Grafitov by mohlo byť menej

Pravdepodobne ste to zažili už aj vy. Venovali ste nemalé úsilie a čas na to, aby ste urobili svoj dom krajším. A potom ste zrazu jedného dňa našli na svojej novej maľovke nevzhľadné čmáranice. Zrejme ste boli chvíľu v predinfarktovom stave a uvažovali ste, čo s tým. Ak tam čmáranice necháte, znehodnotí to vzhľad vášho domu a navyše postupne pribudnú ďalšie. Jednoduché riešenie neexistuje, iba ak kombinácia viacerých.

Tento fenomén sa žiaľ nevyhol ani Karlovej Vsi. Samospráva sa ale nechce zmieriť so súčasným stavom a chce znižovať počet grafiiti na svojom území. Ich odstraňovanie je časovo i finančne náročné. Existujú rôzne nástroje na predchádzanie ich vzniku, ako je zavedenie kamerového systému či natieranie najviac exponovaných plôch anti-grafiti nátermi. Všetky tieto riešenia sú však nákladné a zaťažujú verejný rozpočet. „Rozhodli sme sa ísť inou cestou a preto sme sa spojili s mladými grafiťákmi, ktorí majú záujem dať maľovaniu na voľné plochy systém, aby sa nečmáralo všade a všetko, ale aby to boli kresby, ktoré budú prijateľné pre ľudí a na miestach, ktoré ich nerušia,“ vysvetľuje starostka Dana Čahojová. „Stretli sme sa s nimi, aby sme si vypočuli ich predstavy a hľadali spolu riešenia, ktoré by pomohli zlepšiť situáciu. Dohodli sme sa, že miestny úrad vytipuje verejné plochy, na ktorých budú môcť realizovať svoje diela,“ doplnila Dana Čahojová.

Jeden z grafiťákov, Patrik (na jeho želanie nezverejňujeme jeho skutočné meno), patrí do skupiny chalanov, ktorí sa venujú legálnym grafitom. „To znamená, že prídeme k stene, kde je to povolené, a keďže sa nemusíme ponáhľať, máme čas spraviť prepracovaný výtvor. Aj v Karlovej Vsi sú miesta, kde by takéto plochy mohli vzniknúť. Viaceré betónové múry na detských ihriskách alebo akékoľvek iné betónové steny, vyzerajú odpudivo. Napríklad steny na Novackého alebo podchod na Levárskej. Výber stien by sme ale radšej nechali na mestskú časť, keďže presne nevieme, kde by to vyhovovalo jej. V Ružinove a v Petržalke sú vyhradené viaceré plochy, no v Karlovej Vsi nič také nemáme,“ vysvetľuje Patrik.

Čmáranice sú „dielom“ najmä detí

Keďže ľudia vnímajú kresby a rôzne čmáranice na stenách budov a múroch ako vandalizmus, najmä ak postriekajú nedávno natreté budovy, zaujímalo nás, prečo to vlastne mladí muži robia? Podľa Patrika sú to väčšinou deti vo veku 10 až 13 rokov, ktoré sa dostanú ku sprejom alebo fixkám a nevedia o grafiti takmer nič. Ich výtvory nezvyknú byť ničím zaujímavé a ako podklad si vyberajú čisté steny. Je aj otázne, či rodičia majú dostatočný prehľad o spôsobe trávenia voľného času ich „ratolestí“? „Myslia si že keď sa podpíšu na zateplený panelák niečo tým dokážu. Kvôli týmto nepodareným dielam ľudia odsudzujú všetkých „sprejerov“. Grafiti sa pritom dá robiť rôznymi spôsobmi. Je rozdiel, keď niekto len nastrieka svoje pseudomeno a keď nasprejuje farebnú maľbu na starý šedý múr, a tým spestrí okolie“, dodáva Patrik.

Ak by podľa neho Karlova Ves dala možnosť tvoriť a zdokonaľovať sa chalanom na plochách, kde to neprekáža, po nejakom čase by sa ich podpis premenil na pekné farebné dielo. Taktiež by si mohli všímať maľby lepších, a učiť sa od nich. „Samozrejme nikdy to nie je na 100 percent, lebo vždy sa nájde niekto, kto nemá rešpekt a poškodí všetko, čo mu príde pod ruku. Ale myslím si, že by to určite pomohlo aspoň čiastočne obmedziť grafiti tam, kde byť nemajú“, uzatvára Patrik.

Grafiti pochádzajú z New Yorku

Podľa wikipédie je graffiti osobitý spôsob písania sprejom na múry a veľké betónové plochy v mestách, na vagóny a podobne. Ich autor sa snaží prezentovať svoje pseudomeno pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných. Vo väčšine prípadov píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich skupín.

Počiatky vzniku siahajú do New Yorku do 60. rokov 20. storočia. Všetko sa začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená alebo prezývky na všetko okolo seba. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou ich svojského sebavyjadrenia. Ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov. Koncom 70. rokov boli grafiti také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť, musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji sa stala nástrojom, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena. Následkom bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a hlavne štýl.

Writeri maľovali stále viac a komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. V priebehu 90. rokov vznikla odnož graffiti – Street Art. Ten má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov. Aj vďaka niektorým filmom sa graffiti a hip-hop začali rozširovať po celom svete a v 90. rokoch sa rozšírili aj v Európe. Do Bratislavy sa dostali začiatkom roku 1995 z Českej republiky. Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi.