Kvitnúce lúky, ktoré vysadila Karlova Ves na Kempelenovej, Čavojského, Perneckej či Karloveskej ulici, potešili túto jar a počas leta mnohých Karlovešťanov. Viacerí sa zaujímali, kde je možné získať takéto kvitnúce zmesi. Vrecká semien sú stále k dispozícii bezplatne na vrátnici miestneho úradu. Ak máte pri svojom dome kus zelene, ktorá sa nekosí, je to vhodné miesto, aby ste divoký trávnik upravili a zasiali doň kvitnúcu zmes.
„Karlovešťania majú k dispozícii jedno vrecko na päť metrov štvorcových plochy. Musia si pripraviť pôdu na výsev podobne, ako keď sa chystajú siať trávu. Pôdu je potrebné zrýľovať a dôkladne odburiniť. Vo vrecúškach sa skrýva zmes semienok na kvitnúcu lúku. Keďže neobsahuje šľachtené letničky, je možné ju vysiať aj na jeseň a ušetriť si prácu s polievaním. Samozrejme, dá sa vysiať aj na jar, len vtedy je už treba polievať,“ vysvetľuje Katarína Klimová z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ).
Ako ďalej upozorňuje, na niektoré druhy si bude treba počkať, ale trpezlivosť kvety prináša. Je však dôležité, aby neboli semienka vysiate na miestach, ktoré sa pravidelne kosia. Siať je treba iba do pripravenej pôdy, semienka voľne rozhodené do trávnika majú veľmi malú šancu, aby sa uchytili. Kvitnúce lúky sú súčasťou projektu Interreg SK-AT Kvitnúca krajina pre motýle na Slovensku a v Rakúsku.
Foto: Kvitnúca lúka v parku na Kempelenovej

Nový povrch poteší najmä nádejných šprintérov a skokanov do diaľky. Kompletná rekonštrukcia doskočiska a 60-metrový tartanový povrch rozšírili možnosti športového využitia školského areálu.
„Pôvodná antuková bežecká dráha už dlhšiu dobu nevyhovovala z bezpečnostného hľadiska. Bola prerastená koreňmi okolitých stromov a postupom času zarástla trávovými trsmi. Z tohto dôvodu bolo potrebné starý povrch odkopať až po drenážnu vrstvu, vytvoriť správne podložie z rôznych frakcií kameňa a kamennej drte a potom položiť tartanový povrch. Ten spĺňa kritériá bezpečnosti pri behu detí,“ informoval vicestarosta Branislav Záhradník. Nová 60-metrová bežecká dráha pre žiakov má 3 dráhy.
Doskočisko pre skok do diaľky malo pôvodne antukový povrch, ktorý bol v dávnejšej dobe nahradený asfaltovým povrchom, čím sa malo zabrániť prerastaniu trávy. Asfalt však už tiež bol na viacerých miestach veľmi poškodený, takže nebolo možné využívať doskočisko pre bezpečný skok do diaľky. Pri rekonštrukcii bolo potrebné odstrániť tento starý povrch, opraviť a osadiť nové obrubníky, odrazovú dosku a zhutniť povrch. Pre vrchnú vrstvu bol zvolený priepustný gumený povrch. Je odolný voči starnutiu, poveternostným vplyvom a UV žiareniu. K začiatku školského roka tak majú žiaci ZŠ Karloveská 61 pripravené dve nové športoviská.

Foto: Nové doskočisko s priepustným povrchom

Nové herné prvky a dopadové plochy pribudli počas leta na detských ihriskách Pod Rovnicami a Matejkovej. Karlova Ves pokračuje v trende výmeny starých, poškodených a v niektorých prípadoch i normám nevyhovujúcich herných prvkov a nahrádza ich modernými kusmi.
Na detskom ihrisku Pod Rovnicami bola stará herná zostava so šmykľavkou a hojdačkou nahradená novou dvojhojdačkou a zostavou domčeka so šmykľavkou. Pod oboma prvkami pribudla dopadová plocha z plastových zatrávňovacích tvárnic.
Výmenou prešla aj herná zostava na Matejkovej, ktorá postupne dosluhovala. Na jej mieste je už osadená samostatná dvojhojdačka so sedákmi pre malé i väčšie deti a herná zostava so šmykľavkou. Pod oboma prvkami sú samozrejmosťou aj dopadové plochy, ktoré vyhovujú bezpečnostným normám.

Foto: Nová herná zostava na Matejkovej

Výborný stav stromov a kríkov je dôležitý. Aj preto Karlova Ves doteraz skontrolovala stav vyše 40 percent drevín, ktoré má na svojom území. Dendrologickú prehliadku má za sebou už vyše 2400 drevín.
Každá drevina je zameraná v GPS systéme, má zmeraný obvod a prípadné poškodenie. Informácie z inventarizácie budú mať mnohoraké využitie. Poslúžia napríklad pri plánovaní ich ošetrovania.
Prvoradá je bezpečnosť
Monitoringom stavu drevín sa získavajú dôležité informácie o bezpečnosti stromov a ich stabilite pri nepriaznivých poveternostných podmienkach. Pri zistení poškodenia, slabej perspektívy alebo obmedzenej životnosti stromu sa zváži jeho odstránenie.
„V prípade vyhovujúceho stavu dreviny je možné strom ponechať na stanovisku, aby aj naďalej plnil svoje významné ekologické funkcie v prostredí. V opačnom prípade je potrebné zabezpečiť jeho odborné ošetrenie arboristami, resp. asanáciu z bezpečnostného hľadiska. V prípade odstránenia dreviny je potrebné zabezpečiť primeranú náhradnú výsadbu,“ uviedol Milan Ďurica z referátu životného prostredia karloveského úradu.
Foto: ilustračné

Klub vodného slalomu v Karloveskej lodenici ponúka možnosť zapojiť sa do nového cyklu pravidelnej športovej činnosti. Ide o celoročnú aktivitu, ktorú je možné vykonávať počas školského roka, aj cez letné prázdniny.

Vodácky výcvik je určený pre deti od veku cca 9-10 rokov a starších, horná veková hranica nie je stanovená. Výcvik prebieha v obecnej lodenici v Karlovej Vsi, je prispôsobený veku, schopnostiam detí a počasiu, vhodný pre chlapcov aj pre dievčatá. V júli býva týždňový letný vodácky tábor. Športový program je možné prispôsobiť časovým možnostiam žiakov.

Od októbra do konca marca prebiehajú cvičenia v telocvični 3x týždenne po skupinách, pre starších aj v posilovni. Počas celého školského roka prebieha plavecký výcvik a tréning 1x týždenne v bazéne.

Kontakt a informácie: telefonicky na č. 0902 299 675, mailom: branko.illek@gmail.com, na internete na stránke www.vodnyslalom.sk

Karlova Ves má k dispozícii už všetky potrebné doklady, overené podzemné inžinierske siete, vyjadrenia i záväzné stanoviská k projektovej dokumentácii ako aj technické doklady potrebné k žiadosti o územné rozhodnutie. Nasleduje ďalší dôležitý krok – mestská časť musí získať vzťah k pozemkom, na ktorých bude chodník stavať.
Vybudovanie nového chodníka na Perneckej ulici je jedným z dlhodobých investičných zámerov karloveskej samosprávy. Ide o jednosmernú ulicu s jazdným pruhom širokým 3,90 m a s pozdĺžnym parkovaním so šírkou 2,20 m.
„Na miestach, kde pripravujeme výstavbu chodníka, sa dnes nachádza oplotenie areálu školy, oporný múrik, stĺpy verejného osvetlenia a elektrické rozvodné skrine. Pri výstavbe bude potrebné preložiť stĺpy verejného osvetlenia a vybudovať nové oporné múriky s oplotením,“ informuje o rozsahu prác Allan Bánik, poverený vedením referátu investícií.
V novembri minulého roka získala Karlova Ves od vlády dotáciu na výstavbu chodníka na Perneckej vo výške 234 854 eur. Tieto prostriedky je potrebné vyčerpať do konca roku 2021.

Materské školy v Karlovej Vsi príjmu učiteľky s nástupom od 1.9.2020.
Požadované vzdelanie podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Úplné stredné odborné vzdelanie – učiteľstvo pre materské školy
Vysokoškolské vzdelanie 1. alebo 2. stupňa – predškolská a elementárna pedagogika
Pozícia je vhodná aj pre absolventa.
Platové možnosti v súlade so zákonom č. 553/2003 Z.z. odmeňovaním zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení neskorších predpisov.
Kontakt: skolstvo@karlovaves.sk, 02 707 11 223, 02 707 11 222

Foto: ilustračné (internet)

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu chemického čistenia technologického zariadenia, bude prerušená dodávka teplej vody v týždni od 3.8. do 9.8. nasledovne:

Dňa 3.8.2020

Líščie údolie 63,65,67,69,71,73,75,77,79
Pod rovnicami 1 + materská škôlka
Segnerova 1,2,3,4,5,6,7

Dňa 4.8.2020
Donnerova 3,5,7,9,11,13,15,17,19,21,23,25,27,29,31,33,35
Fadruszova 1,2,3,4,5,6,7,8,9,11,13,15,17,19,21,23,25,+MŠ 10
Karloveská 12,14,16,18,20,22,24,26,28,30
Kempelenova 1-7,9,11,13,15,17

Dňa 5.8.2020 
H. Meličkovej 2,4,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26
Kolískova 2,4,8,10,12,14 – MŠ
Tománkova 1,3

Karlovešťanka Danka Hájeková sa stala 26. mája oficiálnou držiteľkou slovenského rekordu. Je vlastníčkou najväčšej slovenskej zbierky štvorlístkov. Aj keď ich už má v 22 zošitoch uložených viac ako 21-tisíc, oficiálny zápis v Slovenskej knihe rekordov ich eviduje rovných 20-tisíc.
Drvivú väčšinu z nich našla na trávnikoch v Karlovej Vsi. V apríli na jednom mieste v spodnej časti Karlovej Vsi ich za hodinu nazbierala neuveriteľných 130. „Hoci mám slabší zrak a nosím okuliare, mám určitú schopnosť rozoznať štvorlístok v tráve, a to nemusím ani príliš zaostrovať zrak. Občas som si nejaké štvorlístky odtrhla, ale zbierať a číslovať som ich začala v roku 2005,“ spomína na začiatky svojej zberateľskej vášne Danka Hájeková. Svoj prvý rekord v podobe 10-tisícov nazbieraných štvorlístkov dosiahla v roku 2010, v roku 2016 ich už bolo 16-tisíc.
Štvorlístky sú podľa karloveskej rekordmanky samostatná veda. Prečítala o nich veľa odborných publikácii. Na vznik štvorlístka vplýva viacero faktorov, ako sú svetlo, slnečná intenzita, kyslosť pôdy a dažďov. Na silnom svetle je výskyt štvorlístkov veľmi zriedkavý.

Oznamujeme občanom, že v piatok 10. júla bude miestny úrad aj Centrum služieb občanom z technických príčin zatvorené.
V prípade záujmu o využitie služieb podateľne, môžete použiť vonkajšiu schránku pri vstupe do budovy miestneho úradu.
Služby Centra služieb občanom môžu obyvatelia využiť vo štvrtok 9. júla od 8.00 do 12.00 h alebo v pondelok 13. júla od 8.00 do 17.00 h.
Miestny úrad môžete navštíviť opäť v pondelok 13. júla v čase úradných hodín 8.00 – 12.00 a 13.00 – 17.00 h.

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu prerušenia distribúcie elektriny bude vo štvrtok 9. júla v čase od 8.00 h do 12.30 h prerušená dodávka teplej vody v nasledovných objektoch:
Borská 1,2-DJ,3,4-MŠ,5,7,
Púpavová 1,3,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,26,28,30,32,34,36
Púpavová 2,4,23,25,27,29,31,33,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50,51,
Pustá 1,2,3,4,5,6,7,8,
Zohorská 2,4,6,8,10 + OD Centrum, Pošta, Komunálne služby.

Foto: ilustračné (internet)

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)