menu menu
facebook instagram
webstranka@karlovaves.sk
Mapa Stránky - GDPR

Oznamujeme občanom, že v piatok 10. júla bude miestny úrad aj Centrum služieb občanom z technických príčin zatvorené.
V prípade záujmu o využitie služieb podateľne, môžete použiť vonkajšiu schránku pri vstupe do budovy miestneho úradu.
Služby Centra služieb občanom môžu obyvatelia využiť vo štvrtok 9. júla od 8.00 do 12.00 h alebo v pondelok 13. júla od 8.00 do 17.00 h.
Miestny úrad môžete navštíviť opäť v pondelok 13. júla v čase úradných hodín 8.00 – 12.00 a 13.00 – 17.00 h.

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu prerušenia distribúcie elektriny bude vo štvrtok 9. júla v čase od 8.00 h do 12.30 h prerušená dodávka teplej vody v nasledovných objektoch:
Borská 1,2-DJ,3,4-MŠ,5,7,
Púpavová 1,3,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,26,28,30,32,34,36
Púpavová 2,4,23,25,27,29,31,33,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50,51,
Pustá 1,2,3,4,5,6,7,8,
Zohorská 2,4,6,8,10 + OD Centrum, Pošta, Komunálne služby.

Foto: ilustračné (internet)

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)

Ihrisko na Dúbravskej ceste, ktoré využívajú karloveskí futbalisti, prešlo v júni pravidelnou údržbou. Revitalizačné práce boli podľa nájomnej zmluvy s Bratislavským samosprávnym krajom v réžii mestskej časti.
Ihrisko využívajú futbalisti MFK Karlova Ves na tréningové účely a počas celej sezóny dostáva zabrať. Dostal omladzujúcu kúru v podobe prevzdušnenia, dosiatia novej trávy a kvalitného hnojenia. Polievanie a dodatočnú starostlivosť v potrebnom rozsahu si už manažuje futbalový klub.
Zákaz organizovania verejných športových podujatí, nariadený pre zabránenie šírenia nákazy novým koronavírusom, však spravil poriadny škrt cez rozpočet všetkým športovým odvetviam, mládežnícky futbal nevynímajúc. Jarné mesiace sú ideálnym časom na prípravu futbalového ihriska pre zvyšok roka. Našťastie opatrenia sa už uvoľnili a futbalisti sa môže vrátiť na svoj trávnik.

Školský areál v ZŠ Karloveská 61 čaká rekonštrukcia atletických prvkov. Hodiny telesnej výchovy spestrí nový bežecký povrch a doskočisko pre skok do diaľky.

Okrem renovácie vnútorných priestorov karloveských školských priestorov je našou prioritou aj skvalitňovanie školských areálov. Mestská časť na to v rozpočte vyčleňuje prostriedky každoročne, tento rok by sme ich chceli použiť na rekonštrukciu atletickej dráhy a doskočiska pre skok do diaľky,“ povedal vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Atletická časť vonkajšieho areálu na ZŠ Karloveská 61 potrebuje po rokoch používania zásadnú renováciu. Nový povrch atletickej dráhy bude dlhodobo udržateľný, priepustný pre dažďovú vodu a najmä bezpečný pre žiakov a jeho užívateľov. Karlova Ves pristúpi k zadaniu verejného obstarávania, po ktorom by sa malo začať s prácami.

Foto: Táto trávou zarastená plocha dostane nový bežecký povrch

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) so sídlom na Sekulskej ulici si pripomenula tridsiate výročie svojej existencie. Stala sa rešpektovanou organizáciou, ktorá obhajuje práva nevidiacich a slabozrakých, zúčastňuje sa na odstraňovaní architektonických a informačných bariér a poskytuje širokú paletu sociálnych služieb, zameraných na podporu samostatného života ľudí so zrakovým postihnutím.
Únia začala svoju činnosť v roku 1990. „Medzi výkonnými predstaviteľmi Zväzu invalidov sme mali len mizivé zastúpenie, a tak sme o našich špecifických problémoch a spôsoboch ich riešenia museli presviedčať nielen verejnosť a predstaviteľov štátu, ale aj vedenie našej organizácie a členov s inými zdravotnými postihnutiami,“ spomína na dôvody vzniku únie jej dlhoročný predseda Branislav Mamojka. Dnes patrí ÚNSS k najstarším občianskym združeniam na Slovensku. Má takmer štyritisíc členov a 57 základných organizácií.
Napriek tomu, že úroveň integrácie našich ľudí bola vyššia ako u väčšiny osôb s iným zdravotným postihnutím, stále žila väčšina z nich v segregovaných podmienkach. Preto sme sa museli sústrediť najmä na presadzovanie legislatívy na podporu zamestnávania, poskytovanie sociálnych služieb či príspevkov na kompenzácie,“ hovorí Mamojka.
ÚNSS prispela k tvorbe mnohých zákonov a vyhlášok. Za najťažiskovejšie považuje Branislav Mamojka zákon o službách zamestnanosti, ktorý podporuje zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a výnos o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Ten sprístupňuje webové sídla a elektronické služby a dokumenty pre nevidiacich a slabozrakých. Antidiskriminačný zákon zase zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia.
Pomáhajú s výcvikom a orientáciou v priestore
Dôležitou súčasťou únie je poskytovanie sociálnych služieb, ktoré sú dostupné v každom kraji na Slovensku. V rámci nich poskytuje ÚNSS sociálnu rehabilitáciu a sociálne poradenstvo. Zahŕňa služby ako nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu v byte a v okolí so slepeckou palicou i bez nej, nácvik sebaobslužných činností, nácvik práce s kompenzačnými a optickými pomôckami a iné.
Foto: K aktivitám únie patrí aj výcvik vodiacich psov (ilustračné – internet)

Tienenie obydlia ani prítomnosť alergénov nie sú dôvody na okamžitý výrub drevín. Žiadosť o výrub drevín je opodstatnená len v prípade, ak drevina neplní svoje ekologické a estetické funkcie. Upozorňujú na to odborníci v oblasti starostlivosti o stromy a ďalšiu zeleň v Karlovej Vsi.
Zamestnanci miestneho úradu sa stretávajú s podnetmi obyvateľov, ktorým prekážajú stromy a kríky v okolí ich domova. Či už sú nespokojní s polohou stromov alebo s alergénmi, ktoré pri kvitnutí produkujú, miestny úrad nemôže uskutočniť ich výrub takpovediac na želanie. Výrubové konanie je klasifikované ako klasické správne konanie, pri ktorom sa postupuje podľa zákona o ochrane prírody a krajiny,“ upozorňuje Lucia Gašparová z referátu životného prostredia.
Pravidlá sú jasné
Pod pojmom drevina sa rozumie strom aj krík. Či je potrebné žiadať o výrub, záleží od veľkosti dreviny. Ak chcete rezať na súkromnom pozemku, žiadosť je potrebná vtedy, ak má strom vo výške 130 cm nad zemou obvod väčší ako 40 centimetrov, alebo ak majú súvislé krovité porasty rozlohu nad 10 m2. Ak chcete vyrúbať drevinu na verejnom priestranstve, žiadosť treba podať vždy, bez ohľadu na to, o aký typ dreviny ide, nerozhoduje ani jej veľkosť.
O výrub požiadajte miestny úrad
Ak chce občan drevinu vyrúbať, musí požiadať mestskú časť formou oficiálnej žiadosti, ktorá je na webovej stránke mestskej časti. Za obyvateľov to môže urobiť aj správca ich bytového domu. Úrad posúdi, či je žiadosť opodstatnená a ak áno, vydá povolenie na výrub. Zároveň uloží žiadateľovi povinnosť náhradnej výsadby,“ informuje Lucia Gašparová. Prioritne sa vyrúbaná drevina nahrádza novou, v spoločenskej hodnote vyrúbanej dreviny. V prípade investičnej činnosti na podnet žiadateľa sa môže uložiť aj finančná náhrada. O výrub môže požiadať aj mestská časť. Nemôže však rozhodnúť sama, okresný úrad pridelí rozhodovaciu kompetenciu inému orgánu alebo mestskej časti.
Ak ide o život, zdravie či majetok, rúbe sa hneď
V prípade bezprostredného ohrozenie zdravia alebo života človeka, alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku, napríklad ak ide o celkom suchý strom, ktorý náhle vyschol, alebo pri prírodnom živle z dreviny odlomilo konár, prípadne drevinu výrazne poškodilo, je možné drevinu vyrúbať bez žiadosti o výrub. Potom treba túto skutočnosť oznámiť Okresnému úradu. Neoznámením výrubu Okresnému úradu pácha občan priestupok. Za nepovolený výrub drevín mu hrozí pokuta do výšky takmer 10-tisíc eur.

Foto: Častým dôvodom žiadosti o výrub sú stromy nevhodne vysadené v tesnej blízkosti domov

Ak ste v ostatnom čase začuli zvuk motorovej píly, nebolo potrebné podliehať panike. Pravdepodobne ste nevideli padať k zemi celý strom, ale iba jeho prebytočné časti. Ozdravujúce rezy majú blahodarný vplyv na kondíciu stromov a kríkov. Strom, ktorý je zbavený poškodených alebo vyschnutých častí, dokáže efektívne využívať živiny na svoj rast.
Bezpečnostné a presvetľujúce rezy majú za sebou napríklad mirabely na Jurigovom námestí pri knižnici, 12 topoľov na Silvánskej, 32 topoľov Italica v parku na Púpavovej. Topole prejdú kontrolou aj na Sekulskej, Ľ. Fullu a Beniakovej, no nezabudne sa ani na dva figovníky. Na Adámiho a Karloveskej je naplánovaný rez líp.
Foto: Rezy drevín vykonávajú certifikovaní arboristi

Opravená cesta, no stále bez chodníkov a verejného osvetlenia. Takto to vyzerá na čoraz frekventovanejšej komunikácii Staré grunty. Hoci to tak nevyzerá, na výstavbe chodníka aj osvetlenia mesto pracuje a chystá projektovú dokumentáciu. V priebehu letných prázdnin by mohol magistrát vydať pre túto investíciu záväzné stanovisko.

Realizáciu investície pre Karlovu Ves zabezpečí mestská organizácia Generálny investor Bratislavy (GIB). „Po dokončení bude projektová dokumentácia zaslaná na príslušný stavebný úrad so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia. V závislosti od pridelených finančných prostriedkov sa v ďalšom roku pristúpi k vyhláseniu verejného obstarávania na výber zhotoviteľa stavby, samotnej výstavby chodníka, i na dobudovanie osvetlenia na Starých gruntoch,“ informuje hovorkyňa hlavného mesta Katarína Jánošíková.

Názor poslancov mestského zastupiteľstva:
Robí hlavné mesto dostatočné kroky, aby sa chodník a verejné osvetlenie v tejto lokalite vybudovali čo najskôr?

Dana Čahojová (Naša Bratislava)
Vybudovanie chodníka a verejného osvetlenia na komunikácii Staré grunty je našou trvalou a najväčšou požiadavkou, ktorú požadujeme od hlavného mesta pre Karlovu Ves už niekoľko rokov. Hoci Generálny investor mesta Bratislavy už začal s prípravnými prácami, tempo je príliš pomalé. Každým dňom sa obávame, aby na ceste nedošlo k nešťastiu, a preto trváme na vyčleňovaní potrebných financií a pokračovaní príprav aj v tomto ťažkom pokoronovom období.

Peter Lenč (Naša Bratislava)
Privítal by som aktívnejší a rýchlejší postup mesta v tejto veci. K nevôli karloveských poslancov v mestskom zastupiteľstve prišlo ku kráteniu rozpočtu pre Generálneho investora Bratislavy na výkup pozemkov pre chodník na Staré grunty. Pevne verím, že to nespomalí postup mesta a táto dlho očakávaná a potrebná investícia do verejnej infraštruktúry nebude ohrozená.

Branislav Záhradník (Naša Bratislava)
Vybudovanie chodníka s osvetlením na Starých gruntoch je jednou z vážnych priorít našej mestskej časti s ohľadom na bezpečnosť našich obyvateľov. Subjektívne sa mi môže javiť, že Generálny investor Bratislavy postupuje pomaly, lebo si uvedomujem, že už „včera bolo neskoro“ a chodník je tam akútne potrebný. Objektívne však musím povedať, že proces projektovania, územného a stavebného povoľovania, majetkovoprávneho vysporiadania, obstarávania, až po realizáciu stavby je zložitý a časovo náročný. Dôležité však je, aby hlavné mesto v danej veci postupovalo rýchlo, operatívne a bez zbytočného zdržania.

Znížená frekvencia ľudí na uliciach a zavreté brány materských škôl využil miestny úrad na rekonštrukciu výtlkov a iných nerovností na komunikáciách.
Areály materských škôl patria k objektom, ktoré má miestny úrad v dlhodobej investičnej stratégií. Okrem budov je potrebná aj údržba chodníkov či iných asfaltových plôch priľahlých k materským školám. Odstávku materských škôl sa podarilo využiť na rekonštrukciu asfaltových nerovností v MŠ Majerníkova 11, MŠ Borská a MŠ Kolískova, a to bez potreby obmedzenia vyučovacieho procesu.
Oprava zničených častí chodníkov v rámci vonkajších priestorov prebehla na uliciach Matejkova, Jamnického, Ľudovíta Fullu, Jána Stanislava, Adámiho a Ferdiša Kostku. Na Jamnického a Karloveskej navyše opravili poškodené vpusty, pričom prepadnuté plochy museli pozdvihnúť do pôvodnej výšky. Na niektorých chodníkoch v prípade väčšieho úhrnu zrážok nerovnosti spôsobovali, že tam stála voda. Tento problém sa podarilo odstrániť na Adámiho ulici. Okrem chodníkov sa časť rekonštrukcie zamerala aj na parkovacie plochy.
Foto: Nový asfaltový povrch položili aj pri vjazde na parkovisko na Ulici Ľudovíta Fullu

Škola volá! Hoci by sa mohlo zdať, že je september, práve sa začal jún. Po nečakaných, a nie celkom vítaných dvoch mesiacoch strávených doma, sa veľa rodičov aj detí teší z opätovného otvorenia materských a základných škôl. Aj keď sa zatiaľ týka žiakov prvých až piatych ročníkov základných škôl, škôlkarov, a navyše ich návrat je dobrovoľný. Je teda na rodičoch, či sa rozhodnú poslať svoje dieťa do školy, alebo ho nechajú doma. Návrat je však spojený s pravidlami a obmedzeniami. Tie vyplývajú z rozhodnutí ministra školstva, opatrení Úradu hlavného hygienika SR a usmernení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Karlova Ves otvára všetky základné aj materské školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a zabezpečila v nich všetko podľa predpísaných hygienických požiadaviek. Najväčšie bremeno prípravy na obnovenie vyučovania však ležalo na pleciach riaditeľov škôl. Museli zabezpečiť nielen vyučovanie v skupinách, s limitovaným počtom pedagógov, ale zároveň naďalej zabezpečiť aj dištančnú výučbu, čo nebolo vôbec jednoduché,“ informuje vedúca oddelenia školstva Iliana Medviďová o nevyhnutných opatreniach, ktoré musela Karlova Ves pred opätovným otvorením škôl vykonať.
Riaditelia škôl v druhej polovici mája poslali rodičom dotazník, na základe ktorého overili predbežný záujem z ich strany o umiestnenie dieťaťa v materskej škole, prípadne žiaka v základnej škole. Potom museli overiť, koľko pedagogických a nepe dagogických zamestnancov môže nastúpiť do práce. Vo viacerých školách sú totiž zamestnanci, ktorí patria do rizikových skupín, ako sú napríklad zamestnanci starší ako 60 rokov.
Súčasťou dotazníka boli aj hygienicko­epidemiologické a organizačno­technické opatrenia, ktoré musia rodičia detí dodržať v prípade, že sa rozhodli poslať svoje dieťa opäť do školy či škôlky.

Povinnosti rodičov škôlkarov od 1. júna 

Učiteľky a učitelia v materských a základných školách v týchto dňoch vítajú stovky detí a žiakov. Po koronakríze sa vracajú do škôl. Najmä učiteľky v materských školách otvorene priznávajú, že mesiace bez detí boli náročné. Chýbali im. To isté sa však dá povedať aj o pedagógoch zo základných škôl, ktorí začínajú vyučovať žiakov prvých až piatych ročníkov. Niet totiž nad osobné vyučovanie v klasickej triede, s klasickou tabuľou, a najmä v kolektíve známych spolužiakov.
Teší nás, že najzlovestnejšie scenáre sa nenaplnili. Signály, že sa blíži termín opätovného otvorenia našich materských a základných škôl, sme zaznamenali už v máji. Čakali na to mnohí rodičia, ktorí chceli plnohodnotne nastúpiť do práce. Sme radi, že sa to v týchto dňoch stáva realitou,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Deti nám chýbali, pani učiteľky sa tiež tešili do práce. Rodičia nám písali, že im chýbame,“ dodala riaditeľka MŠ Majerníkova 11 Iveta Ryzá. Karlova Ves spustila vo svojich deviatich škôlkach veľké upratovanie už v prvej polovici mája. „Zamerali sme sa na čistenie a dezinfekciu všetkých priestorov, exteriérových prvkov, hračiek, skladačiek aj stavebníc. Chceli sme deťom zabezpečiť návrat do krásneho a hygienicky čistého prostredia,“ doplnila riaditeľka MŠ Kolískova 14 Monika Šuleková.
Upratovačky v karloveských materských školách čistili všetky herne (hračky, kuchynské kútiky, nábytok, sedačky, stoličky), hygienické zariadenia (sanitu, podlahy a steny), šatne (skrinky zvonka aj zvnútra, police), spálne (postele, kryty na radiátory), chodby, schodiská, jedálne a v areáloch MŠ aj hracie prvky a hračky. Veľkým upratovaním prešli aj priestory základných škôl.
Foto: ilustračné