou. Revitalizačné práce boli podľa nájomnej zmluvy s Bratislavským samosprávnym krajom v réžii mestskej časti.
Ihrisko využívajú futbalisti MFK Karlova Ves na tréningové účely a počas celej sezóny dostáva zabrať. Dostal omladzujúcu kúru v podobe prevzdušnenia, dosiatia novej trávy a kvalitného hnojenia. Polievanie a dodatočnú starostlivosť v potrebnom rozsahu si už manažuje futbalový klub.
Zákaz organizovania verejných športových podujatí, nariadený pre zabránenie šírenia nákazy novým koronavírusom, však spravil poriadny škrt cez rozpočet všetkým športovým odvetviam, mládežnícky futbal nevynímajúc. Jarné mesiace sú ideálnym časom na prípravu futbalového ihriska pre zvyšok roka. Našťastie opatrenia sa už uvoľnili a futbalisti sa môže vrátiť na svoj trávnik.

Školský areál v ZŠ Karloveská 61 čaká rekonštrukcia atletických prvkov. Hodiny telesnej výchovy spestrí nový bežecký povrch a doskočisko pre skok do diaľky.

Okrem renovácie vnútorných priestorov karloveských školských priestorov je našou prioritou aj skvalitňovanie školských areálov. Mestská časť na to v rozpočte vyčleňuje prostriedky každoročne, tento rok by sme ich chceli použiť na rekonštrukciu atletickej dráhy a doskočiska pre skok do diaľky,“ povedal vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Atletická časť vonkajšieho areálu na ZŠ Karloveská 61 potrebuje po rokoch používania zásadnú renováciu. Nový povrch atletickej dráhy bude dlhodobo udržateľný, priepustný pre dažďovú vodu a najmä bezpečný pre žiakov a jeho užívateľov. Karlova Ves pristúpi k zadaniu verejného obstarávania, po ktorom by sa malo začať s prácami.

Foto: Táto trávou zarastená plocha dostane nový bežecký povrch

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) so sídlom na Sekulskej ulici si pripomenula tridsiate výročie svojej existencie. Stala sa rešpektovanou organizáciou, ktorá obhajuje práva nevidiacich a slabozrakých, zúčastňuje sa na odstraňovaní architektonických a informačných bariér a poskytuje širokú paletu sociálnych služieb, zameraných na podporu samostatného života ľudí so zrakovým postihnutím.
Únia začala svoju činnosť v roku 1990. „Medzi výkonnými predstaviteľmi Zväzu invalidov sme mali len mizivé zastúpenie, a tak sme o našich špecifických problémoch a spôsoboch ich riešenia museli presviedčať nielen verejnosť a predstaviteľov štátu, ale aj vedenie našej organizácie a členov s inými zdravotnými postihnutiami,“ spomína na dôvody vzniku únie jej dlhoročný predseda Branislav Mamojka. Dnes patrí ÚNSS k najstarším občianskym združeniam na Slovensku. Má takmer štyritisíc členov a 57 základných organizácií.
Napriek tomu, že úroveň integrácie našich ľudí bola vyššia ako u väčšiny osôb s iným zdravotným postihnutím, stále žila väčšina z nich v segregovaných podmienkach. Preto sme sa museli sústrediť najmä na presadzovanie legislatívy na podporu zamestnávania, poskytovanie sociálnych služieb či príspevkov na kompenzácie,“ hovorí Mamojka.
ÚNSS prispela k tvorbe mnohých zákonov a vyhlášok. Za najťažiskovejšie považuje Branislav Mamojka zákon o službách zamestnanosti, ktorý podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Ten sprístupňuje webové sídla a elektronické služby a dokumenty pre nevidiacich a slabozrakých. Antidiskriminačný zákon zase zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Pomáhajú s výcvikom a orientáciou v priestore
Dôležitou súčasťou únie je poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú dostupné v každom kraji na Slovensku. V rámci nich poskytuje ÚNSS sociálnu rehabilitáciu a sociálne poradenstvo. Zahŕňa služby ako nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu v byte a v okolí so slepeckou palicou i bez nej, nácvik sebaobslužných činností, nácvik práce s kompenzačnými a optickými pomôckami a iné.
Foto: K aktivitám únie patrí aj výcvik vodiacich psov (ilustračné – internet)

Tienenie obydlia ani prítomnosť alergénov nie sú dôvody na okamžitý výrub drevín. Žiadosť o výrub drevín je opodstatnená len v prípade, ak drevina neplní svoje ekologické a estetické funkcie. Upozorňujú na to odborníci v oblasti starostlivosti o stromy a ďalšiu zeleň v Karlovej Vsi.
Zamestnanci miestneho úradu sa stretávajú s podnetmi obyvateľov, ktorým prekážajú stromy a kríky v okolí ich domova. Či už sú nespokojní s polohou stromov alebo s alergénmi, ktoré pri kvitnutí produkujú, miestny úrad nemôže uskutočniť ich výrub takpovediac na želanie. Výrubové konanie je klasifikované ako klasické správne konanie, pri ktorom sa postupuje podľa zákona o ochrane prírody a krajiny,“ upozorňuje Lucia Gašparová z referátu životného prostredia.
Pravidlá sú jasné
Pod pojmom drevina sa rozumie strom aj krík. Či je potrebné žiadať o výrub, záleží od veľkosti dreviny. Ak chcete rezať na súkromnom pozemku, žiadosť je potrebná vtedy, ak má strom vo výške 130 cm nad zemou obvod väčší ako 40 centimetrov, alebo ak majú súvislé krovité porasty rozlohu nad 10 m2. Ak chcete vyrúbať drevinu na verejnom priestranstve, žiadosť treba podať vždy, bez ohľadu na to, o aký typ dreviny ide, nerozhoduje ani jej veľkosť.
O výrub požiadajte miestny úrad
Ak chce občan drevinu vyrúbať, musí požiadať mestskú časť formou oficiálnej žiadosti, ktorá je na webovej stránke mestskej časti. Za obyvateľov to môže urobiť aj správca ich bytového domu. Úrad posúdi, či je žiadosť opodstatnená a ak áno, vydá povolenie na výrub. Zároveň uloží žiadateľovi povinnosť náhradnej výsadby,“ informuje Lucia Gašparová. Prioritne sa vyrúbaná drevina nahrádza novou, v spoločenskej hodnote vyrúbanej dreviny. V prípade investičnej činnosti na podnet žiadateľa sa môže uložiť aj finančná náhrada. O výrub môže požiadať aj mestská časť. Nemôže však rozhodnúť sama, okresný úrad pridelí rozhodovaciu kompetenciu inému orgánu alebo mestskej časti.
Ak ide o život, zdravie či majetok, rúbe sa hneď
V prípade bezprostredného ohrozenie zdravia alebo života človeka, alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku, napríklad ak ide o celkom suchý strom, ktorý náhle vyschol, alebo pri prírodnom živle z dreviny odlomilo konár, prípadne drevinu výrazne poškodilo, je možné drevinu vyrúbať bez žiadosti o výrub. Potom treba túto skutočnosť oznámiť Okresnému úradu. Neoznámením výrubu Okresnému úradu pácha občan priestupok. Za nepovolený výrub drevín mu hrozí pokuta do výšky takmer 10-tisíc eur.

Foto: Častým dôvodom žiadosti o výrub sú stromy nevhodne vysadené v tesnej blízkosti domov

Ak ste v ostatnom čase začuli zvuk motorovej píly, nebolo potrebné podliehať panike. Pravdepodobne ste nevideli padať k zemi celý strom, ale iba jeho prebytočné časti. Ozdravujúce rezy majú blahodarný vplyv na kondíciu stromov a kríkov. Strom, ktorý je zbavený poškodených alebo vyschnutých častí, dokáže efektívne využívať živiny na svoj rast.
Bezpečnostné a presvetľujúce rezy majú za sebou napríklad mirabely na Jurigovom námestí pri knižnici, 12 topoľov na Silvánskej, 32 topoľov Italica v parku na Púpavovej. Topole prejdú kontrolou aj na Sekulskej, Ľ. Fullu a Beniakovej, no nezabudne sa ani na dva figovníky. Na Adámiho a Karloveskej je naplánovaný rez líp.
Foto: Rezy drevín vykonávajú certifikovaní arboristi