Na konci minulého roka urobili zamestnanci referátu životného prostredia kompletný dendrologický prieskum drevín v MŠ Borská, Adámiho a Suchohradská. Pokračovať budú aj v ostatných karloveských materských a základných školách. Na drevinách budú od konca marca prebiehať bezpečnostné, výchovné i zdravotné rezy, aby zabezpečili bezpečnosť detí.
„Dendrologický prieskum v karloveských školách budeme robiť počas celého roka. Výrub možno vykonať do 31. marca, keď je drevina ešte vo vegetačnom pokoji, v urgentnom prípade kedykoľvek. Základné dreviny v našich materských i základných školách sú však v dobrom, vitálnom stave,“ informuje o význame prieskumu a doterajších zisteniach Lucia Brezovská z referátu životného prostredia.
Dreviny, ktoré na základe dendrologického prieskumu dosluhujú (topole, hlošiny, vŕby, brezy), alebo sú invázne (pajaseň, javorovec) budú po kontrole navrhnuté na odstránenie. Vlani odborníci zaznamenali vlhkejšie počasie, ktoré zapríčinilo aj usídlenie množstva lišajníkov a húb na kmeňoch drevín. Ide o prirodzený jav, ktorý drevinám neškodí.
Hodnotenie stavu drevín a krov z hľadiska bezpečnosti detí prebieha každý rok prednostne v materských a základných školách. Ide o dendrologický prieskum, ktorý slúži na určenie druhu dreviny, posúdenie jej výšky, šírky a zmeranie obvodu.
Hodnotí sa zdravotný stav, stabilita a vitalita dreviny v mestskom prostredí. Výsledky sa zapisujú do tabuliek, dreviny sa podľa poradového čísla zakresľujú do mapy a následne sa zapíšu do geografického informačného systému a interaktívnej mapy.
Po skončení prieskumu a zhodnotení drevín v materských i základných školách bude dendrologický prieskum pokračovať aj v ostatných častiach Karlovej Vsi a postupne bude zakreslený do interaktívnej mapy.
„Zeleň v našej mestskej časti sa snažíme zveľaďovať a preto robíme sériu opatrení, ktoré zabezpečujú odborné ošetrenie a následnú obnovu drevín. Tie, ktoré budú určené na výrub, sa budeme snažiť označiť, aby obyvatelia vedeli, že strom ukončil svoju etapu života, či už zo zdravotných alebo bezpečnostných dôvodov. V najbližšom možnom období za každý odstránený strom alebo ker vysadíme na jar alebo jeseň náhradu na rôznych miestach v Karlovej Vsi,“ uzatvára informáciu o dendrologickom prieskume Lucia Brezovská.

Foto: Na výrub je určený aj tento vyschnutý smrekovec v MŠ Borská

Radi sa staráte o bezprostredné okolie svojho bytového domu? Zbystrite pozornosť, miestny úrad chce o vás vedieť a verejne vám poďakovať.
Projekt Predzáhradka pre všetkých je určený všetkým, ktorým nie je ľahostajné prostredie, kde žijú. Prihlásiť sa môžu do 24. februára e­mailom na predzahradka@karlovaves.sk alebo písomne na adrese Referát životného prostredia, Miestny úrad Karlova Ves, Nám. sv. Františka 8, 814 62 Bratislava.
Podmienkou je účasť na prednáške, ktorá bude v stredu 26. februára o 16.30 h na miestnom úrade na Nám. sv. Františka 8. Na nej prihlásených záujemcov o vytvorenie vlastnej predzáhradky zamestnanci referátu životného prostredia oboznámia so zásadami plánovania a zakladania záhonu.
S ich pomocou si potom navrhnú predzáhradku pred bytovým domom. Účastníci prednášky dostanú od mestskej časti trvalky a kríky, ktoré vysadia do svojej predzáhradky. Pri veľkom počte prihlásených účastníkov dostanú prednosť tí, ktorí s vytvorením predzáhradky ešte len začínajú.

Stavba chodníkov na Perneckej a Sumbalovej je na najlepšej ceste k uskutočneniu. Mestskej časti sa po niekoľkoročnom úsilí podarilo získať potrebné pozemky.
O problematickej situácii okolo pozemkov na Perneckej sme vás informovali na stránkach novembrového čísla novín. Slovenský pozemkový fond (SPF) brzdil prístup k potrebným parcelám vysoko predraženou cenou. Hlavné mesto prisľúbilo Karlovej Vsi, že so SPF bude rokovať v záujme vyriešenia situácie. Karlovej Vsi sa zároveň podarilo získať pre výstavbu chodníka na Perneckej vládnu dotáciu vo výške 235­tisíc eur.
„Chodníky na Perneckej aj Sumbalovej ulici ľuďom dlhodobo chýbajú. Sú to vysoko frekventované miesta a je absurdné, aby sa chodci k električke šmýkali strmým brehom, alebo aby cesta vedúca k škole bola bez chodníka,“ upozornila starostka Dana Čahojová.

Majetkovo­právne vzťahy hrali roky hlavnú úlohu aj pri zámere vybudovania spojovacieho chodníka od nadchodu nad električkovou zastávkou Nad lúčkami a Sumbalovou. Úsek dlhý pár desiatok metrov ľudia využívajú ako skratku k nadchodu, zväčša pri ceste na električku alebo peší presun do neďalekej školy. Hoci prístup k električkovej zastávke je z dôvodu rekonštrukcie schodov aktuálne zamedzený, po opätovnom sprevádzkovaní schodov sa pohyb na tomto úseku opäť zvýši. Mestskej časti sa po rokoch úsilia podaril získať vzťah k pozemkom a výstavba chodníka je už naprojektovaná.
Oba chodníky majú momentálne vysúťaženú projektovú dokumentáciu a miestny úrad prechádza do fázy kompletizácie dokumentov potrebných pre územné rozhodnutie. Zdá sa, že vynaložená práca a trpezlivosť bude v konečnom dôsledku zúročená v prospech verejného záujmu.

Účastníci sa naučia novú zručnosť, porozprávajú sa s rovesníkmi a strávia svoj voľný čas zmysluplne. Každý si odnesie domov originálny výrobok, ktorý vlastnoručne vytvorí a môže podarovať niekomu blízkemu.

Ateliér tvorby z drôtu sa koná v stredu 12. februára od 14.30 do 16.30 h v dennom centre na Tilgnerovej. Počet záujemcov je limitovaný, v prípade ďalších otázok a záujmu sa prihláste na čísle 0940 634 198 alebo prostredníctvom e­mailu dennecentra@karlovaves.sk
Foto: ilustračné (internet)

Karlova Ves otvára pre seniorov ďalšie počítačové lekcie. Známe sú štyri termíny: 5., 13., 19. a 27. februára. Lektorka, ktorá bude školiť seniorov, má niekoľkoročné skúsenosti s výukou v oblasti informačných technológií a rešpektuje tempo študentov.
V prípade záujmu sa treba objednať prostredníctvom e­mailu dennecentra@karlovaves.sk alebo telefonicky počas úradných hodín na čísle 0940 634 198. Ak sa budete na lekciu hlásiť, pripravte si okruh tém, teda čo konkrétne sa chcete na počítači alebo na tablete či smartfóne naučiť, čomu nerozumiete a potrebujete pri tom pomoc lektora.
Nepracujúci seniori s trvalým pobytom v Karlovej Vsi môžu požiadať o dotáciu od miestneho úradu. Predložiť musia doklad o výške príjmu zo Sociálnej poisťovne. Sumy za lekciu po uplatnení dotácie sú takéto: príjem do 210,20 eura – 0 eur; príjem do 315,30 eura – 3 eurá; príjem do 420,40 eura – 4 eurá; príjem do 630,60 eur – 6 eur; príjem do 840,80 eura – 8 eur, príjem nad 840,80, pracujúci seniori a seniori z iných MČ platia 10 eur za lekciu.
V priebehu roka 2020 pripravuje miestny úrad aj skupinové počítačové kurzy pre seniorov začiatočníkov. „Máme plne vybavenú počítačovú miestnosť na miestnom úrade, kde budú k dispozícii lektori zo spoločnosti, ktorá nám poskytla počítačové vybavenie a zároveň nám ponúka spoluprácu aj v oblasti lektorovania,“ informovala Dominika Ďatelinková z miestneho úradu v Karlovej Vsi.
Kapacita skupinového kurzu bude osem žiakov, ktorým sa budú venovať dvaja až traja lektori. Vstup na kurzy bude voľný. Konkrétne termíny kurzov a servisných služieb sa dozviete prostredníctvom článkov v Karloveských novinách a na www.karlovaves.sk v časti Aktuality. Ak vás už teraz zaujala ponuka kurzov pre začiatočníkov, môžete sa počas úradných hodín nahlásiť na čísle 0940 634 198 alebo e­mailom na dennecentra@karlovaves.sk.
Foto: ilustračné (internet)

Pri príležitosti 85. narodenín Matúša Šrámka a blížiaceho sa 240. výročia prvej písomnej zmienky o dedine Karlova Ves navrhla starostka Dana Čahojová udeliť významné ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) rodenému Karlovešťanovi a aktívnemu lokálpatriotovi Matúšovi Šrámkovi.
Pamätný list predsedu BSK je udeľovaný fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj a reprezentáciu kraja. „Matúš Šrámek sa významným spôsobom dlhé roky podieľa na rozvoji povedomia obyvateľov v oblasti histórie Karlovej Vsi. Jeho aktivity vychádzajú z vedomia, že mnohým spoluobčanom chýba poznanie minulosti ich súčasného bydliska a to im bráni vo vytvorení si hlbšieho vzťahu a identity s miestom, do ktorého sa presťahovali a v ktorom žijú,“ uviedla Dana Čahojová.
Vďaka celoživotnej láske k histórii objavil prvú písomnú zmienku o Karlovej Vsi, maďarsky Károlyfalva, nemecky Karlsdorf z roku 1780. Vzácny dokument je uložený v súkromnom archíve rodiny Pálffyovcov z Erdödu na ich zámku v rakúskom Marcheggu. Dokument potvrdzuje, že zakladateľom Karlovej Vsi bol gróf, neskôr knieža Karol Jozef Hieronymus Pálffy, vtedajší majiteľ devínskeho panstva.
V roku 2002 zverejnil na internete dobové fotografie Karlovej Vsi aj s popisom. Mnoho fotografii mu ochotne poskytli Karlovešťania, starousadlíci. Návštevník stránky si mohol vďaka tejto jeho aktivite vytvoriť obraz o zaniknutej dedinke, jej obyvateľoch, udalostiach, športe, kultúre, vinohradníctve, zvykoch i osobnostiach.
Vyhľadával a čítal články a knižky, v ktorých bola čo i len malá zmienka o Karlovej Vsi. Navštevoval archívy, nielen domáce, ale aj v Rakúsku a Česku. Napísal vyše 30 článkov do Karloveských novín a iných časopisov. Rokmi zhromažďované poznatky, spomienky starších Karlovešťanov – pamätníkov uverejnil v knihe „Karlova Ves taká bola“, ktorá vyšla v roku 2014.
V ostatných rokoch pripravil rad prezentácií a prednášok o starej Karlovej Vsi a jej významných rodákoch, ktoré odzneli v miestnej knižnici, v Karloveskom centre kultúry (KCK), kluboch seniorov, či na stretnutiach karloveských oldskautov alebo na vlastivednej vychádzke po Karlovej Vsi. Poskytol fotografie, mapy a texty na náučné tabule na Kráľovej hore a v Líščom údolí. Na jeho návrh sa uskutočnili výstavy dobových fotografií Karlovej Vsi a Bratislavy fotografov Františka Silaveckého a Viliama Klassu. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom na príprave niekoľkých relácií o histórii Karlovej Vsi.
Od roku 2015 je členom bratislavského občianskeho združenia Bratislavské rožky, ktoré ochraňuje historické a kultúrne hodnoty mesta a sprostredkuje ich verejnosti. Za aktivity týkajúce sa histórie Karlovej Vsi v roku 2017 získal ocenenie „Zlatý rožok“.
Bratislavský samosprávny kraj v tomto roku po prvýkrát vyhlasuje anketu Cena verejnosti. Občania nášho kraja s trvalým alebo prechodným pobytom na jeho území si tak môžu zvoliť jednu osobnosť, ktorej prínos pre kraj za rok 2019 ich najviac oslovil. Vybrať si môžu spomedzi 31 laureátov schválených Zastupiteľstvom BSK. Výherca hlasovania získa raňajky so županom Jurajom Drobom a víťazom hlasovania. Svoj hlas môžu občania zaslať prostredníctvom vyplneného formulára do 09. 02. 2020.

Pokiaľ by ste chceli podporiť Matúša Šrámka svojim hlasom, môžete tak urobiť TU

Foto: Matúš Šrámek počas svojej prednášky, ktorá bola súčasťou programu prvého Večera karloveských rodákov 22. 10. 2018

Miestny úrad MČ Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Referent/-ka stavebných investícií

Podrobnejšie informácie nájdete po kliknutí SEM

Miestny úrad MČ Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Referent/-ka stavebných investícií

Podrobnejšie informácie nájdete po kliknutí SEM

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu odstraňovania poruchy na horúcovode pri križovatke ulíc Molecova a Janotova, bude v utorok 21. januára v čase od 7.00 do 20.00 hod. z OST 956 Hudecová a OST 957 Janotová prerušená dodávka tepla a teplej vody.
Prerušenie dodávky tepla a teplej vody sa týka týchto bytových domov:
Adámiho 1,3,5,7,9
Gabčíkova 2,4,6,8,10
Janotova 12,14,16
Janotova 2,4,6,8,10

V prípade rýchleho postupu prác môže byť termín ich ukončenia skrátený.

Oddelenie dokladov odboru poriadkovej polície PZ SR Bratislava IV so sídlom na ul. M. Sch. Trnavského 1 oznamuje, že vo štvrtok 9. januára 2020 nebude z technických príčin vybavovať stránky. Občanom sa odporúča využiť iné pracoviská odboru v Bratislave.

Podrobnejšie informácie nájdete TU

Autá sú súčasťou nášho každodenného života. Zabezpečujú prepravu osôb a nákladu. Pre iných sú symbolom ich sociálneho postavenia, koníčkom či dokonca životným štýlom alebo závislosťou. Ďalší ich odmietajú a poukazujú na to, že áut je už priveľa a že sú uprednostňované na úkor cyklistov či chodcov. To, že je áut veľa, že čoraz častejšie vznikajú dopravné kolapsy a mesto je plné áut, je však očividné. Drvivá väčšina obyvateľov Bratislavy pokladá problém dopravy a najmä parkovania za najväčší problém mesta a výzvu pre budúcnosť.
„Na to, aby nedošlo k dopravnému kolapsu, treba mať cestnú infraštruktúru v takom stave, aby zvládla požiadavky, ktoré sú na ňu kladené. V Bratislave sa na cestnú infraštruktúru v rozvoji mesta na viacero rokov pozabudlo. Pozabudlo sa na priepustnosť komunikácii, pozabudlo sa na údržbu, pozabudlo sa na parkovanie. Teraz, keď je už zle, tak sa doháňa to, na čo predchádzajúci predstavitelia mesta zabudli, alebo to úmyselne ignorovali,“ myslí si dopravný analytik Jozef Drahovský.
Bratislavské cesty využíva možno až milión vozidiel
Počet vozidiel v Bratislave stúpa spolu so zvyšovaním počtu obyvateľstva a zvyšovaním životnej úrovne. Ministerstvo vnútra (MV SR) registruje vozidlá na Slovensku a z týchto dát je zrejmý ich celkový aj medziročný nárast. V Bratislave bolo podľa MV SR k 31. 7. 2019 registrovaných 564 663 vozidiel a z toho je 430 269 osobných. Lenže v Bratislave jazdí aj veľké množstvo vozidiel registrovaných mimo Bratislavy. Zväčša ide o zásobovanie, služby, návštevy a tranzit. Ich počet sa odhaduje na rovnaké množstvo, ako je počet registrovaných vozidiel v Bratislave.
Keď investor stavia, musí myslieť aj na parkovanie
Bratislava sa nafukuje a nafukuje sa novými obyvateľmi a novou výstavbou. Zjavne však za týmto rastom zaostáva dopravná infraštruktúra. Podľa Jozefa Drahovského by budovanie parkovacích miest malo byť nevyhnutnosťou, ale aj povinnosťou každého, kto v Bratislave niečo buduje. Po správnosti by mal pre svoj objekt vybudovať dostatok parkovacích miest pre tých, čo v ňom bývajú, aj pre ich návštevy. Ak ide o polyfunkčný objekt, kde sú napríklad obchody, úrady a iné služby, je nutné zabezpečiť parkovanie aj pre zákazníkov. „Keďže investor v snahe o maximalizáciu zisku robí iba to, čo od neho úrady pri schvaľovaní vyžadujú, a mesto roky nemalo premyslenú stratégiu, tak je nedostatok parkovacích miest citeľný nielen v starých predvojnových budovách, ale aj v nedávno postavených, aj tých úplne nových,“ poukazuje Jozef Drahovský.
Parkovacia politika
Po niekoľkých rokoch diskusií a nepodarených snahách o presadenie parkovacej politiky napokon hlavné mesto schválilo novú, celomestskú parkovaciu politiku. Jej úlohou a súčasne hlavným cieľom je zabezpečiť a súčasne regulovať statickú dopravu v Bratislave.
„Schválená parkovacia politika v Bratislave má spoplatniť parkovanie vo verejnom priestore, čím vyvinie ekonomický tlak cez majiteľov a používateľov áut na majiteľov budov, či už obytných alebo obchodných. Súčasne je to tlak na nových investorov, aby parkovanie riešili u seba, mimo verejného priestoru. Pritom parkovacia politika je nastavená tak, aby tento tlak bol postupný, a nie zo dňa na deň, a nespôsobil veľké sociálne dopady. Financie z parkovania majú byť investované naspäť do riešenia najmä statickej dopravy,“ hodnotí zmysel zavedenia celomestskej parkovacej politiky Jozef Drahovský.
MHD nie je pre všetkých
Je čas vystúpiť z auta a používať MHD, ako je to všade vo veľkých mestách. Myslia si to nielen mnohí odborníci, ale aj časť verejnosti, či dokonca aj nové vedenie hlavného mesta. Lenže, ako upozorňuje Jozef Drahovský, vystúpiť z auta a používať MHD nemôžu všetci. Ten kto chodí autom len do práce a za kultúrou a drobnými nákupmi, ten to môže spraviť. Ten, kto ide na nákup niečoho objemnejšieho, čo sa v MHD prevážať nedá, to spraviť nemôže. Nemôže to urobiť ani vodič zásobovania, ktorý rozváža tovar, ani vodiči vozidiel poskytujúcich služby. Je veľa obyvateľov Bratislavy, ktorí cez týždeň používajú MHD, ale cez víkend idú autom na chalupu, chatu, za športom a podobne. Iste je stále aj veľa takých, ktorým sa vystúpiť zo svojho auta jednoducho nechce.
„Napríklad po viacerých reorganizáciách MHD si významná časť ľudí kúpila auto a začali jazdiť autom práve preto, že viacerými prestupmi sa im neúmerne predĺžila doba dochádzania do práce. Naopak, ak MHD jazdí na požadovanej trase a linky na prípadných prestupoch na seba nadväzujú, potom ľudia prestupujú z áut na MHD. Ľudia sa spravidla správajú ekonomicky, pričom do ekonomiky sa premieta aj strata času,“ myslí si Jozef Drahovský.
MHD môže byť alternatívou pre individuálnu dopravu, len ak bude komfortná, ak bude chodiť v dostatočných intervaloch a ak bude aj dostatočne rýchla. Jedným z problémov, s ktorým sa najmä autobusová doprava stretáva, sú zápchy, v ktorých ostanú uviaznuté aj vozidlá MHD. Riešením by mohli a mali byť tzv. BUS pruhy. Pomáhajú tam, kde sa tvoria dopravné zápchy, v ktorých uviaznu aj autobusy. Tam, kde sa dopravné zápchy netvoria, alebo autobusy jazdia len občas, tam je vybudovanie BUS pruhu neefektívne. „Keď sa chce vytvoriť BUS pruh na úkor inej dopravy, tak by sa malo pozerať na celkovú prepravnú kapacitu za určitý čas, aby sa nestávalo, že doterajšia doprava sa výrazne obmedzí, ale autobusová doprava nedokáže na seba prevziať adekvátny počet prepravovaných osôb. Bohužiaľ, sú známe aj zlé rozhodnutia pri budovaní BUS pruhov, keď sa nepostupovalo uvážlivo a celá situácia sa nenamodelovala,“ upozorňuje na možnosti BUS pruhov Jozef Drahovský.
Električka ako nosný dopravný systém mesta
V Bratislave sú električky nosným dopravným systémom. Ich koľaje boli budované ako samostatné dopravné teleso. Ale aj tu sa dlhé roky zabúdalo na rozširovanie a nepribudol ani jeden meter, s výnimkou električky do Petržalky, ktorá má zatiaľ len tri zastávky. Navyše, ako poukazuje Jozef Drahovský, predchádzajúce vedenia hlavného mesta predávali pozemky kadiaľ mali viesť ďalšie naplánované trasy električky. U nich, na rozdiel od autobusov, je drahá výstavba, ale lacná prevádzka, preto električky môžu jazdiť oveľa častejšie. Tam, kde koľaje sú, tam električky jazdia a ľudia ich vo veľkom využívajú. „Je smutné, že električkové trasy nemá Bratislava dotiahnuté do všetkých významných dopravných uzlov, ako je napríklad autobusová stanica, a do všetkých mestských častí. Dnes je to takmer nemožné zrealizovať po zemi a bude sa musieť ísť pod zem alebo na stĺpy,“ upozorňuje na problémy s výstavbou nových trás električky Jozef Drahovský. V prípade križovatiek s inou dopravou je výhodné, keď električky majú prednosť. Lenže podľa neho nejde o klasickú okamžitú prednosť. Ide o to, aby sa nestávalo, že ju električka dostane, keď príde ku križovatke so zastávkou (dobrý príklad je Molecova) a ostatná doprava by bola zablokovaná počas vystupovania, nastupovania cestujúcich a čakania na čas odchodu podľa grafikonu.
Dnešné elektronické systémy vedia plánovať jazdu električky cez križovatky podľa grafikonu a mimoriadnu prednosť dávajú iba meškajúcej električke. Lenže ich treba aj používať. Podľa Jozefa Drahovského má Karlova Ves to šťastie, že je tu vybudovaná električková radiála. Dnes by sa hodilo, keby pokračovala až do oblasti Bory, lenže končí už v Dúbravke.
Integrovaná doprava Ako upozorňujú viacerí dopravní analytici, k zlepšeniu dopravy v Bratislave by mohlo prispieť aj väčšie zapojenie vlakov do systému mestskej hromadnej dopravy. Skvelým príkladom môže byť Kodaň, kde prímestské vlaky prebrali dokonca úlohu nosného dopravného systému. Niektoré kroky v tomto smere už síce boli urobené, ale ani zďaleka zatiaľ nie sú využité tie možnosti, ktoré by tento krok priniesol najmä v prepojení mestskej a prímestskej dopravy. Keby sa ľudia z okolia Bratislavy vedeli dostať do práce vlakom, nielenže by mohli nechať auto doma, ale nemuseli by používať ani MHD. Tu však zatiaľ chýba viac vlakov a najmä viac zastávok na území mesta. Bez spolupráce štátu to však nemožno riešiť.
Možno pribudnú vlakové zastávky na Železnej studničke aj pri Boroch
Štúdia realizovateľnosti Uzla Bratislava prinesie nové riešenia prehustenej dopravy. „Všetky počítajú s doplnením nových železničných zastávok na území mesta vo Vrakuni, Ružinove, Boroch, ktoré by mali byť zriadené v rokoch 2021 – 2023,“ uvádza sa v stanovisku odboru komunikácie Ministerstva dopravy a výstavby SR. Počíta sa aj s integrovaným miestom Železná studienka / Patrónka, ale definitívna poloha bude závisieť od urbanistického rozvoja v danej lokalite a výsledku územných konaní o jej umiestnení.
Aj podľa vyjadrenia hovorcu Železníc SR Michal Lukáča sa v súčasnosti pripravuje výstavba terminálov integrovanej osobnej dopravy vo Vrakuni a Ružinove, pričom ďalšími potenciálnymi lokalitami sú Lamačská brána (Bory), Patrónka, resp. Železná studienka, Mladá garda, Bajkalská ulica, Cintorín Vrakuňa, Vajnory a Rača, a tiež vybudovanie zastávok v Petržalke. „Nemenej dôležitou aktivitou, ktorá prispeje k zlepšeniu integrovanej dopravy, je výstavba záchytných parkovísk v okolí hlavného mesta (Pezinok, Ivanka pri Dunaji, Nové Košariská). Jednou z týchto vecí je tiež zvýšenie kapacity železničných tratí a staníc vrátane možnosti vybudovania stanice Filiálka,“ dodáva Michal Lukáč.
Foto: ilustračné (internet)

Zelené fasády, tieniace žalúzie, fotovoltaické panely, rekuperácia vzduchu, využitie zrážkovej vody, ale aj búdky pre dážďovníky a komunitné ekocentrum. To všetko obsahuje projektová dokumentácia hĺbkovej obnovy objektu ZŠ Alexandra Dubčeka na Dlhých dieloch.
„Riešime problematiku obnovy školy tak, aby bola znížená jej energetická náročnosť. Jej účelom je definovať a zrealizovať také opatrenia, ktoré prispejú k zmierňovaniu dôsledkov zmeny klímy, zníženiu uhlíkovej stopy, zlepšeniu kvality vnútorného prostredia, ochrane a rozvoju biodiverzity s cieľom pokúsiť sa dosiahnuť štandard budovy s takmer nulovou spotrebou energie,“ informuje Lenka Nemcová z referátu riadenia projektov miestneho úradu.
Prvú časť prác by mali začať v lete 2020 a posledné práce chcú ukončiť na jeseň 2021. V lete by sa malo začať so zatepľovaním obvodového a strešného plášťa objektu. Vzhľadom na statické posúdenie striech museli upustiť od požiadavky na zelené strechy. Jediná strecha, ktorá vyhovovala statickému posúdeniu, a kde teda zelená strecha bude, je malá plochá strecha nad hlavným vstupom. Preto sa venovala veľká pozornosť vertikálnej zeleni.
Na dvoch fasádach bude aj vďaka oceľovej sieti rásť popínavá rastlina, ktorá bude zlepšovať klimatické, estetické i biodiverzitné prostredie. Pred budovou školy sú umiestnené dve betónové nádoby s grafickým prevedením. Do nich vysadia trvalky spolu s lankovým systémom pre popínavú rastlinu. Ďalšiu popínavú zeleň umiestnia do vnútorných átrií, odkiaľ bude do tried nasávaný čistejší a chladnejší vzduch.
Všetky pôvodné kovové okná s jednoduchým zasklením a vonkajšími kovovými parapetmi demontujú a vymenia za okná z PVC profilu s tepelnoizolačným trojsklom. Ostatné plastové okná, ktoré boli vymenené v roku 2014, ostanú z dôvodu hospodárnosti zatiaľ nevymenené. Na oknách južnej fasády budovy budú exteriérové, elektricky ovládané žalúzie s krycími plechmi a zápustnými vodiacimi lištami s lamelami.
„V rámci podpory a ochrany lokálnej biodiverzity na fasáde objektu navrhujeme hniezdne búdky pre dážďovníka tmavého, netopiere a belorítky. Projektová dokumentácia zdravotechniky ráta s využitím zrážkovej vody a jej následným využitím na splachovanie a závlahu záhonov a inej zelene. Mimoriadnu pozornosť projekt venuje vetraniu učební, kancelárií, zborovne a telocviční. Vetranie je navrhnuté ako tzv. nútené – rovnotlaké, pomocou rekuperačných jednotiek. Pribudne aj fotovoltaické zariadenie, ako malý zdroj elektrickej energie,“ poukazuje na ďalšie podrobnosti Lenka Nemcová.
Projekt myslí aj na vyváženie vykurovacej sústavy po komplexnej obnove objektu. Využije sa aj solárna energia pre zníženie spotreby energie na ohrev teplej vody a temperáciu bazénovej vody.
V priestoroch terajšej kotolne vznikne nová miestnosť, v ktorej bude pôsobiť Komunitné vzdelávacie centrum pre klímu a biodiverzitu. Bude slúžiť ako poradenské a vzdelávacie centrum pre verejnosť pri uskutočňovaní obnovy obytných budov, verejných budov a verejných priestorov. Otvoria ho aj pre školy ako priestor na vzdelávacie aktivity v environmentálnej oblasti so zameraním na problematiku klimatickej zmeny.
„Odbornej komunite a samospráve poskytne centrum priestor pre odborné workshopy a prednášky na zdieľanie vedomostí a skúseností v tejto oblasti. V neposlednom rade bude centrum otvorené pre miestnu komunitu alebo pre neformálne zoskupenia občanov,“ pokračuje Lenka Nemcová.
Náklady budú čiastočne kryté z finančných zdrojov programu LIFE v rámci projektu DELIVER a zo zdrojov mestskej časti. Veľká časť nákladov bude pokrytá z iných grantových zdrojov.
Vizualizácia: HLINA, s. r. o.