menu menu
facebook instagram
spravca@karlovaves.sk
© Karlova Ves - GDPR

Aktuality

3. decembra 2020

Tréner Anton Valovič získal Zlatý odznak futbalistov SFZ

Rukami mu prešli reprezentanti ako Peter Dubovský, Marek Hamšík alebo Róbert Vittek. Pri príležitosti životného jubilea 60 rokov si športový riaditeľ Futbalového klubu mládeže (FKM)  Karlova Ves Anton Valovič prevzal ocenenie Slovenského futbalového zväzu (SFZ).

Karlovej Vsi sa podarilo získať viacero kvalitných trénerov pre výchovu našej športovej futbalovej mládeže a pán Anton Valovič je jedným z nich. Veľmi si vážime, že svoj voľný čas, zdravie a sily venuje práve deťom a mládeži v našej mestskej časti,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

V Bratislave sa snáď nenájde človek z futbalového prostredia, ktorý by Antona Valoviča nepoznal. Dlhé roky zasvätil práci s mládežou v Slovane a Interi Bratislave, z ktorých pravidelne zásobil talentmi mládežnícke reprezentácie. Na lavičke mládežníckych výberov Slovenska si odkrútil takmer 280 zápasov proti súperom z 52 krajín.

Jeho medzinárodné úspechy sa datujú už od roku 1993. Československý výber do 17 rokov doviedol pri jeho poslednom vystúpení na medzinárodnej scéne k skvelému 5. miestu. Šesťkrát sa mu podarilo doviesť mládežnícke výbery na majstrovstvá Európy, odkiaľ sa mu v roku 1993 podarilo získať bronzové medaily.

Posledných sedem rokov pôsobí Anton Valovič v štruktúrach FKM Karlova Ves. Od januára 2013 pracuje s karloveskou futbalovou mládežou z pozície športového riaditeľa. Za dlhoročnú prácu v mládežníckom futbale na domácich a medzinárodných ihriskách ho Bratislavský futbalový zväz nominoval na ocenenie zlatého odznaku SFZ.

3. decembra 2020

Knižnica bude od 7. decembra zatvorená do odvolania

Knihy si však do tej doby môžete ešte požičať aj v mimoriadnych termínoch. Karloveskú knižnicu čaká ďalšia stavebná revitalizácia a to už od 7. decembra až do odvolania. Ukončenie stavebných prác je predbežne plánované na koniec januára.

Kolektív z knižnice však vyšiel v ústrety svojim čitateľom a mimoriadne predĺžil výpožičnú dobu. Čitatelia majú možnosť prísť si ešte vymeniť knihy pred uzatvorením knižnice v piatok 4. decembra od 9.00 do 12.00 a od 13.00 do 19.00 h a tiež v sobotu 5. decembra od 9.00 do 16.00 h.

Požičať si môžete až 10 kníh. Prosíme o dodržiavanie protiepidemiologických opatrení. Maximálny počet návštevníkov v knižnici je 6. Preto prosíme o ohľaduplnosť v prípade dlhšieho čakania. Svoje tituly si môžete objednať aj vopred na kniznica@karlovaves.sk

2. decembra 2020

Karlova Ves buduje bezpečný chodník pre zrakovo postihnuté deti

Chodník pribudne v úseku od Botanickej ulice po Spojenú školu internátnu pre žiakov so zrakovým postihnutím na Svrčej ulici. Karloveská samospráva tým nadviaže na chodník, ktorý bol zrekonštruovaný v rámci modernizácie električkovej trate. Najmä žiaci spojenej školy sa tak budú môcť pohybovať po tejto komunikácii bezpečne a bezbariérovo.
Keďže miestnym poslancom i mestskej časti záleží na bezpečnosti najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, ktorými sú najmä chodci a deti, na septembrovom zastupiteľstve schválili finančné prostriedky vo výške 55-tisíc eur na výstavbu tohto chodníka. Veľakrát sa na nich ako na účastníkov cestnej premávky zabúda. Preto im chce byť karloveská samospráva aj týmto spôsobom nápomocná,“ informuje o zámere vedúca oddelenia dopravy miestneho úradu Jana Španková.
Práce sa už rozbehli, ich ukončenie bude závisieť najmä od poveternostných podmienok, ale predpokladá sa, že by mali byť ukončené ešte pred Vianocami.

2. decembra 2020

Karlova Ves získala z Nórskych grantov 1,4 mil. na zmiernenie dopadov klimatickej zmeny

Karlovej Vsi sa podarilo získať z grantov Nórska a štátneho rozpočtu SR 1,4 milióna eur na realizáciu Klimatického akčného plánu pre Karlovu Ves. Vďaka týmto prostriedkom čaká Materskú školu na Kolískovej 14 a Základnú školu Alexandra Dubčeka na Majerníkovej 62 hĺbková zelená obnova. Na karloveských námestiach a uliciach pribudne aj množstvo zelene. To všetko s cieľom zmierňovania dopadov a prispôsobovanie sa zmene klímy.

Na projekt tohto charakteru a rozsahu by sme nikdy nemali dostatok finančných prostriedkov. Vždy dostanú prednosť investície do chodníkov, schodísk, školských jedální a podobne, ktorých je nekonečný rad. Táto finančná injekcia nám pomôže realizovať projekty, ktoré sa netýkajú len dvoch školských budov, ale aj obyvateľov širšieho okolia na Dlhých dieloch, napríklad významného parku Kaskády,“ informovala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Veľmi sa tešíme, že úspešná bola aj žiadosť našej Spojenej školy Tilgnerova 14. Škola získala grant vo výške 50 tisíc eur. Vďaka tomu vybuduje fontánu s posedením, zvýši podiel zelene v okolí školy vrátane strechy a zabezpečí koše na recykláciu papiera a plastov pre celú školu. Časť pozemku upraví tak, aby umožnila vsakovanie zrážkovej vody,“ doplnila Lenka Nemcová z referátu riadenia projektov miestneho úradu.

Úspešná bola aj Spojená škola sv. Františka z Assisi, ktorej sa podarilo získať 43 550 eur. Škola vybuduje zelenú ekopedagogickú plochu na terase školy, vytvorí vegetačnú stenu s popínavými rastlinami, vybuduje zelený chodník pri vstupe do budovy školy a osadí nadzemné nádrže na zachytávanie dažďovej vody.

1. decembra 2020

V Karlovej Vsi pribudli ďalšie stromy, trvalky, okrasné trávy a kríky

Najviac zelene pribudlo na námestí pred Základnou školou Alexandra Dubčeka. Zamestnanci referátu životného prostredia miestneho úradu a verejnoprospešných služieb tam vysadili záhony trvaliek, okrasné, bohato kvitnúce kry a trávy rôznych tvarov a veľkostí či živý plot z tavoľníka. Dostatok tieňa by mali v budúcnosti zabezpečiť aj tri nové pagaštany a šesť hrabov, ktorých vyrastené koruny by mali dorásť až do výšky 15 – 20 metrov.
Pred samotnou výsadbou bolo treba urobiť terénne úpravy a naviesť zeminu. Pri výbere rastlín sme dbali na miestne, pôdne i poveternostné podmienky, aby vysadené rastliny neboli náročné na starostlivosť a aby plnili i estetickú funkciu. Ploty sme navrhli ako voľne rastúce bez potreby ich strihania. O všetky vysadené rastliny sa budeme i naďalej starať a pravidelne ich polievať,“ informovala vedúca referátu životného prostredia miestneho úradu Lucia Brezovská.
Levandule pri kultúrnom dome
Okolie hríbikovej fontány za Karloveským centrom kultúry bude na jar a v lete rozvoniavať vďaka veľkým medonosným levanduliam. Vyrastú do výšky až jedného metra. Pomedzi ne zasadili cibuľoviny, veľké cesnaky a na okraji stálo-zelené jazmíny. Rozkvitnú netradične počas zimy. Voňavé levandule a iné kvitnúce rastliny prilákajú motýle, včely či iný hmyz. Okolo lavičiek vysadili okrasné trávy, ktoré tiež presiahnu výšku jedného metra. Trvalky echinacey a rudbekie, ktoré tu rástli predtým, presadili spolu s cibuľovinami do vysokých drevených črepníkov v pešej zóne na Pribišovej. Úplne novú podobu získa na jar aj cestný trojuholník na Sekulskej a Kuklovskej, kde tiež vysadili trvalky a okrasné trávy. Celý ostrovček dozdobili okrasnými kameňmi a štrkom.
Chceli sme skrášliť ďalšie miesta v Karlovej Vsi, aby obyvateľov tešil pohľad na množstvo kvetov, ktoré by nielen pekne kvitli a voňali, ale aj aby tam chodil hmyz, najmä včely a motýle. Na farby kvetov si musíme počkať do jari, keď v závislosti od počasia začnú postupne rozkvitať. Momentálne sa najmä trvalky chystajú na prezimovanie. Prvé zo zeme vyrašia cibuľoviny, ktorých je najviac vysadených v okolí kultúrneho domu a na školskom námestí,“ dodáva Lucia Brezovská.
Foto: Okrem záhonov trvaliek, okrasných tráv a kríkov pribudli pred ZŠ Alexandra Dubčeka aj tri pagaštany a šesť hrabov.

27. novembra 2020

Karlova Ves má 240 rokov


Vo fonde súkromného archívu rodiny Pálfiovcov z Erdödu, na zámku v Marcheggu, v časti týkajúcej sa mestečka Devín, je na strane 225 záznam (fotokópia originálu na titulnej fotografii), ktorý v preklade znie:

„Majerská dedina Karlova Ves, nemecky Karlsdorf, Fascikel XXVIIb, 27. november 1780 v Devíne. Jednoduchý odpis zmluvy prostredníctvom svedectva povereného vyslanca Najosvietenejšieho zemského panstva s istými dolu podpísanými menovanými ľuďmi o stavaní želiarskych domov na majerskom území panstva zakladanej dediny Karlova Ves a ratifikovaný Vznešeným pánom grófom Karolom Pálffim.“

Ide vôbec o historicky prvý písomný záznam mena dediny Karlova Ves. Deň 27. november 1780 preto môžeme jednoznačne považovať za deň jej založenia a za jej zakladateľa grófa Karola Jozefa Hieronyma Pálfiho (Pálffyho), vlastníka vtedajšieho panstva Devín, po ktorom bola aj pomenovaná.

Zakladateľ Karlovej Vsi, knieža Karol Jozef Hieronym Pálfi


Karol Jozef Hieronym Pálfi sa narodil 1. októbra 1735. Jeho rodičia boli gróf Mikuláš VII. Pálfi a grófka Sidónia rodená Althanová. Mal brata a šesť sestier. Po univerzitných štúdiách pôsobil vo významných štátnych funkciách. Bol napríklad radca dvorskej komory, skutočný vnútorný tajný radca, uhorský podkancelár či kráľovský dvormajster. V roku 1791 sa stal dedičným kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice. Patril do užšieho kruhu spolupracovníkov panovníka Jozefa II. a bol podporovateľom jeho reforiem, zrušenia nevoľníctva a zrovnoprávnenia cirkví. V roku 1807 bol ako prvý Pálfiovec povýšený do stavu rakúskych kniežat. Zomrel 28. mája 1816 a pochovaný je v krypte františkánskeho kostola v Malackách.
Založenie dediny a obdobie do roku 1850
Prvé informácie o dedine Karlsdorf (maďarsky Károlyfalva) po jej založení nachádzame na mape 1. vojenského, tzv. jozefínskeho mapovania z roku 1786. Stálo v nej deväť murovaných domov vrátane majera Pálfiovcov a štyri drevené stavby . Na potoku Suchá Vydrica (neskôr známy ako Karloveský potok) stál mlyn. Zbúrali ho v roku 1953 počas budovania električkovej trate do centra dediny.

Prvé zobrazenie Karlovej Vsi na vojenskej mape z roku 1785

Oproti dedine sa v toku Dunaja nachádzal ostrov Rutten Leber, v preklade Pečeň mieňa. Bol predchodcom ostrova Käsmacher, dnes známeho ako Sihoť. Zanikol počas veľkej dunajskej povodne v novembri 1787. So zánikom ostrova súvisí aj vznik Karloveského ramena, na ktorom bolo 5 vodných mlynov. Na stráňach okolo potoka Suchá Vydrica dominovali súvislé vinohrady. Viniču sa vtedy darilo aj na miestach, kde jeho pestovanie neskôr z rôznych dôvodov zaniklo.
Prvý slovenský, ale nepoužívaný názov našej dediny bol Carolowa. Dozvedáme sa ho zo Sumára sčítania obyvateľov Bratislavskej stolice z roku 1787. Mala vtedy 75 obyvateľov. Známy Vályiho slovník z roku 1799 ju charakterizuje ako malú nemeckú dedinu. Dôvodom bola prevaha nemeckých priezvisk jej obyvateľov. Prví Karlsdorfčania boli želiari, poddaní Pálfiovcov. Museli robotovať v panských lesoch a vinohradoch a od roku 1782 ročne odvádzať panstvu stanovený výnos zo svojich usadlostí. Ako nádenníci – tovarichári pracovali aj vo viniciach pressburských vinohradníkov, ktorí vlastnili väčšinu viníc v chotári dediny. V daňovom registri Devína z roku 1824 však už nájdeme aj mená 28 prvých karlsdorfských vinohradníkov ako platcov pozemkovej dane. Tu sú niektoré z nich: Müller, Bohunský, Lučanič, Homola, Gazarek, Lehrnbecher, Gulár, Zelenka.
Počet obyvateľov dediny Karlsdorf sa zvyšoval len veľmi pomaly. V roku 1828 mala 120, v roku 1850 170 obyvateľov. Od svojho vzniku v roku 1780 bola osadou Devína. Richtára a dvoch prísažných mala až od roku 1824. Prvým richtárom bol Johan Holzer. Známe sú aj mená desiatky richtárov. Prvým učiteľom v dedine, a to v rokoch 1827 – 1856, bol Matúš Kratochvíla. Po ňom v tunajšej pobočke devínskej cirkevnej školy vyučoval učiteľ Juraj Král.
Počas epidémie cholery v rokoch 1831 – 1832 zo 120 obyvateľov zomreli 4 muži a 2 ženy. Približne rovnaký počet zomrelých v prepočte na 100 obyvateľov bol aj v Devíne a v susednej Dúbravke.
Obdobie rokov 1850 – 1918
V dedine postupne pribúdali obyvatelia so slovenskými priezviskami. Od roku 1851 bol Karlsdorf už slovenskou dedinou. Potvrdzuje to Uhorský geografický slovník z rovnakého roka. Počet obyvateľov aj naďalej rástol veľmi pomaly. Na prelome storočí mala 388, v roku 1910 len 490 obyvateľov.
Malý počet obyvateľov bol pravdepodobne príčinou, prečo v obci dlho nebol žiadny sakrálny objekt. Okolnosti súvisiace s vybudovaním Kaplnky sv. Jána Nepomuckého objasňuje devínsky farár František Krómy v liste svojmu predstavenému. Okrem iného uvádza, že kaplnku nechal na vlastný náklad (2400 zlatých) postaviť Karlovešťan Matúš Lučanič. Vysvätená bola 30. septembra 1860.
V roku 1885 sa otvorila brána prvej karlsdorfskej samostatnej školy. Postavili ju v hornej časti vtedajšej hlavnej ulice. Bola v nej jedna trieda a byt učiteľa. Jej prvým učiteľom bol Jozef Buzna. Od roku 1893 tam celých 32 rokov pôsobil ako učiteľ a správca Ján Alexander Čáp.
Zbor dobrovoľných hasičov bol jediným spolkom Karlsdorfčanov, ktorý vznikol v období rakúsko-uhorskej monarchie. Založili ho v roku 1897. Popri ochrane majetku a životov obyvateľov sa stal inštitúciou, ktorá priaznivo ovplyvňovala spoločenský a kultúrny život v obci. V tomto období už karlsdorfskí vinohradníci vlastnili v chotári desiatky vinohradov. Z pozemkovej knihy Devína z roku 1866 sa dozvedáme, že najväčšími vlastníkmi vinohradov v Karlsdorfe boli Jakub Lučanič, František Müller a príslušníci rodiny Bohunských. Do zoznamu vinohradníkov vtedy pribudli mená Kratochvíla, Bergl, Haasz a ďalšie. Podľa župnej štatistickej správy z roku 1866 sa v Karlsdorfe vyprodukovalo 8000 okovov (vedier), v prepočte 4240 hektolitrov vína. Koncom 19. storočia pribúdajú ďalší vlastníci vinohradov. Baumgartner, Marek, Jánošík, Tomek, Kostolanský, Laznovský a ďalšie.
Okrem prác vo vinohradoch Karlsdorfčania veľa pracovných príležitostí v okolí svojho bydliska nemali. Preto v roku 1871 privítali vybudovanie továrne na patróny, známej Patrónky. Bola blízko, a teda dostihnuteľná pešo. Stala sa „ich“ fabrikou. V roku 1886 našli Karlsdorfčania pracovné príležitosti aj v mestskej vodárni, ktorá bola v obci vybudovaná.
Obdobie rokov 1918 – 1938
Po vzniku ČSR bola jednou z prvých administratívnych zmien zmena názvu. Dedina Karlsdorf sa zmenila na Karlova Ves. Naďalej ostala osadou Devína. Jej prvým richtárom sa stal Jozef Bohunský. Richtárčil do roku 1934.
Zmena Bratislavy na politicko-administratívne centrum naštartovala nebývalý rozvoj Karlovej Vsi. Počet jej obyvateľov prudko narastal. Do roku 1930 sa zvýšil na 963, a do roku 1938 na 1164 obyvateľov. Magistrát Bratislavy sa preto rozhodol riešiť jej dopravné spojenie s mestom. Električka sa tak ku katastru Karlovej Vsi priblížila v roku 1929.
Karlovešťania začali s obnovou svojich vyše storočných domov a pribúdali desiatky nových. Medzi nimi domy Ferdiša Jurigu, Floriána Tománka, vila bratislavských Prügerovcov a ďalšie. Jednotriedna škola z roku 1885 už nestačila. V roku 1926 po jej rekonštrukcii vznikla nová, dvojtriedna a modernejšia s dvorom čiastočne upraveným pre športy a telesnú výchovu.
Spolok sv. Michala na čele s Ferdišom Jurigom pripravil prestavbu kaplnky. Nový Kostol sv. Michala bol slávnostne vysvätený 26. júna 1936.
Zmáhala sa aj kultúra. Karloveskí hasiči už v roku 1919 založili svoju dychovku a v roku 1928 začal pracovať ochotnícky divadelný krúžok. Karloveskému publiku predviedol desiatky divadelných hier, v ktorých prinášali radosť, smútok, poučenie i zábavu.

Dychová hudba karloveských hasičov (1919)

Ženský zákon v podaní karloveských ochotníkov v hostinci Jozefa Ružu ml. (1927)


Zo športových organizácií, ako prvá začala v roku 1927 pôsobiť RTJ – Robotnícka telocvičná jednota. Športový klub ŠK Karlova Ves vznikol o rok neskôr. V karloveskom futbalovom mužstve hral Julo Tomanovič, neskôr brankár ŠK Bratislava. V obci pôsobila aj miestna športová organizácia Sokol.
Obdobie rokov 1938 – 1945
Podľa dohôd z Mníchovskej konferencie, Nemecká ríša obsadila Devín 24. novembra 1938. Už začiatkom februára 1939 delegácia občanov Karlovej Vsi na čele s vládnym komisárom obce Jozefom Bohunským, odovzdala vládnemu komisárovi Bratislavy Belovi Kováčovi žiadosť o pripojenie obce k Bratislave. Jozef Bohunský už 13. februára 1939 listom Belovi Kováčovi žiadosť o pripojenie k Bratislave ruší. Odvoláva sa na výsledok podpisovej akcie, v ktorej sa väčšina Karlovešťanov vyslovila proti pripojeniu, hlavne z dôvodu predpokladaného vyššieho daňového zaťaženia. Mal rozhodnúť krajský úrad a ministerstvo vnútra. Ešte päť rokov si Karlova Ves užívala samostatnosť. K Bratislave bola napokon pripojená vyhláškou Ministerstva vnútra až 2. decembra 1943.
Stratou Devína nastali Karlovešťanom krušné časy. Mali totiž svoje vinohrady a záhrady za hranicou. Na vstup do nich potrebovali osobitné povolenie nemeckých úradov. V cudzom štáte sa ocitol aj karloveský „spasinek“, dnes Kráľova hora. Tým definitívne zanikol v dedine chov hovädzieho dobytka.
V prvých rokoch vojny, ktorá vypukla v roku 1939, život v Karlovej Vsi prebiehal takmer v starých koľajach, no pod vedením novej politickej moci. HSĽS menovala vládneho komisára. Politické, spoločenské a športové organizácie boli totalitnou mocou zrušené. Športu sa venovala len miestna organizácia Hlinkovej mládeže. V rokoch 1941 a 1942 pripravila na dvore školy športové dni aj s kultúrnym programom. V tradícii divadelného krúžku karloveských hasičov pokračoval Štefánikov ochotnícky divadelný krúžok pod vedením Milana Kozlíka. No aj jeho činnosť pomaly slabla. Bola vojna, totalitná moc úradovala, front sa blížil, neskôr boli časté poplachy. Na spoločenský život, kultúru a šport bolo treba zabudnúť.
V roku 1942 bol menovaný nový vládny komisár obce Anton Bohunský. Neskôr, podľa novej úpravy, už nebol vládnym komisárom, ale starostom obce.
Obdobie rokov 1945 – 1968
Po oslobodení v roku 1945 sa Karlova Ves stala súčasťou mestského obvodu Bratislava-Staré Mesto. V roku 1949 v rámci ÚNV Bratislava vznikla Obvodná rada VI. Karlova Ves. Jej predsedníčkou bola Antónia Zvárová. V roku 1960 vznikol Obvodný národný výbor Karlova Ves-Devín so sídlom v Karlovej Vsi. Jej predsedníčkou sa opäť stala Antónia Zvárová a neskôr Ján Ebringer. V rokoch 1951 – 1955 sa Karlova Ves ocitla v hraničnom pásme, do ktorého bolo možné vstupovať iba na povolenie.
Roky po skončení vojny možno nazvať zlatým vekom karloveského športu. Jeho centrom bol v rokoch 1945 – 1951 Domov mládeže na dnešnej Molecovej ulici. V ďalších rokoch to bola Sokolovňa na Slávikovej lúke, ktorá aj dnes slúži športovcom ako lodenica. V športových súťažiach vo volejbale, futbale, boxe a v hokeji dosahovali karloveské mužstvá vynikajúce výsledky. Obetavým organizátorom športového života bol Cyprián Bernát.
Karloveskí ochotníci si po vojne trúfli aj na náročnejšie žánre. Veľkým diváckym zážitkom boli operety Gejzu Dusíka Keď rozkvitne máj a Modrá ruža. Dňa 3. júna 1962 bol slávnostne otvorený dom kultúry, dnešné KCK. Po rozpačitom rozbehu sa neskôr stal významným kultúrnym centrom života, v ktorom našli uplatnenie viaceré umelecké žánre, hudobné skupiny aj karloveskí ochotníci.

Box v Domove mládeže (1947)


Významnou udalosťou 22. augusta 1960 bolo otvorenie novej školy, dnes na Karloveskej ulici č. 3. Prvý riaditeľ Andrej Bakalár riadil 25-členný učiteľský zbor. Dnes je v tejto budove Základná umelecká škola Jozefa Kresánka.
Jednotné roľnícke družstvo (JRD) Karlova Ves-Devín vzniklo v roku 1954 odčlenením karloveskej vinohradníckej skupiny od JRD Bratislava-Vinohrady. Jeho prvým predsedom bol Otakar Landsman a po ňom Anton Gazarek. Členskú základňu družstva tvorili prevažne Karlovešťania, ktorí pred (nie vždy dobrovoľným) vstupom do družstva s húževnatosťou obrábali svoje vinohrady a záhrady. Tieto vlastnosti dobrých hospodárov preniesli aj do činnosti družstva, ktoré dosahovalo veľmi dobré hospodárske výsledky.
V zmysle schváleného územného plánu sa začala v roku 1964 výstavba karloveských sídlisk. Postupovala pomerne rýchlo. Poslední obyvatelia dediny Karlova Ves sa do nových panelákov sťahovali v roku 1969.
Záver
Dnes pri 240. výročí založenia Karlovej Vsi môžeme súhlasiť, že K. J. H. Pálfi mal šťastnú ruku pri rozhodovaní, kde na svojom panstve vybuduje novú dedinu. Jej umiestnenie v blízkosti mesta sa ukázalo prospešným pre obe strany, teda pre Bratislavčanov i pre Karlovešťanov. Na trhoch Bratislavy Karlovešťania speňažovali všetko, čo vypestovali. Zjari najmä narcisy, tulipány, pivónie a čerešne. Neskôr aj ruže, známy karloveský egreš a broskyne. Aj vínko, ktoré dorobili, chodili pod karloveské viechy popíjať prevažne bratislavskí štamgasti. V bratislavských fabrikách našli neskôr mnohí Karlovešťania zdroj svojho živobytia.
Pre Bratislavčanov bola Karlova Ves zeleným zázemím, kde radi trávili časť svojho voľného času kúpaním sa v Karloveskom ramene a na prechádzkach a výletoch do jej okolia. Obyčajne ich končili posedením pod viechou, alebo v niektorom z karloveských hostincov. Príťažlivou atrakciou boli každoročné karloveské hody, ktoré navštevovali aj tisíce Bratislavčanov. Nie len víno, ale aj voda pochádzali z Karlovej Vsi. Pripomeňme, že najvyšší predstaviteľ mesta, predseda Ústredného národného výboru Bratislavy, bol v rokoch 1954 – 1957 bol karloveský rodák František Čáp.
Autor: Matúš Šrámek

Významní Karlovešťania a dátumy v dejinách Karlovej Vsi

Zdroje:
Archív mesta Bratislavy, Štátny archív Bratislava, a Modra, Univerzitná knižnica Bratislava. Vladimír Horváth: Bratislavský topografický lexikón. Matúš Šrámek: Karlova Ves taká bola.

26. novembra 2020

Mimoriadny odvoz biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci so spoločnosťou Odvoz a likvidácia odpadu a.s. (OLO) mimoriadne zabezpečí ešte jeden odvoz biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo záhrad (BRKO) navyše v mesiaci december.

Magistrát sa obracia so žiadosťou na všetky domácnosti zapojené do zberu BRKO, v období od 1.12. do 11.12.2020 vyložili hnedé nádoby v zmysle harmonogramu odvozu BRKO realizovaného v priebehu r. 2020.

Biologicky rozložiteľný odpad je možné celoročne odovzdať aj na zbernom dvore OLO na Starej Ivanskej ceste 2.

Štandardne je odvoz BRKO z hnedých zberných nádob realizovaný spoločnosťou sezónne; od marca do novembra, v intervale jedenkrát za 14 dní.

Nový harmonogram odvozu BRKO pre rok 2021 bude zverejnený na stránkach OLO v priebehu februára.

13. novembra 2020

Do fotografickej súťaže sa môžu záujemcovia prihlásiť do konca novembra

Karlova Ves vyhlásila fotosúťaž pod názvom Umenie prežiť. Zapojiť sa do nej môžu všetci, ktorí majú chuť zachytiť a zdieľať s ostatnými okamihy súčasnej doby. Tá je poznačená predovšetkým pandémiou koronavírusu Covid-19, ktorá rôznymi obmedzeniami vstupuje do každodenného života, mení ho a zároveň prináša rôzne uhly pohľadov, skúsenosti a emócie.
Záujemcovia sa môžu zapojiť do súťaže, ktorú organizuje mestská časť Bratislava-Karlova Ves tak, že pošlú svoje fotografie na mail umenieprezit@karlovaves.sk. Možnosť posielať fotografie s vlastným vnímaním súčasnej doby sa skončí posledným novembrovým dňom. Okrem možnosti získať finančnú výhru sa zaslané fotografie stanú súčasťou vernisáže a výstavy Galéria na úrade na karloveskom miestnom úrade.
Súťažiť môžu fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré sú registrované v sociálnej sieti Facebook. Súťažiaci sa môžu prihlásiť iba s jednou fotografiou, ktorá musí byť zaslaná v súbore jpg v maximálnom rozlíšení vhodnom pre tlač. Zaslané fotografie vložíme na profil Kamel klub,“ informuje o podmienkach zapojenia do súťaže vedúca oddelenia kultúry karloveského miestneho úradu Adriána Majka.
Účastníci môžu získať cenu divákov a traja z nich aj cenu poroty. Cenu diváka získa súťažiaci s fotografiou, ktorá bude mať 30. novembra o 20.00 h najväčší počet lajkov. Po skončení súťaže a zverejnení Ceny diváka zasadne porota zložená z profesionálnych fotografov, ktorými sú Matúš Zajac, Rudolf Baranovič a Martina Mlčúchová. Výhercov organizátori zverejnia do 48 hodín od ukončenia súťaže.
Porotou vybrané fotografie budú vytlačené a umiestnené v Galérii na úrade, ktorú zriadila karloveská samospráva. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční na vernisáži 9. decembra. Ak epidemiologická situácia neumožní oficiálne odovzdanie cien, organizátori ich odovzdajú výhercom po vzájomnej dohode najneskôr do 11. decembra.
Začiatok šiestej sezóny Kamel klubu sme si predstavovali inak, podobne tak celá umelecká obec, jej milovníci a podporovatelia. Mali sme pripravené komornejšie a adresnejšie formáty. Jedným z nich bol v spolupráci s fotografom Rudolfom Baranovičom diskusný fotografický formát Príbeh s fotografiou. Nakoniec sa môže zrealizovať len online fotosúťaž Umenie prežiť. Pevne verím, že napriek ťažším začiatkom vytvoríme v budúcnosti v Karlovej Vsi novú platformu, ktorá združí milovníkov fotografie,“ uzatvára Adriana Majka.

12. novembra 2020

V Karlovej Vsi vznikne park so športovými aktivitami pre rôzne vekové kategórie

Pri zrekonštruovanej Dúbravsko-karloveskej radiále na Karloveskej ulici vznikne park s rôznymi možnosťami športových aktivít pre rôzne vekové kategórie. Od skateparku až po parkour preliezky, park bude poskytovať rôznorodé príležitosti, ako si môže človek zašportovať alebo oddýchnuť. K sakurovej aleji pribudne dažďová záhrada.
Vytvorenie multifunkčného parku na Karloveskej ulici zabezpečuje Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spolupráci s mestskou časťou Karlova Ves a magistrátom hlavného mesta. Pozemok v minulosti nemal žiadnu špecifickú funkciu, na mieste mestská časť Karlova Ves plánovala vybudovať park. Práce na stavbe nového parku by mali byť zrealizované v priebehu roka 2021.
Celý park je riešený v horizontálnom rozmiestnení viacerých športových stanovísk. Park je obkreslený bežeckou dráhou, vnútri parku bude skatepark s tribúnou na sedenie, cross-fit alebo parkour plocha. Na opačnom konci od skateparku bude detské ihrisko so šmykľavkou alebo malým tunelom pre najmenších.
Treba si naozaj vážiť, že aj v tomto zložitom období hlavné mesto dokázalo nájsť vo svojom rozpočte prostriedky na dotvorenie tohto miesta. Vytváranie plnohodnotných priestorov s kvalitnou zeleňou a všestranným využitím je našou povinnosťou voči obyvateľom Bratislavy. Poteší to aj ako pekný dar Karlovešťanom po období značných ťažkostí, ktoré museli znášať počas rekonštrukcie električkovej trate,“ uviedla starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová.
Skatepark, ktorý je súčasťou parku, vzišiel z iniciatívy mestskej časti Karlova Ves a jej spolupráce so skateboardovou komunitou.
Zaujímavým prvkom v parku je takzvaná dažďová záhrada. Bude prirodzene oddeľovať vodný spád na hranici parku od jeho ostatných funkcií. V dažďovej záhrade bude vysadená zeleň, ktorá dokáže zniesť aj veľké množstvo vody, ktoré sa tu bude v čase prívalových zrážok zhromažďovať a postupne vsakovať. Rovnako je to veľmi estetický, vizuálne živý prvok, ktorý sa vzhľadom na poveternostné podmienky mení. Aj toto je jeden zo spôsobov, ako Hlavné mesto reaguje na zmenu klímy konkrétnymi opatreniami,“ povedala riaditeľka sekcie tvorby mestských priestorov Natália Puschmannová.
Do parku sa bude vchádzať smerom od električkovej trasy cez sakurovú alej, kde si obyvatelia a obyvateľky budú môcť oddýchnuť na novej bratislavskej lavičke, ktorej dizajn darovala Praha Bratislave spolu s ďalším jedinečným dizajnom nového mobiliáru. Okrem lavičiek budú na promenáde pri parku napríklad stojany na bicykle podľa nového dizajnu.
V marci tohto roku sa na mieste vysadili sakury darované japonským veľvyslanectvom v rámci projektu 10 000 stromov. V rámci projektu bude môcť mesto vysadiť ďalších 27 stromov.
Projekt multifunkčného parku je jeden z projektov Hlavného mesta a Metropolitného inštitútu Bratislavy pre lepšie verejné priestory, v rámci ktorých mesto zlepšuje kvalitu ciest, chodníkov a verejných priestorov pre všetkých Bratislavčanov a Bratislavčanky po celom meste.

11. novembra 2020

Karloveská knižnica je opäť otvorená

Od pondelka 9. novembra je Karloveská knižnica opäť otvorená. Do soboty 14. novembra (vrátane) je však návšteva knižnice možná len s certifikátom o negatívnom výsledku antigénového testu.

Naďalej prosíme o rešpektovanie protiepidemiologických opatrení čiže nosenia rúšok, dodržiavanie bezpečných odstupov a prístup do knižnice v rovnakom čase má limitovaný počet čitateľov. Čitatelia, ktorí si objednali knihy cez katalóg, si môžu pre ne prísť.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na Vašu návštevu!

3. novembra 2020

Knižnica je zatvorená do odvolania

V súlade s aktuálnymi vládnymi nariadeniami je Karloveská knižnica zatvorená do odvolania.

Generovanie upomienok je pozastavené, čitatelia nebudú platiť poplatky za oneskorené vrátenie kníh, ak k nemu došlo počas zatvorenia knižnice v dôsledku prijatých epidemiologických opatrení.

Ďakujeme za pochopenie.

1. novembra 2020

Druhé kolo testovania v Bratislave by bolo hazardovaním s ľudským potenciálom zdravotníkov a mnohých ochotných ľudí

Organizovať druhé kolo celoplošného testovania na budúci víkend by nebolo v prípade Bratislavy ničím iným ako hazardovanie s dôverou mnohých ľudí, najmä tých ochotných pomáhať a zdravotníkov. Upozorňuje na to starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Podľa nej dáta za prvý deň testovania v Bratislave ukázali, že druhé kolo testovania v hlavnom meste potrebné nie je.

Záujem o testovanie bol Karlovej Vsi počas soboty obrovský, prišlo sa otestovať 15.800 osôb a len 40 z nich bolo pozitívnych. Potvrdilo sa, že obyvatelia Bratislavy sa správajú zodpovedne. Je tu vysoká kultúra nosenia ochranných pomôcok, takže také nízke percento infikovaných sa dalo očakávať,“ povedala starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Záujem o testovanie je od nedeľného rána minimálny.

Kombinácia vysokého sobotného záujmu o testovanie s nízkym počtom osôb, ktoré boli pozitívne diagnostikované na prítomnosť vírusu Covid-19 v organizme podľa starostky Dany Čahojovej nastoľuje otázku, či má význam držať mnohé prevádzky v bratislavskom regióne zatvorené? „Bude veľmi ťažké ľuďom dôveryhodne vysvetľovať, prečo majú byť zatvorené cukrárne, kaviarne, reštaurácie či fitness centrá.“

Karlova Ves upozorňuje aj na to, že sa v Bratislave vyskytovali prípady zdravotníkov, ktorí ponúkli štátu svoju pomoc ešte pred testovaním, no nikto sa im neozval z armády ani zo zdravotníctva. Samosprávy boli preto nútené zháňať ochotných zdravotníkov na poslednú chvíľu. Je otázne,  kto a akým spôsobom im vyplatí štátom sľúbenú odmenu.