Pamätihodnosti

Karlova Ves má 24 pamätihodností

Sú v našej blízkosti, možno chodíme okolo nich každý deň a ani nevieme, aké sú vzácne. Hovoríme o pamätihodnostiach, ktorých má Bratislava veľa. V zozname pamätihodností hlavného mesta sa nachádzajú položky nehnuteľného, hnuteľného, nehmotného a zaniknutého charakteru. Od roku 2010 má svoj zoznam pamätihodností aj Karlova Ves. Zoznam schválený miestnym zastupiteľstvom obsahoval pôvodne 15 položiek. V súčasnosti je v zozname pamätihodností Karlovej Vsi, ktorý môžete nájsť na oficiálnej internetovej stránke Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave, zapísaných 24 pamätihodností. Prinášame ich prehľad, ktorý vás možno inšpiruje aj k tomu, aby ste aspoň niektoré z nich navštívili. Mnohé však už neexistujú a tak vám ich priblížime aspoň takýmto spôsobom.

Pojem pamätihodnosť sa nekryje s pojmom národnej kultúrnej pamiatky. Zjednodušene sa dá povedať, že národné kultúrne pamiatky majú celoslovenský význam a ich ochranu garantuje štát, zatiaľ čo pamätihodnosti majú spravidla lokálny význam a garantom ich ochrany je obec. Pamätihodnosti sú pre daný región charakteristické, majú trvalé hodnoty a ich význam je preto nezanedbateľný.

Zoznam pamätihodností má štyri kategórie:

• Hmotné nehnuteľné pamätihodnosti – budovy, obytné bloky, súbory objektov, drobnú architektúru a výtvarné diela pevne ukotvené základmi v zemi.
• Hmotné hnuteľné pamätihodnosti – predmety, ktoré nie sú pevne spojené so zemou, alebo nie sú pevne zabudované v objektoch.
• Nehmotné pamätihodnosti – historické udalosti, pamätné dni a roky, historické katastrálne názvy, historické názvy ulíc a námestí, prípadné iné javy, ktoré nemajú hmotnú povahu.
• Zaniknuté pamätihodnosti – nehnuteľné alebo hnuteľné hmotné pamätihodnosti, ktoré mali pre obec historický význam, ale medzičasom zanikli.

Nehmotné a hnuteľné pamätihodnosti

Erb Karlovej Vsi

Erb Karlovej Vsi bol zapísaný do heraldického registra Slovenskej republiky v podobe v modrom štíte strapec hrozná vyrastajúci z vnútornej strany veľkého písmena C – všetko zlaté. Vznik erbu inicioval prvý starosta Karlovej Vsi po roku 1989 Jozef Krištúfek, návrh vypracoval vtedajší kronikár časti RNDr. Štefan Borovský a heraldicky ho dotvorili prof. Jozef Novák, DrSc. a akademický sochár Jozef Vachálek člen miestneho zastupiteľstva a predseda kultúrnej komisie. Výtvarné spracovanie je dielom grafika Ronalda Valu a sochára Jozefa Vachálka, záverečný originál vytvoril grafik Kristián Hrda. Schválený bol na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 22.8.1991.

Historické názvy Karlovej Vsi

• Carlsdorf – geografický názov obce na mape prvého vojenského tzv. jozefínskeho mapovania z roku 1785,
• Karlsdorf, Karolyfalwa – lexikón Johanna Mathiasa Korabinského z roku 1786,
• Karlowe – heslo v Magyarországh Helyhévtára z roku 1863.

Zvony vo veži kostola sv. Michala

Menší z dvoch zvonov je z roku 1796. Odlial ho Ioann Christelli, príslušník významnej bratislavskej zvonolejárskej rodiny v 18. storočí. Väčší zvon je z roku 1860. Kostolu ho darovali Karlovešťania Mathias Lučanič a Františkek Müller. Odlial ho bratislavský zvonolejár Karl Föhr.

Obraz sv. Floriána, patróna hasičov

Pri príležitosti vysviacky prvej motorovej striekačky Dobrovoľníckeho hasičského zboru v Karlovej Vsi ho v roku 1936 namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Po jeho obvode, na medených plieškoch boli vyryté mená Karlovešťanov, spolkov a organizácií, ktoré v organizovanej zbierke dobrovoľne prispeli na jej zakúpenie. Bolo medzi nimi aj meno farára, politika a národovca Th. Dr. Ferdiša Jurigu, v tom čase obyvateľa Karlovej Vsi. Obraz sa už v kostole nenachádza.

Obrazy zastavení Krížovej cesty

Namaľoval ich Karlovešťan Rudolf Haulík v roku 1935. Boli súčasťou pôvodnej výzdoby karloveského kostola, ktorý vznikol v roku 1935 prestavbou dovtedajšej kaplnky sv. Jána Nepomuckého, postavenej koncom 18. storočia. Obrazy sa už v kostole nenachádzajú.

Súbor poľných náčrtov karloveského chotára z roku 1896

V archíve Výskumného ústavu geodézie a kartografie je uložený súbor poľných náčrtov katastrálneho územia Devín. Jeho súčasťou je aj územie Karlovej Vsi. Poľné náčrty, ako podklady pri tvorbe katastrálnej mapy, obsahujú rozdelenie územia na jednotlivé záhony a parcely s vyznačením druhu pozemku (vinohrad, záhrada, les) a menom jej vlastníka. Sú jediným zdrojom informácií o rozlohe vinohradov v Karlovej Vsi, ako aj o vlastníckych vzťahoch z konca 19. storočia.

Hraničné kamene medzi Slovenským štátom a Nemeckou ríšou

Hranica Nemeckom okupovaného územia v smere od Devína viedla stredom toku karloveského ramena Dunaja. Pri vodárenskom tuneli prešla na severnú stranu Devínskej cesty a dnešnou ulicou Dlhé diely I, vtedy Cigánskou dolinou, pokračovala do miesta, kde je dnes obratisko trolejbusov na Dlhých dieloch. Odtiaľ viedla po okraji lesa nad dnešnými Kútikmi, cez Jezuitský les a východným svahom Devínskej Kobyly k rieke Morava.

„Hodové hrozny“– symbol karloveských hodov

Septembrové michalské hody sa v Karlovej Vsi organizujú od roku 1935, kedy vznikol dnešný kostol zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Aj v časoch, keď ešte nebol kostol, len kaplnka sv. Jána Nepomuckého z roku 1796, boli hody v Karlovej Vsi ako vinohradníckej obci v období oberačiek hrozna. Tento termín korešpondoval aj s jesenným odchodom mladých regrútov na vojnu. Regrúti boli aj hlavnými organizátormi svetskej časti hodov. Hodové hrozny sa tradične i v súčasnosti viažu v prvý deň hodov.

Zaniknuté nehnuteľné pamätihodnosti

Stará mohutná vŕba

Kedysi stála na hornom konci dediny v mieste, kde je dnes na Karloveskej ulici v poradí druhý nadchod nad električkovou traťou do Dúbravky. Pre Karlovešťanov to bolo významné, poverami opradené miesto. Každoročne v dňoch od zeleného štvrtku do bielej soboty, keď boli „zavázané zvony“ začínali pri nej svoju cestu dedinou karloveskí „rapkáči“. Mohutným zvukom svojich rapkáčov denne suplovali zvon z veže karloveského kostola.

Dom národovca a politika Th. Dr. Ferdiša Jurigu

Stál v dolnej časti hlavnej ulice v mieste, kde je dnes parkovisko pred supermarketom Lidl. Nebol veľký, ale pôsobil mohutne. Jeho južná uličná časť s plochou strechou pripomínala malú baštu. Mal rozľahlý dvor. Po jeho obvode boli umiestnené prízemné objekty s jednoizbovými nájomnými bytmi. Dom Juriga obýval až do svojej smrti v roku 1950.

Jurigrad

Ferdiš Juriga v roku 1916, ešte ako farár vo Vajnoroch, kúpil pozemok v Karlovej Vsi, asi 1500 m od karloveskej vodárne smerom do Devína. Nachádzal sa na svahu, na vyvýšenom mieste s výhľadom na Dunaj. Tu časom vybudoval svoje letné sídlo a nazval ho Jurigrad. Pozýval si tam maliarov a sochárov, aby na jeho náklady a podľa jeho predstáv tvorili umelecké diela s národnou, náboženskou a cyrilometodejskou tematikou. Jeho návrhy a námety do konkrétnych diel stvárnili v tom čase významní sochári Alojz Rigele a Jozef Pospíšil, maliari Alexander Buzna, Andrej Kováčik a František Fahrman.

Hrob Ferdiša Jurigu

Ferdiš Juriga zomrel 23.11.1950 a bol pochovaný na cintoríne v Karlovej Vsi. Tu pod dôstojným pomníkom odpočíval až do 8.10.1996. Vtedy Matica slovenská premiestnila jeho ostatky spolu s pomníkom, bez súhlasu mestskej časti a rodiny, na Národný cintorín do Martina.

Dom rodiny Prügerovcov

Prügerovci, známa bratislavská rodina pôsobiaca v pohostinstve a hotelierstve, si dom v Karlovej Vsi postavila v rokoch 1924-25. Zakladateľom rodinnej tradície bol Heinrich Prüger st. (1834-1898). Pokračovateľmi synovia Július (1871-1930), ale najmä Heinrich ml. (1867-1929).

Lanfranconiho vila

Enea Gracioso Lanfranconi sa narodil v Taliansku, v Lombardii v roku 1850. Jeho rodičia sa natrvalo usadili v Bratislave, kam po ukončení štúdia v Miláne prišiel aj on. Bol vynikajúcim odborníkom na vodné diela, vypracoval návrh regulácie Dunaja. Bol zakladajúcim členom Uhorskej historickej spoločnosti, významným zberateľom umenia, obrazov, historických máp a medirytín. Zaujímal sa aj o archeológiu. V Bratislave mal dva domy – palác na námestí Ľ. Štúra (dnes Ministerstvo životného prostredia), v ktorom sústredil svoje zbierky. Ešte za svojho života podaroval časť svojich zbierok mestu Bratislave. Zomrel náhle v roku 1895. Druhý Lanfranconiho dom bol na konci Mlynskej doliny, tam kde sa vlieva Vydrica do Dunaja. Bol zbúraný pri stavbe Mosta Lanfranconi.

Záhradníctvo Valentová

Záhradníctvo Valentová sa rozprestieralo na ploche takmer 5 ha, od Líščieho údolia po hornú časť Karlovej Vsi, nazývanú Grefty, alebo Dúbravské. Dnes sa tu nachádza Nám. sv. Františka a okolité obytné domy. Božena Valentová založila záhradníctvo v roku 1925, kedy sa začalo aj s budovaním skleníkov, pričom ich celková plocha dosiahla nakoniec niekoľko tisíc m². Pôvodné spektrum činnosti podniku bolo veľmi široké. Od pestovania okrasných drevín, trvaliek a skalničiek po skleníkové kultúry, vrátane orchideí a kaktusov.

Existujúce nehnuteľné pamätihodnosti

Kostol sv. Michala archanjela

Rímsko-katolícky kostol sv. Michala, archanjela je pôvodne neskorobarokový, z poslednej tretiny 18. storočia. V 40-tych rokoch 20. storočia bol prestavaný a zmodernizovaný. Ide o jednoloďovú stavbu s polkruhovým uzáverom, zaklenutým polkopulou postavenou na rímse a pilastroch so štylizovanými hlavicami. Prístavba novej hlavnej lode má železobetónový strop. Na západnej strane je situovaná predstavaná veža s ihlancovou strechou. V osi veže je umiestnený aj hlavný vstup do kostola.

Dom smútku

Pekným príkladom funerálnej architektúry je dom smútku postavený v areáli cintorína na Slávičom údolí. Je postavený na začiatku 20. storočia v neorenesančnom slohu. Hlavný vstup je zvýraznený štvoricou dórskych stĺpov, ktoré spolu s trojuholníkovým štítom vytvárajú portikus, lemujúci hlavný vstup do priestoru márnice. V štíte je v bohatom rokokovom ornamente vyobrazený mestský znak Bratislavy, pod ktorým je symbol dočasnosti života – presýpacie hodiny.

Kamenný kríž

V hornej časti cintorína na Slávičom údolí je osadený rozmerný kamenný kríž s nízkym podstavcom štvorcového pôdorysu s nápisovou doskou. Je situovaný na mieste, do ktorého boli vložené ľudské ostatky zo zaniknutých bratislavských cintorínov v rokoch 1940-1960.

Kríž s mestským znakom

Na okraji sektoru X, v centre cintorína v Slávičom údolí je osadený jednoduchý kamenný kríž bez korpusu, len s písmenami „IHS“ medzi ramenami kríža, osadený v tvarovanom podstavci. Podstavec má v pôdoryse tvar kríža, s krátkymi ramenami. Jednotlivé strany podstavca majú segmentové ukončenie, v poli je vytesaný mestský znak Bratislavy v kamennej kartuši. Kríž je zo začiatku 20. storočia.

Karloveský cintorín ako celok

Medzi domami, v bloku vymedzenom ulicami Molecova, ul. L. Sáru a Gabčíkovou je v Karlovej Vsi situovaný cintorín. Plošne patrí k malým bratislavským cintorínom. Najstaršie hroby sú z prvej tretiny 20. storočia. V strede cintorína je postavená pohrebná kaplnka, ktorá svojim vonkajším vzhľadom pripomína karloveský kostolík sv. Michala.

Vínna pivnica

Nachádzala sa v Líščom údolí oproti hostincu Františka Bohunského bol pravdepodobne najstarším hostincom v Karlovej Vsi a prvou budovou postavenou v Líščom údolí a to už okolo roku 1860. V 50-tych rokoch 20. storočia bola v priestoroch hostinca umiestnená viecha JRD Karlova Ves. Budova bola zbúraná v roku 1967. Dnes stojí na jej mieste budova Alianz-Slovenská poisťovňa. Stavebník ju zbúral v júli 2014, na jej mieste stojí rodinný dom, na jeho stene je tabuľa so zmienkou o bývalej vínnej pivnici.

Stará základná škola

Na nároží ulíc Karloveskej a Molecovej je situovaná budova školy so školským areálom. Škola je typickým príkladom školskej stavby z polovice 20. storočia. Má pôdorys v tvare písme na „U“ s hlavným vstupom v osi hlavného krídla. Budova roky slúžila ako základná škola, dnes je tu umelecká škola.

Botanická záhrada

Botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty bola založená začiatkom 50-tych rokov 20. storočia. Bola založená na pozemkoch za študentským kolégiom Lafranconi. Dekrét o založení záhrady bol vydaný v roku 1942. Prvým riaditeľom bol dr. František Nábělek, po ktorom je v Karlovej Vsi pomenovaná ulica. Plocha Botanickej záhrady je 5 ha. Je tu viac ako 2000 druhov hlavne cudzokrajných rastlín. Teplomilné rastliny sú umiestnené v skleníkoch.

Lodenica

Vďaka Dunaju je Bratislava už niekoľko desaťročí voči vodáctvu, v jeho športovom i turistickom ponímaní, mimoriadne prajné mesto. Na pravom brehu Dunaja pod mostom postavili prví nadšenci vodácku búdu a neskôr založili klub Dunajčík. Až v rokoch 1932 a 1933 vznikol Kajak klub Bratislava, ktorý v Karloveskej zátoke postavil prvú lodenicu.