Cesty a chodníky už aj z priepustných materiálov

Náhle prívalové lejaky, ktoré po betóne, asfalte a vysušenej pôde rýchlo stekajú do nižších častí Karlovej Vsi, by mohli byť riešiteľné.  Samospráva chce postupne a systematicky zmenšovať plochu nepriepustných povrchov a budovať priepustné povrchy všade tam, kde je to  možné. 

„Takýmto spôsobom prispejeme k znižovaniu dôsledkov intenzívnych zrážok, prípadne i povodňovej vlny, a zároveň umožníme  odparovanie vody späť do prostredia. Tým bude dochádzať i k ochladzovaniu vzduchu v teplých letných mesiacoch,“ informuje Zuzana  Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu. Malo by sa tak postupovať nielen pri budovaní nových spevnených povrchov, ale  hlavne pri rekonštrukčných prácach či bežných opravách.

“Mestská časť chystá prvý väčší projekt výmeny asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli MŠ Borská. Pôjde o finančne náročnú aktivitu, preto sme vo fáze prípravy žiadosti o dotáciu,” informuje Lenka Nemcová, vedúca referátu riadenia projektov. „Nepriepustné povrchy ako betón či asfalt predstavujú bariéru, ktorá znižuje vsakovanie vody do pôdy, čím sa zvyšuje povrchový odtok. Eliminovanie nepriepustných povrchov a ich nahradenie priepustnými zmierni objem rýchlo odtečenej vody a prispeje k redukcii prípadnej povodňovej vlny,“ vysvetľuje Zuzana Hudeková. 

Znižovanie podielu nepriepustných povrchov je aj ďalšou z možností optimalizácie vodného hospodárstva mestských sídel. Dažďová voda stekajúca zo striech a nepriepustných povrchov zaťažuje nielen kanalizáciu, ale najmä čistiarne odpadových vôd (ČOV). V nich sa musí dažďová voda čistiť spolu s odpadovou napriek tomu, že jej kvalita si vo väčšine prípadov čistenie vôbec nevyžaduje. Takto sa zbytočne zvyšujú prevádzkové náklady vrátane energetickej spotreby ČOV. 

Niektoré z navrhovaných riešení (priepustný asfalt, priepustný betón či živicou viazané systémy) sú o niečo drahšie ako bežne používaný asfalt či betón. Vodopriepustná dlažba je síce cenovo porovnateľná, no jej výber na trhu nie je veľmi veľký. Menej často sa používa mlatový povrch (zmes ílu a piesku), čo spôsobuje najmä slabá informovanosť o výhodách tohto povrchu, ako aj náročnosť na kvalitu realizácie. „Treba však mať na pamäti, že vyššie vstupné investície pri využití vodopriepustných povrchov sa vrátia pri platbách vodného a stočného, ktoré mesto platí za verejné priestory vo svojom vlastníctve či v správe,“ zdôrazňuje Zuzana Hudeková. 

Kvalita povrchov verejných priestorov výrazne prispieva aj  k estetickej kvalite celého verejného priestoru. Niektoré materiály na spevnené plochy majú síce realizačné náklady spravidla o 20 percent vyššie ako napr. zámková dlažba, na druhej strane však plochu netreba spádovať a odvodňovať, a zároveň sa ušetria náklady na stočné.  Budovanie priepustných povrchov navyše podporí vyparovanie, a teda aj zlepšenie mikroklímy.

K pozitívam priepustných plôch patrí aj ich dlhá životnosť a skutočnosť, že striedanie mrazu a odmäku na ne nemá také nepriaznivé vplyvy. V miernom klimatickom pásme majú priepustné plochy zároveň menšiu tendenciu vytvárať zľadovatené povrchy vozoviek a vyžadujú menej pluhovania snehu. Chodníky pre chodcov z priepustných asfaltových či betónových povrchov sa vyznačujú aj lepšou priľnavosťou počas dažďa či v snehových podmienkach. 

„Rovnako dôležitá ako priepustnosť je aj zmena farby povrchov komunikácií a spevnených povrchov na verejne prístupných  priestranstvách na svetlé. To má veľký význam najmä pri čoraz častejších letných horúčavách. Tmavé spevnené plochy odrážajú len 10 až 20  percent slnečného žiarenia, zatiaľ čo svetlé povrchy viac ako polovicu. Tmavé farby povrchov spevnených plôch vedú v letnom období k ich  zvýšenému zahrievaniu a v noci, naopak, k sálaniu absorbovaného tepla,“ uzatvára informáciu o nových zásadách pri budovaní spevnených  povrchov v Karlovej Vsi Zuzana Hudeková.