Pri takmer 660-tisícovom kraji je takáto otázka na mieste. Ak dieťa ochorie počas Vianoc či v období Nového roka, rodičom nezostáva nič iné, len sa posadiť do zvyčajne preplnenej čakárne na Kramároch. Médiá na problém niekoľkohodinového čakania upozornili aj vlani. Faktom však je, že bratislavskí detskí pacienti dostávajú na Kramároch komplexnú zdravotnú starostlivosť.
Lekári, naopak, upozorňujú, že niektorým rodičom neraz chýba súdnosť. Choré deti ťahajú do preplnených pohotovostných čakární. Obyčajné prechladnutie či ľahký chrípkový stav pritom stačí väčšinou vyležať, dieťa neustále zavodňovať teplými tekutinami a zaobstarať pre ne v lekárni bežne dostupné lieky, na ktoré rodič nepotrebuje ani predpis.
Kraj má dve detské pohotovosti
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) disponuje detskými pohotovosťami v Národnom ústave detských chorôb a v Pezinku. Detskí pacienti z Karlovej Vsi sú tak mimo ordinačných hodín vyšetrení na Kramároch. Podľa BSK bratislavská pohotovosť kapacitne postačuje počas roka aj sviatočných dní.
„V Národnom ústave detských chorôb majú detskí pacienti dostupnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť – okamžité RTG, sono, CT, vyšetrenie krvi, ďalšie vyšetrenia lekárov-špecialistov. Dieťa vie byť za krátky čas kvalitne komplexne vyriešené. Táto pohotovosť podľa nášho názoru dostatočne pokrýva potrebu poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti mimo ordinačných hodín,“ uvádza v stanovisku hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Senec ako ďalšie okresné mesto kraja je bez detskej pohotovosti. Stúpajúci rast obyvateľov Bratislavy taktiež prináša otázku, či by predsa len hlavné mesto nemalo mať k dispozícii viac pohotovostí. BSK však v tejto veci nie je rozhodujúcim orgánom.
„Prevádzkovanie ambulantnej pohotovostnej služby je regulované. Nariadenie vlády stanovuje, kde sa môžu pohotovosti nachádzať. Ich prevádzkovateľov vyberá Ministerstvo zdravotníctva SR. Samosprávny kraj nemá teda vplyv napríklad na rozšírenie kapacít pohotovostí,“ vysvetľuje Lucia Forman.
Stanovisko ministerstva zdravotníctva sa nám k termínu uzávierky zimného dvojčísla Karloveských novín nepodarilo získať. Oslovený Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO sa k tejto problematike nevedel vyjadriť.
Foto: Rodičom počas sviatkov nezostáva nič iné, len sa posadiť s chorými deťmi do preplnenej čakárne na Kramároch.

Vážení občania,
veľmi nás to mrzí, ale vzhľadom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu, ktorá sa prejavila aj povinnou karanténou viacerých zamestnancov úradu, sme nútení v záujme zastavenia šírenia ochorenia počas obdobia lockdownu od 21.12.2020 do 10.1.2021 uzavrieť úrad pre verejnosť.

Zamestnanci sú vám v dňoch 21.12., 22.12., 28.12., 29.12.2020 a od 4.1. do 8.1.2021 k dispozícii na e-mailoch a telefonicky. Ako podateľňa funguje schránka pri vchode do úradu, ktorú v pracovné dni vždy o 15:00 h vyberáme.
V prípade potreby vybavenia úmrtného listu volajte na tel. č. 0940 634 185 alebo 0940 634 168.
Zároveň Vás prosíme, aby ste čo najviac prispôsobili svoje správanie hrozbe prenosu tejto choroby.

Poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti počas vianočných sviatkov a Nového roka bude zabezpečené v plnom rozsahu a nepretržite aj pre dospelých na všetkých Centrálnych prijímacích oddeleniach (CPO) Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB).

Zdravotné problémy neobchádzajú ani sviatočné dni. Lekári bratislavských pohotovostí budú aj tento rok v permanencii na štyroch miestach. „Pre urgentné prípady budú už tradične k dispozícii zdravotníci v Nemocnici akad. L. Dérera na Kramároch, v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, v Nemocnici Ružinov a v príjmových ambulanciách v Nemocnici Staré Mesto,“ konkretizuje lokality centrálnych príjmov hovorkyňa UNB Eva Kliská.

Podľa hovorkyne sa diagnózy sviatočných pacientov od bežného roka zásadne nelíšia. „Najčastejšie ide o zvracanie, bolesti brucha, otravu alkoholom a psychické problémy ako napríklad depresia,“ zakončila Eva Kliská.

Foto: ilustračné (internet)

V prípade, že sa počas sviatkov nebudete cítiť vo svojej koži, možno budete chcieť siahnuť po produktoch z lekárne. Väčšina z nich má počas sviatkov zatvorené. V takom prípade bude pre vás užitočný rozpis zabezpečenia poskytovania lekárenskej pohotovostnej služby.
V zmysle dohody medzi Bratislavským samosprávnym krajom a vedením Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) Bratislava je dostupnosť liekov zabezpečená aj v rámci ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast, na oddelení výdaja pre verejnosť nemocničnej lekárne NÚDCH, 833 40 Bratislava, Limbová 1, denne v čase do 22.30 h.

Prehľad lekárenskej pohotovosti od 24.12. do 31.12.2020

Prehľad lekárenskej pohotovosti od 1.1. do 31.1.2021

Základnými predpokladmi pre výkon práce asistenta sčítania sú ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie, spôsobilosť na právne úkony, ovládanie štátneho jazyka a spoľahlivosť. Asistenti absolvujú školenie osobne alebo vo forme e-learningu počas januára 2021.
Ak máte záujem o túto platenú funkciu, prihláste sa e-mailom na organizacne@karlovaves.sk
Celonárodné sčítanie obyvateľov, domov a bytov aktuálne vstupuje do svojej druhej fázy. Vzhľadom na rozšírené možnosti sčítania potrebuje miestny úrad nasadiť približne 25 asistentov sčítania, chýba ešte 15.
Povinnosť sčítať sa vyplnením sčítacieho formulára majú všetci obyvatelia Slovenskej republiky. Sčítanie obyvateľov sa uskutoční v období od 15. februára 2021 do 31. marca 2021 počas šiestich týždňov. Prebehne výlučne elektronickou formou.
Obyvateľ sa bude môcť sčítať sám cez webovú stránku alebo mobilnou aplikáciou. Kto si netrúfne na samostatné elektronické vyplnenie, môže požiadať o asistenciu na kontaktnom mieste alebo v prípade zníženej schopnosti pohybu o výjazd mobilného asistenta.
Pre účely sčítania sa obyvateľom rozumie každý, kto má v Slovenskej republike trvalý, prechodný alebo tolerovaný pobyt. Obyvateľom sa zároveň rozumie aj občan Európskej únie, ktorý má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt.
Vzhľadom na predpokladaný počet sčítaných obyvateľov v Karlovej Vsi, ktorý by mohol dosiahnuť 37 637, pôjde o personálne náročnú úlohu. Miestny úrad preto ponúka pracovné miesta asistentov a mobilných asistentov sčítania. Úlohou asistentov bude poskytnúť potrebnú pomoc pri vyplnení sčítacieho formulára pre obyvateľov.

Foto: ilustračné (internet)

Veternicová ulica bude opäť o niečo krajšia! Stane sa tak vďaka trom zeleným záhonom. Budú mať nielen estetickú, ale aj úžitkovú hodnotu. Budú zachytávať nadbytočnú zrážkovú vodu. Punc záhonom dodajú aj novovysadené okrasné kvety. K vedľa stojacim oporným múrikom vysadili ešte aj viacročné samoupínacie rastliny, ktoré ich po vyrastení zazelenajú.
Aj drobné terénne úpravy prispievajú k zmierneniu dopadov zmeny klímy v Karlovej Vsi. Zrážková voda vďaka nim ostane v lokalite, čím sa zamedzí jej ďalšiemu vysúšaniu. Zároveň zmiernia prípadné zatopenie cesty pod svahom po búrkach či iných extrémnych zrážkach. Navyše budú mať aj estetický účinok a podporia biodiverzitu.
„Vytvorili sme tu tri vsakovacie záhony ako prvky hospodárenia so zrážkovou vodou, ktorá v takomto svahovitom teréne odteká do kanalizačnej siete. Pri návrhu sme využili princípy udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou a podporu biodiverzity za pomoci vhodne vybranej zelene. Na výsadbu záhonov sme použili také druhy vegetácie, ktoré znášajú podmienky dočasného zamokrenia, ale prežijú aj v období sucha,“ informuje o realizovaných opatreniach Lenka Nemcová z referátu riadenia projektov miestneho úradu.
Princíp vsakovacích záhonov stojí na zachytení zrážkovej vody listami a stonkami rastlín ešte na povrchu a jej následným vsiaknutím do špeciálne upravenej pôdy. Záhony s funkciou zadržania a postupného vsiaknutia zrážkovej vody majú podobu priehlbiny približne 45 cm pod úrovňou terénu. Na výsadbu použili substrát zo zmesi piesku, hliny a rašeliny. Po výsadbe celú plochu zamulčili vrstvou štrku. Na odkopanú zeminu dosiali novú trávu.
„Do záhonov sme vysadili okrasné rastliny ako napríklad vrbicu, hadovník, kosatec, rudbekiu, monardu, ľaliovník a rozchodník, ktoré budú v lete zlepšovať klímu a zároveň skrášlia svojou bohatou kvetenou okolie panelákov. V jednej časti trávnika v oblúku pri vjazde na parkovisko sme vysadili zmes na kvitnúcu lúku, ktorá tiež pomôže lepšiemu záchytu zrážkovej vody i k skrášleniu celej lokality,“ doplnila Lenka Nemcová.
Tieto úpravy vznikli v súlade s Akčným plánom zelenej infraštruktúry pre Karlovu Ves a podporí ich dotácia z Ministerstva životného prostredia SR v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vo výške 7 752 eur, v rámci projektu Realizácia prvkov udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou v Mestskej časti Bratislava-Karlova Ves.
Foto: Vsakovací záhon zachytí nadbytočnú zrážkovú vodu a skultúrni okolie kvitnúcimi kvetmi.

Posledné tohoročné výmeny a doplnenia herných prvkov sa týkali dvoch ihrísk. Na detskom ihrisku na Ulici Ľudovíta Fullu 10 pribudol bezúdržbový hrací domček so šmykľavkou, ktorý nahradil doterajší viacnásobne opravovaný herný prvok.
„Nezabudli sme ani na naše najväčšie detské ihrisko Márie Jančovej na Adámiho ulici. Aj tam pribudol na mieste starej kovovej preliezky, ktorá už nevyhovovala prísnym bezpečnostným normám, bezúdržbový herný domček aj s dopadovou plochou. V budúcom roku plánujeme pokračovať v renováciách a revitalizáciách detských ihrísk, ktoré spravujeme,“ informovala Halina Trubínyiová z referátu životného prostredia miestneho úradu.

Foto: Nový bezúdržbový hrací domček na Adámiho ul.

Knihy si však do tej doby môžete ešte požičať aj v mimoriadnych termínoch. Karloveskú knižnicu čaká ďalšia stavebná revitalizácia a to už od 7. decembra až do odvolania. Ukončenie stavebných prác je predbežne plánované na koniec januára.

Kolektív z knižnice však vyšiel v ústrety svojim čitateľom a mimoriadne predĺžil výpožičnú dobu. Čitatelia majú možnosť prísť si ešte vymeniť knihy pred uzatvorením knižnice v piatok 4. decembra od 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 19.00 h a tiež v sobotu 5. decembra od 9.00 do 16.00 h.

Požičať si môžete až 10 kníh. Prosíme o dodržiavanie protiepidemiologických opatrení. Maximálny počet návštevníkov v knižnici je 6. Preto prosíme o ohľaduplnosť v prípade dlhšieho čakania. Svoje tituly si môžete objednať aj vopred na kniznica@karlovaves.sk

Chodník pribudne v úseku od Botanickej ulice po Spojenú školu internátnu pre žiakov so zrakovým postihnutím na Svrčej ulici. Karloveská samospráva tým nadviaže na chodník, ktorý bol zrekonštruovaný v rámci modernizácie električkovej trate. Najmä žiaci spojenej školy sa tak budú môcť pohybovať po tejto komunikácii bezpečne a bezbariérovo.
„Keďže miestnym poslancom i mestskej časti záleží na bezpečnosti najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, ktorými sú najmä chodci a deti, na septembrovom zastupiteľstve schválili finančné prostriedky vo výške 55-tisíc eur na výstavbu tohto chodníka. Veľakrát sa na nich ako na účastníkov cestnej premávky zabúda. Preto im chce byť karloveská samospráva aj týmto spôsobom nápomocná,“ informuje o zámere vedúca oddelenia dopravy miestneho úradu Jana Španková.
Práce sa už rozbehli, ich ukončenie bude závisieť najmä od poveternostných podmienok, ale predpokladá sa, že by mali byť ukončené ešte pred Vianocami.

Najviac zelene pribudlo na námestí pred Základnou školou Alexandra Dubčeka. Zamestnanci referátu životného prostredia miestneho úradu a verejnoprospešných služieb tam vysadili záhony trvaliek, okrasné, bohato kvitnúce kry a trávy rôznych tvarov a veľkostí či živý plot z tavoľníka. Dostatok tieňa by mali v budúcnosti zabezpečiť aj tri nové pagaštany a šesť hrabov, ktorých vyrastené koruny by mali dorásť až do výšky 15 – 20 metrov.
„Pred samotnou výsadbou bolo treba urobiť terénne úpravy a naviesť zeminu. Pri výbere rastlín sme dbali na miestne, pôdne i poveternostné podmienky, aby vysadené rastliny neboli náročné na starostlivosť a aby plnili i estetickú funkciu. Ploty sme navrhli ako voľne rastúce bez potreby ich strihania. O všetky vysadené rastliny sa budeme i naďalej starať a pravidelne ich polievať,“ informovala vedúca referátu životného prostredia miestneho úradu Lucia Brezovská.
Levandule pri kultúrnom dome
Okolie hríbikovej fontány za Karloveským centrom kultúry bude na jar a v lete rozvoniavať vďaka veľkým medonosným levanduliam. Vyrastú do výšky až jedného metra. Pomedzi ne zasadili cibuľoviny, veľké cesnaky a na okraji stálo-zelené jazmíny. Rozkvitnú netradične počas zimy. Voňavé levandule a iné kvitnúce rastliny prilákajú motýle, včely či iný hmyz. Okolo lavičiek vysadili okrasné trávy, ktoré tiež presiahnu výšku jedného metra. Trvalky echinacey a rudbekie, ktoré tu rástli predtým, presadili spolu s cibuľovinami do vysokých drevených črepníkov v pešej zóne na Pribišovej. Úplne novú podobu získa na jar aj cestný trojuholník na Sekulskej a Kuklovskej, kde tiež vysadili trvalky a okrasné trávy. Celý ostrovček dozdobili okrasnými kameňmi a štrkom.
„Chceli sme skrášliť ďalšie miesta v Karlovej Vsi, aby obyvateľov tešil pohľad na množstvo kvetov, ktoré by nielen pekne kvitli a voňali, ale aj aby tam chodil hmyz, najmä včely a motýle. Na farby kvetov si musíme počkať do jari, keď v závislosti od počasia začnú postupne rozkvitať. Momentálne sa najmä trvalky chystajú na prezimovanie. Prvé zo zeme vyrašia cibuľoviny, ktorých je najviac vysadených v okolí kultúrneho domu a na školskom námestí,“ dodáva Lucia Brezovská.
Foto: Okrem záhonov trvaliek, okrasných tráv a kríkov pribudli pred ZŠ Alexandra Dubčeka aj tri pagaštany a šesť hrabov.

Vo fonde súkromného archívu rodiny Pálfiovcov z Erdödu, na zámku v Marcheggu, v časti týkajúcej sa mestečka Devín, je na strane 225 záznam (fotokópia originálu na titulnej fotografii), ktorý v preklade znie:

„Majerská dedina Karlova Ves, nemecky Karlsdorf, Fascikel XXVIIb, 27. november 1780 v Devíne. Jednoduchý odpis zmluvy prostredníctvom svedectva povereného vyslanca Najosvietenejšieho zemského panstva s istými dolu podpísanými menovanými ľuďmi o stavaní želiarskych domov na majerskom území panstva zakladanej dediny Karlova Ves a ratifikovaný Vznešeným pánom grófom Karolom Pálffim.“

Ide vôbec o historicky prvý písomný záznam mena dediny Karlova Ves. Deň 27. november 1780 preto môžeme jednoznačne považovať za deň jej založenia a za jej zakladateľa grófa Karola Jozefa Hieronyma Pálfiho (Pálffyho), vlastníka vtedajšieho panstva Devín, po ktorom bola aj pomenovaná.

Zakladateľ Karlovej Vsi, knieža Karol Jozef Hieronym Pálfi

Karol Jozef Hieronym Pálfi sa narodil 1. októbra 1735. Jeho rodičia boli gróf Mikuláš VII. Pálfi a grófka Sidónia rodená Althanová. Mal brata a šesť sestier. Po univerzitných štúdiách pôsobil vo významných štátnych funkciách. Bol napríklad radca dvorskej komory, skutočný vnútorný tajný radca, uhorský podkancelár či kráľovský dvormajster. V roku 1791 sa stal dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice. Patril do užšieho kruhu spolupracovníkov panovníka Jozefa II. a bol podporovateľom jeho reforiem, zrušenia nevoľníctva a zrovnoprávnenia cirkví. V roku 1807 bol ako prvý Pálfiovec povýšený do stavu rakúskych kniežat. Zomrel 28. mája 1816 a pochovaný je v krypte františkánskeho kostola v Malackách.
Založenie dediny a obdobie do roku 1850
Prvé informácie o dedine Karlsdorf (maďarsky Károlyfalva) po jej založení nachádzame na mape 1. vojenského, tzv. jozefínskeho mapovania z roku 1786. Stálo v nej deväť murovaných domov vrátane majera Pálfiovcov a štyri drevené stavby . Na potoku Suchá Vydrica (neskôr známy ako Karloveský potok) stál mlyn. Zbúrali ho v roku 1953 počas budovania električkovej trate do centra dediny.

Prvé zobrazenie Karlovej Vsi na vojenskej mape z roku 1785

Oproti dedine sa v toku Dunaja nachádzal ostrov Rutten Leber, v preklade Pečeň mieňa. Bol predchodcom ostrova Käsmacher, dnes známeho ako Sihoť. Zanikol počas veľkej dunajskej povodne v novembri 1787. So zánikom ostrova súvisí aj vznik Karloveského ramena, na ktorom bolo 5 vodných mlynov. Na stráňach okolo potoka Suchá Vydrica dominovali súvislé vinohrady. Viniču sa vtedy darilo aj na miestach, kde jeho pestovanie neskôr z rôznych dôvodov zaniklo.
Prvý slovenský, ale nepoužívaný názov našej dediny bol Carolowa. Dozvedáme sa ho zo Sumára sčítania obyvateľov Bratislavskej stolice z roku 1787. Mala vtedy 75 obyvateľov. Známy Vályiho slovník z roku 1799 ju charakterizuje ako malú nemeckú dedinu. Dôvodom bola prevaha nemeckých priezvisk jej obyvateľov. Prví Karlsdorfčania boli želiari, poddaní Pálfiovcov. Museli robotovať v panských lesoch a vinohradoch a od roku 1782 ročne odvádzať panstvu stanovený výnos zo svojich usadlostí. Ako nádenníci – tovarichári pracovali aj vo viniciach pressburských vinohradníkov, ktorí vlastnili väčšinu viníc v chotári dediny. V daňovom registri Devína z roku 1824 však už nájdeme aj mená 28 prvých karlsdorfských vinohradníkov ako platcov pozemkovej dane. Tu sú niektoré z nich: Müller, Bohunský, Lučanič, Homola, Gazarek, Lehrnbecher, Gulár, Zelenka.
Počet obyvateľov dediny Karlsdorf sa zvyšoval len veľmi pomaly. V roku 1828 mala 120, v roku 1850 170 obyvateľov. Od svojho vzniku v roku 1780 bola osadou Devína. Richtára a dvoch prísažných mala až od roku 1824. Prvým richtárom bol Johan Holzer. Známe sú aj mená desiatky richtárov. Prvým učiteľom v dedine, a to v rokoch 1827 – 1856, bol Matúš Kratochvíla. Po ňom v tunajšej pobočke devínskej cirkevnej školy vyučoval učiteľ Juraj Král.
Počas epidémie cholery v rokoch 1831 – 1832 zo 120 obyvateľov zomreli 4 muži a 2 ženy. Približne rovnaký počet zomrelých v prepočte na 100 obyvateľov bol aj v Devíne a v susednej Dúbravke.
Obdobie rokov 1850 – 1918
V dedine postupne pribúdali obyvatelia so slovenskými priezviskami. Od roku 1851 bol Karlsdorf už slovenskou dedinou. Potvrdzuje to Uhorský geografický slovník z rovnakého roka. Počet obyvateľov aj naďalej rástol veľmi pomaly. Na prelome storočí mala 388, v roku 1910 len 490 obyvateľov.
Malý počet obyvateľov bol pravdepodobne príčinou, prečo v obci dlho nebol žiadny sakrálny objekt. Okolnosti súvisiace s vybudovaním Kaplnky sv. Jána Nepomuckého objasňuje devínsky farár František Krómy v liste svojmu predstavenému. Okrem iného uvádza, že kaplnku nechal na vlastný náklad (2400 zlatých) postaviť Karlovešťan Matúš Lučanič. Vysvätená bola 30. septembra 1860.
V roku 1885 sa otvorila brána prvej karlsdorfskej samostatnej školy. Postavili ju v hornej časti vtedajšej hlavnej ulice. Bola v nej jedna trieda a byt učiteľa. Jej prvým učiteľom bol Jozef Buzna. Od roku 1893 tam celých 32 rokov pôsobil ako učiteľ a správca Ján Alexander Čáp.
Zbor dobrovoľných hasičov bol jediným spolkom Karlsdorfčanov, ktorý vznikol v období rakúsko-uhorskej monarchie. Založili ho v roku 1897. Popri ochrane majetku a životov obyvateľov sa stal inštitúciou, ktorá priaznivo ovplyvňovala spoločenský a kultúrny život v obci. V tomto období už karlsdorfskí vinohradníci vlastnili v chotári desiatky vinohradov. Z pozemkovej knihy Devína z roku 1866 sa dozvedáme, že najväčšími vlastníkmi vinohradov v Karlsdorfe boli Jakub Lučanič, František Müller a príslušníci rodiny Bohunských. Do zoznamu vinohradníkov vtedy pribudli mená Kratochvíla, Bergl, Haasz a ďalšie. Podľa župnej štatistickej správy z roku 1866 sa v Karlsdorfe vyprodukovalo 8000 okovov (vedier), v prepočte 4240 hektolitrov vína. Koncom 19. storočia pribúdajú ďalší vlastníci vinohradov. Baumgartner, Marek, Jánošík, Tomek, Kostolanský, Laznovský a ďalšie.
Okrem prác vo vinohradoch Karlsdorfčania veľa pracovných príležitostí v okolí svojho bydliska nemali. Preto v roku 1871 privítali vybudovanie továrne na patróny, známej Patrónky. Bola blízko, a teda dostihnuteľná pešo. Stala sa „ich“ fabrikou. V roku 1886 našli Karlsdorfčania pracovné príležitosti aj v mestskej vodárni, ktorá bola v obci vybudovaná.
Obdobie rokov 1918 – 1938
Po vzniku ČSR bola jednou z prvých administratívnych zmien zmena názvu. Dedina Karlsdorf sa zmenila na Karlova Ves. Naďalej ostala osadou Devína. Jej prvým richtárom sa stal Jozef Bohunský. Richtárčil do roku 1934.
Zmena Bratislavy na politicko-administratívne centrum naštartovala nebývalý rozvoj Karlovej Vsi. Počet jej obyvateľov prudko narastal. Do roku 1930 sa zvýšil na 963, a do roku 1938 na 1164 obyvateľov. Magistrát Bratislavy sa preto rozhodol riešiť jej dopravné spojenie s mestom. Električka sa tak ku katastru Karlovej Vsi priblížila v roku 1929.
Karlovešťania začali s obnovou svojich vyše storočných domov a pribúdali desiatky nových. Medzi nimi domy Ferdiša Jurigu, Floriána Tománka, vila bratislavských Prügerovcov a ďalšie. Jednotriedna škola z roku 1885 už nestačila. V roku 1926 po jej rekonštrukcii vznikla nová, dvojtriedna a modernejšia s dvorom čiastočne upraveným pre športy a telesnú výchovu.
Spolok sv. Michala na čele s Ferdišom Jurigom pripravil prestavbu kaplnky. Nový Kostol sv. Michala bol slávnostne vysvätený 26. júna 1936.
Zmáhala sa aj kultúra. Karloveskí hasiči už v roku 1919 založili svoju dychovku a v roku 1928 začal pracovať ochotnícky divadelný krúžok. Karloveskému publiku predviedol desiatky divadelných hier, v ktorých prinášali radosť, smútok, poučenie i zábavu.

Dychová hudba karloveských hasičov (1919)

Ženský zákon v podaní karloveských ochotníkov v hostinci Jozefa Ružu ml. (1927)

Zo športových organizácií, ako prvá začala v roku 1927 pôsobiť RTJ – Robotnícka telocvičná jednota. Športový klub ŠK Karlova Ves vznikol o rok neskôr. V karloveskom futbalovom mužstve hral Julo Tomanovič, neskôr brankár ŠK Bratislava. V obci pôsobila aj miestna športová organizácia Sokol.
Obdobie rokov 1938 – 1945
Podľa dohôd z Mníchovskej konferencie, Nemecká ríša obsadila Devín 24. novembra 1938. Už začiatkom februára 1939 delegácia občanov Karlovej Vsi na čele s vládnym komisárom obce Jozefom Bohunským, odovzdala vládnemu komisárovi Bratislavy Belovi Kováčovi žiadosť o pripojenie obce k Bratislave. Jozef Bohunský už 13. februára 1939 listom Belovi Kováčovi žiadosť o pripojenie k Bratislave ruší. Odvoláva sa na výsledok podpisovej akcie, v ktorej sa väčšina Karlovešťanov vyslovila proti pripojeniu, hlavne z dôvodu predpokladaného vyššieho daňového zaťaženia. Mal rozhodnúť krajský úrad a ministerstvo vnútra. Ešte päť rokov si Karlova Ves užívala samostatnosť. K Bratislave bola napokon pripojená vyhláškou Ministerstva vnútra až 2. decembra 1943.
Stratou Devína nastali Karlovešťanom krušné časy. Mali totiž svoje vinohrady a záhrady za hranicou. Na vstup do nich potrebovali osobitné povolenie nemeckých úradov. V cudzom štáte sa ocitol aj karloveský „spasinek“, dnes Kráľova hora. Tým definitívne zanikol v dedine chov hovädzieho dobytka.
V prvých rokoch vojny, ktorá vypukla v roku 1939, život v Karlovej Vsi prebiehal takmer v starých koľajach, no pod vedením novej politickej moci. HSĽS menovala vládneho komisára. Politické, spoločenské a športové organizácie boli totalitnou mocou zrušené. Športu sa venovala len miestna organizácia Hlinkovej mládeže. V rokoch 1941 a 1942 pripravila na dvore školy športové dni aj s kultúrnym programom. V tradícii divadelného krúžku karloveských hasičov pokračoval Štefánikov ochotnícky divadelný krúžok pod vedením Milana Kozlíka. No aj jeho činnosť pomaly slabla. Bola vojna, totalitná moc úradovala, front sa blížil, neskôr boli časté poplachy. Na spoločenský život, kultúru a šport bolo treba zabudnúť.
V roku 1942 bol menovaný nový vládny komisár obce Anton Bohunský. Neskôr, podľa novej úpravy, už nebol vládnym komisárom, ale starostom obce.
Obdobie rokov 1945 – 1968
Po oslobodení v roku 1945 sa Karlova Ves stala súčasťou mestského obvodu Bratislava-Staré Mesto. V roku 1949 v rámci ÚNV Bratislava vznikla Obvodná rada VI. Karlova Ves. Jej predsedníčkou bola Antónia Zvárová. V roku 1960 vznikol Obvodný národný výbor Karlova Ves-Devín so sídlom v Karlovej Vsi. Jej predsedníčkou sa opäť stala Antónia Zvárová a neskôr Ján Ebringer. V rokoch 1951 – 1955 sa Karlova Ves ocitla v hraničnom pásme, do ktorého bolo možné vstupovať iba na povolenie.
Roky po skončení vojny možno nazvať zlatým vekom karloveského športu. Jeho centrom bol v rokoch 1945 – 1951 Domov mládeže na dnešnej Molecovej ulici. V ďalších rokoch to bola Sokolovňa na Slávikovej lúke, ktorá aj dnes slúži športovcom ako lodenica. V športových súťažiach vo volejbale, futbale, boxe a v hokeji dosahovali karloveské mužstvá vynikajúce výsledky. Obetavým organizátorom športového života bol Cyprián Bernát.
Karloveskí ochotníci si po vojne trúfli aj na náročnejšie žánre. Veľkým diváckym zážitkom boli operety Gejzu Dusíka Keď rozkvitne máj a Modrá ruža. Dňa 3. júna 1962 bol slávnostne otvorený dom kultúry, dnešné KCK. Po rozpačitom rozbehu sa neskôr stal významným kultúrnym centrom života, v ktorom našli uplatnenie viaceré umelecké žánre, hudobné skupiny aj karloveskí ochotníci.

Box v Domove mládeže (1947)

Významnou udalosťou 22. augusta 1960 bolo otvorenie novej školy, dnes na Karloveskej ulici č. 3. Prvý riaditeľ Andrej Bakalár riadil 25-členný učiteľský zbor. Dnes je v tejto budove Základná umelecká škola Jozefa Kresánka.
Jednotné roľnícke družstvo (JRD) Karlova Ves-Devín vzniklo v roku 1954 odčlenením karloveskej vinohradníckej skupiny od JRD Bratislava-Vinohrady. Jeho prvým predsedom bol Otakar Landsman a po ňom Anton Gazarek. Členskú základňu družstva tvorili prevažne Karlovešťania, ktorí pred (nie vždy dobrovoľným) vstupom do družstva s húževnatosťou obrábali svoje vinohrady a záhrady. Tieto vlastnosti dobrých hospodárov preniesli aj do činnosti družstva, ktoré dosahovalo veľmi dobré hospodárske výsledky.
V zmysle schváleného územného plánu sa začala v roku 1964 výstavba karloveských sídlisk. Postupovala pomerne rýchlo. Poslední obyvatelia dediny Karlova Ves sa do nových panelákov sťahovali v roku 1969.
Záver
Dnes pri 240. výročí založenia Karlovej Vsi môžeme súhlasiť, že K. J. H. Pálfi mal šťastnú ruku pri rozhodovaní, kde na svojom panstve vybuduje novú dedinu. Jej umiestnenie v blízkosti mesta sa ukázalo prospešným pre obe strany, teda pre Bratislavčanov i pre Karlovešťanov. Na trhoch Bratislavy Karlovešťania speňažovali všetko, čo vypestovali. Zjari najmä narcisy, tulipány, pivónie a čerešne. Neskôr aj ruže, známy karloveský egreš a broskyne. Aj vínko, ktoré dorobili, chodili pod karloveské viechy popíjať prevažne bratislavskí štamgasti. V bratislavských fabrikách našli neskôr mnohí Karlovešťania zdroj svojho živobytia.
Pre Bratislavčanov bola Karlova Ves zeleným zázemím, kde radi trávili časť svojho voľného času kúpaním sa v Karloveskom ramene a na prechádzkach a výletoch do jej okolia. Obyčajne ich končili posedením pod viechou, alebo v niektorom z karloveských hostincov. Príťažlivou atrakciou boli každoročné karloveské hody, ktoré navštevovali aj tisíce Bratislavčanov. Nie len víno, ale aj voda pochádzali z Karlovej Vsi. Pripomeňme, že najvyšší predstaviteľ mesta, predseda Ústredného národného výboru Bratislavy, bol v rokoch 1954 – 1957 bol karloveský rodák František Čáp.
Autor: Matúš Šrámek

Významní Karlovešťania a dátumy v dejinách Karlovej Vsi

Zdroje:
Archív mesta Bratislavy, Štátny archív Bratislava, a Modra, Univerzitná knižnica Bratislava. Vladimír Horváth: Bratislavský topografický lexikón. Matúš Šrámek: Karlova Ves taká bola.

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) mimoriadne zabezpečí ešte jeden odvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad (BRKO) navyše v mesiaci december.

Magistrát sa obracia so žiadosťou na všetky domácnosti zapojené do zberu BRKO, v období od 1.12. do 11.12.2020 vyložili hnedé nádoby v zmysle harmonogramu odvozu BRKO realizovaného v priebehu r. 2020.

Biologicky rozložiteľný odpad je možné celoročne odovzdať aj na zbernom dvore OLO na Starej Ivanskej ceste 2.

Štandardne je odvoz BRKO z hnedých zberných nádob realizovaný spoločnosťou sezónne; od marca do novembra, v intervale jedenkrát za 14 dní.

Nový harmonogram odvozu BRKO pre rok 2021 bude zverejnený na stránkach OLO v priebehu februára.