História

Od malej vinohradníckej obce po súčasť hlavného mesta

Prvý písomný záznam mena dediny Karlova Ves (nemecky Karlsdorf) pochádza z 27. novembra 1780 a nachádza sa vo fonde súkromného archívu rodiny Pálfiovcov z Erdödu, na zámku v Marcheggu. Tento dátum je považovaný za deň jej založenia a jej zakladateľom je gróf Karol Jozef Hieronym Pálfi, vlastník vtedajšieho panstva Devín, po ktorom bola aj pomenovaná. Prvé informácie o dedine Karlsdorf (maďarsky Károlyfalva) po jej založení nachádzame na mape 1. vojenského, tzv. jozefínskeho mapovania z roku 1786. Stálo v nej deväť murovaných domov, vrátane majera Pálfiovcov a štyri drevené stavby. Na potoku Suchá Vydrica (neskôr Karloveský potok) stál v tom čase mlyn. Prvý slovenský, ale nepoužívaný názov dediny bol Carolowa.

Od svojho vzniku bola osadou Devína, richtára a dvoch prísažných mala až od roku 1824. Prví Karlsdorfčania boli želiari, poddaní Pálfiovcov. Prevažovali medzi nimi nemecké priezviská. Museli robotovať v panských lesoch a vinohradoch. Ako nádenníci pracovali aj vo viniciach prešporských vinohradníkov, ktorí vlastnili  väčšinu viníc v chotári dediny, ale postupne sa čoraz viac z nich stávalo aj vlastníkmi vlastných vinohradov. To predurčovalo vinohradnícky charakter Karlovej Vsi po dobu takmer dvoch storočí. Od roku 1851 bol Karlsdorf už slovenskou dedinou, ale počet obyvateľov rástol veľmi pomaly. Prvou sakrálnou stavbou bola Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, ktorá bola vysvätená 30. septembra 1860. Nachádzal sa pred ňou aj prvý karloveský cintorín.

V roku 1885 sa otvorila brána prvej karlsdorfskej školy. Do školského roku 1902/1903 sa v nej vyučovalo v slovenčine neskôr, v dôsledku silnejúcej maďarizačnej politiky uhorskej vlády, po maďarsky. Bola v nej jedna trieda a byt učiteľa. Zbor dobrovoľných hasičov bol jediným spolkom Karlsdorfčanov, ktorý vznikol v období Rakúsko-Uhorskej monarchie. Založili ho v roku 1897. Popri ochrane majetku a životov obyvateľov sa stal inštitúciou, ktorá mala veľký vplyv na spoločenský a kultúrny život v obci.

V roku 1871 privítali obyvatelia Karlovej Vsi vybudovanie továrne na patróny, známej Patrónky, v ktorej mnohí z nich našli zdroj obživy. Ďalšie pracovné príležitosti našli obyvatelia vtedajšieho Karlsdorfu v roku 1886 v mestskej vodárni, ktorá bola postavená práve v Karlovej Vsi. Tá bola zásobovaná vodou zo studne na ostrove Sihoť, ktorá bola dlho jediným zdrojom pitnej vody pre celú Bratislavu. V súčasnosti v nej sídli jedinečné vodárenské múzeum.

Na východ od vtedajšieho chotára Karlsdorfu v Slávičom údolí bol v r. 1912 postavený mestský cintorín. Pôvodne v ňom pochovávali iba chudobných obyvateľov Bratislavy, a preto sa nazýval aj cintorínom chudobných. Počas prvej svetovej vojny tu pochovávali aj vojakov. V súčasnosti sa tento cintorín nachádza na území Karlovej Vsi a s rozlohou 18,5 ha je najväčším bratislavským cintorínom. Stal sa miestom posledného odpočinku mnohých popredných slovenských umelcov, vedcov a politikov.

Po vzniku ČSR došlo k zmene názvu obce z Karlsdorf na Karlova Ves. Naďalej však ostala osadou Devína. Zmena  Bratislavy na politicko-administratívne centrum naštartovala nebývalý rozvoj Karlovej Vsi.  Počet jej obyvateľov prudko narastal. Magistrát  Bratislavy sa preto rozhodol riešiť jej dopravné spojenie s mestom. Tak sa v roku 1929 priblížila električka  ku Karlovej Vsi.

V roku 1935 miestni obyvatelia rozšírili a zmodernizovali neskorobarokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého a kostol zasvätili sv. Michalovi Archanjelovi. V 20. rokoch dvadsiateho storočia bol v Karlovej Vsi postavený nový cintorín, v jeho východnej časti boli umiestnené hroby a pomníky významnejších rodákov Karlovej Vsi. Odpočíval tu aj kňaz, politik, publicista a dlhoročný obyvateľ Karlovej Vsi Ferdiš Juriga.

Po obsadení Devína Nemeckou ríšou 24. 11. 1938 sa Karlova Ves stala samostatnou obcou a jej občania požiadali začiatkom februára 1939 o pripojenie obce k Bratislave. Stalo sa tak vyhláškou Ministerstva vnútra 2. decembra 1943.

V r. 1942 vznikla Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity. Základom novovzniknutej botanickej záhrady bol rozsiahly park vysadený početnými mediteránnymi druhmi rastlín a vila Lanfranconi, postavená v anglickom slohu s vežičkou. Býval v nej gróf Grazioso Enea Lanfranconi, autor projektu regulácie Dunaja. Na začiatku 60. rokov 20. storočia bola v Mlynskej doline sprístupnená Zoologická záhrada.

S rastom počtu obyvateľov vznikla potreba vybudovať novú modernú školu. Postavili ju na dnešnej Karloveskej ulici č. 3 a slávnostne bola otvorená dňa 22. 8. 1960. Dnes v nej sídli Základná umelecká škola Jozefa Kresánka.

Aj na úkor pôvodnej starej dediny sa začala v roku 1964 v Karlovej Vsi, v zmysle schváleného územného plánu, realizovať moderná bytová výstavba. Poslední obyvatelia pôvodnej dediny Karlova Ves sa do nových panelákov sťahovali v roku 1969. V 80. rokoch sa začala projekčná príprava a následne aj výstavba sídliska na Dlhých dieloch. Ďalší rozmach bytovej výstavby nastal na prelome tisícročia, keď došlo k zahusťovaniu už existujúcej zástavby najmä na Dlhých dieloch. Pôvodnú dedinu s rozsiahlymi plochami vinohradov a ovocných sadov nahradili prevažne panelákové obytné domy novodobých sídlisk.

Stredisko Slovenskej televízie v Mlynskej doline začali budovať v r. 1965. Prvá časť bola odovzdaná v r. 1970, druhú časť dokončili v r. 1981.

Vysokoškolské centrum v Mlynskej doline bolo vybudované v rokoch 1981 až 1985. Sídli tu Prírodovedecká a Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského (UK). V tesnom susedstve obidvoch fakúlt sa nachádza študentský domov UK Družba. V Mlynskej doline sa však nachádza viacero vysokoškolských internátov. Aj Technická univerzita získala v tomto areáli priestory pre Elektrotechnickú fakultu. V súčasnosti tak v Karlovej Vsi študuje a býva niekoľko tisíc študentov z dvoch bratislavských univerzít.

Po zmene politických a spoločenských pomerov v roku 1989, na základe zákona o samospráve obcí a zákona o hlavnom meste SR Bratislava, získala Karlova Ves v roku 1991 štatút bratislavskej mestskej časti a svoju vlastnú samosprávu reprezentovanú starostom a miestnym zastupiteľstvom.

Zdroj: Karlova Ves taká bola, Matúš Šrámek, Marenčin PT, spol. s r.o., 2014

1 2 ►

Autori fotografií: Viliam Klassa, Ladislav Frankendorfer, František Silavecký, Josef Hofer.

Fotografie poskytli okrem autorov aj Matúš Šrámek, Vojtech Marek, Irena Bohunská, Ján Paterek, Mária Müllerová, Tibor Kopča , Viliam Klassa, Mária Jelemenská, Edita Pešková, Múzeum mesta Bratislavy.

Zdroj fotografie portrétu grófa Karola Jozefa Hieronyma Pálfiho: Vikimedia Commons.