Zaujímavé miesta

• Turistická mapa Karlovej Vsi

Park SNP v Líščom údolí

Nachádza sa v údolí s veľkou trávnatou plochou, ktoré je obklopené z oboch strán lesným porastom. Na východ od tohto obľúbeného rekreačného zázemia Karlovej Vsi sa nachádza lesný masív Sitiny, ktorý spravujú Mestské lesy Bratislava a v ktorom sa môžete prejsť po náučnom chodníku. Cez celý park vedie dlhá, rovná a široká cesta, na ktorú majú autá vstup zakázaný. Preto je ideálnym miestom, kde sa môžete učiť korčuľovať, bicyklovať, alebo si ísť zabehať. Môžete sa sem vybrať aj na opekačku, nájdete tu pripravené ohniská a dva kryté altánky. Deti tu nájdu ihriská s hojdačkami, ale vďaka množstvu cvičebných prvkov si sem môžu prísť zacvičiť na čerstvom vzduchu aj starší návštevníci. Park je tiež miestom konania významných kultúrnych a spoločenských podujatí ako sú hody, majáles či filmové leto.

Kráľova hora

V tesnom dotyku so sídliskami Dlhé diely a Kútiky sa nachádza Kráľová hora  – krásna prírodná lúka s okolím o rozlohe 20 ha, ktorá je obkolesená lesmi. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty – časť Devínske vrchy, bez prístupu autom a bez výstavby. Tvorí významný krajinotvorný prvok a vyskytuje sa tu niekoľko druhov vzácnych a chránených rastlín, ktoré sú uvedené v tzv. Červenom zozname ohrozených a vzácnych druhov flóry Bratislavy. Poskytuje krásne výhľady na Hainburgské vrchy. V minulosti ju využívali obyvatelia Karlovej Vsi na pasenie dobytka. Od najbližších domov na Dlhých dieloch je vzdialená len asi 500 m, napriek tomu je to takmer nedotknutý kus živej prírody. Stále viac je využívaná ako verejná prírodná plocha na prechádzky a „zelené“ športy obyvateľmi celého mesta. Už tradične sa na jeseň stáva miestom konania šarkaniády, obľúbenej najmä medzi deťmi.

(Zdroj: www.kralovahora.sk)

Karloveská zátoka a Karloveské rameno

Karloveské rameno je súčasťou územia európskeho významu – Dunajské luhy. Ponúka možnosti na príjemnú prechádzku, bicyklovanie či člnkovanie. Plne prietočné rameno je jedným z mnohých dunajských ramien a vytvára akúsi prirodzenú hranicu Karlovej Vsi až k lodenici, kde sa znovu napája na hlavné dunajské koryto. Karloveské rameno je jedno z posledných dunajských ramien na Slovensku, ktoré prúdi a prirodzene reaguje na dynamiku Dunaja. Je tiež obľúbeným miestom kajakárov, kanoistov či člnkárov a sídli tu viacero športových klubov. V  karloveskej zátoke vyrástli mnohí úspešní športovci – olympionici Ján Matocha, Ladislav Čepčiansky, Ľubomír Kadnár a jeho syn Juraj, bratia Hochschornerovci, Peter a Ladislav Škantárovci či bývalý šéftréner reprezentačného mužstva rýchlostných kanoistov Pavol Blaho. Lodenica Vodáckeho klubu Tatran Karlova Ves je od roku 2007 zapísaná ako Národná kultúrna pamiatka. V roku 2014 prešla po predošlých záplavách generálnou opravou.

Nová Karloveská lodenica

Nová budova karloveskej lodenice bola postavená v roku 2019 karloveskou samosprávou. V budove sa nachádza aj kaviareň, takže lodenica slúži nielen vodákom, ale je aj miestom stretávania sa ľudí mimo tejto komunity. Budova bola v roku 2020 zaradená medzi 21 diel, ktoré sa dostali do užšieho výberu 19. ročníka Ceny za architektúru (CEZAAR) 2020, ktorú udeľuje Slovenská komora architektov. Medzinárodná porota ju nominovala v kategórii Občianske a priemyselné budovy.

(Kaviareň: Lodenica caffe; Vodáci: www.lodenicakvs.sk)

Vodárenské múzeum

Vodárenské múzeum Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) sa nachádza v historickom areáli prvej čerpacej stanice v Bratislave, postavenej v roku 1886 na ľavom brehu Dunaja. Čerpacia stanica bola v prevádzke až do roku 1967. Múzeum vzniklo 1.11.2007 pri príležitosti 120. výročia založenia prvej bratislavskej vodárne. Ide o špecializované technické múzeum s hlavným zameraním na vodárenstvo s celoslovenskou pôsobnosťou. Areál pôvodnej prečerpávacej stanice sa zmenil z čisto priemyselného komplexu na vzdelávacie, rekreačné a ekologické stredisko so zachovanou technickou funkčnosťou. Stála expozícia ponúka pohľad do histórie vodárenstva od 12. storočia až po súčasnosť. Kolobeh vody od jej čerpania, výroby a distribúcie, cez jej odvedenie a čistenie až po návrat do prírody tvorí jej základnú časť. Návštevníci tu nájdu širokú škálu technických pamiatok, od skleneného potrubia a ozdobných vodovodných uzáverov, cez meracie prístroje až po hydranty, rezy studní a čerpadiel. Zaujímavosťou expozície je časť vodovodného potrubia zo záhrad vo Versailles, ktorá pochádza zo 17. storočia.

(Zdroj: www.vodarenskemuzeum.sk)

Ostrov Sihoť

Na ostrove Sihoť sa nachádza vysunutá expozícia Vodárenského múzea. Pozostáva z prvej elektrickej čerpacej stanice, ktorá bola postavená v rokoch 1910-1912 v podzemí secesnej budovy pripomínajúcej zámoček, z tunela, ktorý vedie z čerpacej stanice popod Karloveské rameno Dunaja a prvej studne postavenej v roku 1884. Význam týchto technických pamiatok v celoslovenskom meradle bol ocenený roku 1985, keď boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. 

(Zdroj: www.planetslovakia.sk)

Botanická záhrada UK

Botanická záhrada je vedecko – pedagogickým pracoviskom Univerzity Komenského, ktorého poslaním je udržovať a rozširovať zbierky živých rastlín, pomáhať vo výchovnovzdelávacej činnosti odborným školám i pracoviskám a poskytovať odborné informácie širokej verejnosti. Odborným poslaním pracoviska je tiež pokusná aklimatizácia rôznych druhov rastlín, ktoré potom nachádzajú uplatnenie v sadovníckej tvorbe a lesníctve. Rastliny teplomilnej vegetácie sa pestujú v skleníkoch, ktoré vzbudzujú najväčší záujem verejnosti. Botanická záhrada bola založená v r. 1942. Jej budovaním bol poverený prednosta botanického ústavu prof. František Nábělek, po ktorom je pomenovaná ulica v Karlovej Vsi.

(Zdroj: uniba.sk)

Zoologická záhrada Bratislava

Medzi hlavné oblasti činnosti bratislavskej ZOO patrí chov a záchrana ohrozených druhov živočíchov, vedecko-výskumná práca a vzdelávanie verejnosti s cieľom nenásilnou formou vytvárať a upevňovať v ľuďoch zodpovednosť voči prírode. ZOO na tento účel využíva besedy o zvieratách, náučné panely a menovky zvierat či podujatia a programy ekologickej výučby pre školy. Snaží sa vytvárať podmienky pre odpočinok a celodennú rekreáciu obyvateľov hlavného mesta i ostatných návštevníkov. ZOO otvorila svoje brány pre verejnosť 9.5.1960.

(Zdroj: www.zoobratislava.sk)