Aktuality

Dopravný podnik Bratislava obnovuje od rána 26. októbra 2020 premávku na Dúbravsko-karloveskej radiále. Obnovená bude premávka električiek v úseku Chatam Sófer – Pri kríži. Zároveň všetky električkové linky v sieti budú v rannej špičke premávať častejšie. Doprava na Dlhé diely bude zabezpečená z nového integrovaného prestupného uzla Riviéra.

Linka 4 bude predĺžená od tunela do Dúbravky, linka 9 bude jazdiť na Kútiky. Interval oboch liniek bude 4 minúty v rannej špičke, 5 minút v ostatných obdobiach dňa, 7 až 8 minút cez víkend. Pre Karlovu Ves to znamená príchod električky každé 2 minúty a zvýšenie kapacity oproti stavu pred začatím modernizácie električkovej trate. Všetky električky na linkách 4 a 9 budú v pracovných dňoch veľkokapacitné a naviac je mimo špičky a cez víkend zabezpečených až do dvakrát viac spojov na nábrežie a Šafárikovo námestie ako bolo v minulosti. Medzi Karlovou Vsou (Kútiky) a nábrežím (Most SNP) sa skráti jazdná doba zo 16 minút na 14 minút.

Linka 5 bude nahradená dvakrát častejšie jazdiacou linkou 4, ktorou je možné dostať sa do uzla Trnavské mýto a prestúpiť na linku 3 do Rače na zastávke Mariánska. 

Linka 133 nebude premávať, jej náhradou bude nový prestup v integrovanom prestupnom uzle na Riviére. V rannej špičke, keď táto linka premávala, bude posilnená linka 33, ktorá pôjde každé 4 minúty, čo je o 25 % – 50 % viac odchodov, a všetky spoje budú nízkopodlažné. Navyše v danom čase DPB nasadí iba najväčšie električky na trase linky 4 smerom na Šafárikovo námestie. Cestujúci sa tak do centra mesta dostanú častejšie a bez čakania v dopravných zápchach.

Trasy liniek:

Linka 4: obojsmerne po trase Zlaté piesky/ ŽST Nové Mesto – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Kamenné nám. – Nám. Ľ. Štúra – Chatam Sófer – Lafranconi – Riviéra – Kútiky – Záluhy – Alexyho – Pri kríži

Linka 9: obojsmerne po trase Astronomická – Tomášikova – Trnavské mýto – Krížna – Špitálska – Nám. SNP – Kapucínska – Lafranconi – Riviéra – Karlova Ves, Kútiky

(dočasná trasa počas výluky Amerického námestia a uzla Blumentál)

Linka 33: obnovená v pôvodnej trase: Kuklovská – Matejkova – Hany Meličkovej – Riviéra (obsluhuje zastávku v prestupnom termináli)

Linky 32, N33 a N34: obojsmerne s obsluhou zastávky Riviéra na Karloveskej ulici v prestupnom termináli

Na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR  z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 je od 15. októbra do odvolania uzatvorená prevádzka školského bazéna na Majerníkovej 62.

Odpad so škodlivými látkami budú môcť odovzdať fyzické osoby (nepodnikatelia) v sobotu 17. októbra od 8.00 do 10.00 hod. na parkovisku pri MŠ Majerníkova 11.
„Na mieste bude pristavené vozidlo, pri ktorom budú pracovníci spoločnosti Arguss preberať staré náterové hmoty, odpadové rozpúšťadlá, pesticídy, oleje a tuky,“ informovala Halina Trubínyiová z referátu životného prostredia miestneho úradu v Karlovej Vsi. Tekuté odpady musia byť uzavreté v pevných obaloch, z ktorých sa odpad neuvoľňuje.
Na mieste sa budú dať takisto odovzdať batérie a akumulátory, žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť, chladničky, mrazničky, počítače, televízory, monitory, žehličky, práčky či mixéry.
Foto: ilustračné (internet)

Nekonečný príbeh! Tak sa dá označiť postup zainteresovaných inštitúcií v téme vybudovania cyklochodníka v úseku od Marka Twaina po Most Lafranconi. Starostka Dana Čahojová dostala začiatkom leta za jeden rokovací stôl zástupcov mesta aj Univerzity Komenského. Tí sa síce zhodli, že asfaltové prepojenie vybudovať treba, no všetko zatiaľ zostalo po starom. Starostka preto opäť upozorňuje, že uplynuli tri mesiace, leto sa skončilo, a cyklisti aj chodci musia po daždi naďalej obchádzať kaluže plné vody.

Všetko stojí a padá na dohode s Univerzitou Komenského v Bratislave, ktorá vlastní pozemky v zátoke. Hlavné mesto potrebuje tieto pozemky pod budúcou cyklotrasou získať do svojho vlastníctva. Bratislavský magistrát magistrát tvrdí, že vec nezostala v zabudnutí a pracuje na nej.

„V súčasnosti sa finalizuje zoznam nehnuteľností vhodných na zámenu. Následne dôjde k príprave podkladov potrebných pre uskutočnenie samotného majetkovo-právneho usporiadania vzťahov k dotknutým pozemkom. Obe strany naďalej deklarujú záujem uskutočniť pripravovanú zámenu v čo najkratšej dobe,“ informovala hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Kedy sa materiál konečne dostane na rokovanie mestského zastupiteľstva, však mesto neuviedlo.

Stretnutie zástupcov hlavného mesta a Univerzity Komenského, už bez účasti Karlovej Vsi, sa uskutočnilo 5. augusta na pôde univerzity.

Cyklochodník chýba už roky

Cyklisti majú dve možnosti ako sa dostať z Karlovej Vsi do mesta. Prvou je existujúca trasa popri botanickej záhrade slalomom okolo autobusovej zastávky a pomedzi piliere nadchodu. Môžu prejsť aj cez Karloveskú zátoku. Tam ich však čakajú jamy a po daždi aj kaluže blata. Túto lokalitu využívajú okrem obyvateľov Karlovej Vsi či Devína aj študenti z neďalekého študentského domova Družba a z Fakulty telesnej výchovy a športu. Je aj prístupovou lokalitou k univerzitnej botanickej záhrade.

Menej času trávia v práci, o to viac sa venujú upratovaniu svojich domácností. Reč je o desiatkach rodín v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Po tom, ako samospráva vyhlásila bezplatný zber starých elektrospotrebičov prejavilo záujem zbaviť sa starej práčky či mikrovlnky 170 domácností. V 35-tisícovej Karlovej Vsi si takýto záujem nepamätajú.

Karlovešťania sa začali intenzívne zbavovať veľkých elektrospotrebičov ako sú pračky, chladničky, umývačky riadu či sporáky. Nechýbajú ani menšie spotrebiče, napríklad počítače bez monitorov, mikrovlnné rúry či kávovary. Karlova Ves preto pripravila na najbližšiu sobotu 10. októbra veľký zber elektrospotrebičov. Nákladné vozidlá budú počas soboty obchádzať desiatky bytových domov v Karlovej Vsi a starý elektroodpad zbierať.

Zaujímavosťou je, že počet domácností, ktoré sa chcú zbaviť starého elektroodpadu (170), stúpol počas pandémie, napríklad v porovnaní s poslednými dvomi rokmi, približne o 100 percent.  Karlova Ves pritom robí takýto zber dvakrát do roka. Pôjde o ekologickú likvidáciu tohto druhu odpadu. Zber nepotrebných elektrospotrebičov organizuje Karlova Ves v spolupráci so združením Envidom.

Vyhradené parkovanie pre zdravotne postihnutých priamo na chodníku, niekoľko kontajnerov priamo na ceste, a k tomu maximálna rýchlosť jazdy 30 kilometrov za hodinu. Takto to dnes vyzerá v dolnej časti Kuklovskej ulice. O kolíznych situáciách v tomto úseku by vedeli hovoriť mnohí vodiči. Hlavné mesto, ktoré je správcom tejto cesty, sľubuje nápravu.

Kto v spodnej časti Kuklovskej ulice býva alebo ňou často prechádza, dôverne vie, o čom je reč. Úzke jazdné pruhy zužujú ešte viac odstavené otvorené kontajnerové stojiská na kraji cesty. Predpísanú obmedzenú rýchlosť vodiči často nedodržiavajú najmä v smere z Dlhých dielov.

Parkujúce autá spolu s odstavenými kontajnermi v ostrej zákrute bránia vo výhľade na vozidlá v opačnom smere jazdy. Práve v mieste stojísk prichádza ku kolíznym situáciám. V úseku znižoval kedysi rýchlosť aj spomaľovací prah. Ten je po rokoch značne opotrebovaný.

Zóna 30 km za hodinu bola vytvorená preto, že príjazd k rodinným domom nemá chodník pre chodcov. Chodci sú teda v tejto lokalite nútení vstupovať do vozovky. Parkovacie miesto v strede jediného chodníka azda nemá v Karlovej Vsi obdobu. Mestská časť informovala o tomto problematickom mieste bratislavský magistrát. Z mesta bol zaslaný prísľub na preverenie jeho platnosti a prípadné odstránenie.

Hlavné mesto pre Karloveské noviny potvrdilo, že má záujem nájsť spoločné riešenie vo veci umiestnenia kontajnerov. Pokiaľ však kontajnery a vytŕčajúce autá z cesty reálne nezmiznú, a vodiči nezačnú prispôsobovať rýchlosť existujúcemu stavu, bude situácia v lokalite naďalej nepriaznivá.

Nové stromy by mali počas jesene pribudnúť na tzv. školskom námestí, v areáli ZŠ Alexandra Dubčeka či v údolí medzi Hlaváčikovou a Iskerníkovou ulicou. Na novú zeleň sa môžu tešiť aj vo vnútroblokoch Majerníkova – Pribišova, Jána Stanislava – Ľudovíta Fullu, v okolí Veternicovej i nad pešou zónou na Pribišovej ulici. Presné miesta budú známe po preverení inžinierskych sietí v mieste plánovanej výsadby.
Nové stromy v Karlovej Vsi pribudnú vďaka iniciatíve hlavného mesta pod názvom 10 000 stromov. Má pomôcť systematickej obnove a udržateľnosti drevín v meste. Od vlaňajška mesto vysadilo 1016 stromov. Cieľom je vysadiť desať tisíc drevín a do roku 2022 vytvoriť tri nové mestské aleje. V októbri sa začína hlavná výsadbová sezóna, ktorá trvá až do príchodu prvých výrazných mrazov. Zasadené stromy majú v tomto období najlepšie podmienky na uchytenie.
„Stromy v lete chránia naše mesto pred prehrievaním, zlepšujú kvalitu ovzdušia, zmierňujú následky prívalových dažďov a poskytujú útočisko pre živočíchy a dôležitý hmyz. Ulice so stromami sú krajšie a jednoducho sa v nich cítime príjemnejšie. Zeleň je preto jednou z našich priorít,“ povedal o tejto iniciatíve primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Podporiť túto iniciatívu môže verejnosť a partneri z radov firiem a inštitúcií, ktorí si môžu vybrať z konkrétnych stromov alebo dostupných plôch po celom meste. Projekt je možné podporiť ľubovoľnou sumou na výsadbu stromov alebo dokonca darovať niekomu celý strom. Náklady na výsadbu jedného dospelého stromu, vrátane povýsadbovej starostlivosti sú približne 700 eur. Všetky potrebné informácie je možné nájsť na stránke www.10000stromov.sk
Spolu s mestskými časťami pripravuje hlavné mesto aj pasportizáciu zelene (jednotný evidenčný systém zelene), ktorá napomôže k celkovému prehľadu o drevinách v meste. V spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy pracuje mesto na príprave manuálu starostlivosti o zeleň, ktorý prinesie odborné riešenia a postupy zamerané na udržateľné sadenie stromov a drevín v mestskom priestore.

Foto: Nové stromy pribudnú počas jesene aj vo vnútrobloku Jána Stanislava –Ľudovíta Fullu.

Práce na opravách sú predbežne vyčíslené na 140-tisíc eur. Stará strecha postupne dosluhuje, má viac ako desať rokov. Aj takto sa prejavuje skrytý investičný dlh do školstva. Štát investície do školských budov nepodporuje a mestská časť musí v posledných rokoch riešiť najmä akútne technické nedostatky.

Strecha na budove MŠ Kolískova sa bude rekonštruovať z dôvodu zatekania do jednej z tried, dokonca až na dvoch miestach. Miestny úrad po nahlásení problému preveril stav strechy a zabezpečil vyčistenie dažďových zvodov tlakovým čističom. Strecha nad dotknutou triedou, rovnako ako nad jednou tretinou objektu, je pokrytá z asfaltových lepenkových pásov.

Pretože je strecha rovná, nie je možné zistiť presné miesto poruchy strechy a následného zatekania, keďže v triede zateká v mieste spojov stropných panelov. Preto bol vypracovaný projekt na celkovú rekonštrukciu strechy so zateplením a zrekonštruovaním dažďových vpustov a zvodov. Pripravený projekt chce miestny úrad zrealizovať v najbližšom možnom čase, aby ostal zachovaný komfort výučby detí.

Budova novej karloveskej lodenice bola zaradená medzi 21 diel, ktoré sa dostali do užšieho výberu 19. ročníka Ceny za architektúru (CEZAAR) 2020, ktorú udeľuje Slovenská komora architektov. Novú lodenicu nominovala medzinárodná porota v kategórii Občianske a priemyselné budovy.

Do aktuálneho ročníka bolo prihlásených spolu 110 diel, čo predstavuje historicky najväčší počet prihlásených stavieb počas existencie ocenenia. Laureátov jednotlivých kategórií sa verejnosť dozvie 7. októbra 2020 v priamom prenose zo slávnostného večera, ktorý odvysiela televízna Dvojka.

Príbeh novej lodenice v Karloveskom ramene sa začal písať v lete roku 2010, keď Karlova Ves vypísala verejnú súťaž na vypracovanie architektonickej štúdie a projektu stavby Lodenica – Karloveské rameno. Z 25 ponúk komisia vybrala ponuku kolektívu OFFICE 110 architekti, s.r.o., Bratislava.

„Pôvodne mala byť nová lodenica situovaná na mieste už existujúcej, ktorá mala byť zbúraná. Ale vyvíjali sa aj názory na jej obsah, rozsah a funkčno-prevádzkovú náplň. Od samého začiatku však architekti uvažovali o tom, že lodenica bude založená na telese podzemného podlažia z betónu a nadzemné podlažia budú riešené ako drevostavba,“ informuje o histórii vzniku nominovanej stavby vedúci referátu územného rozvoja karloveského úradu Peter Vaškovič.

Objekt novej lodenice má ambíciu slúžiť nielen vodákom, ale aj ako miesto stretávania sa ľudí mimo tejto komunity. Prispieva k tomu zriadenie kaviarne na prvom nadzemnom podlaží, ktorého súčasťou je aj čiastočne prekrytá letná terasa s vonkajším terénnym schodiskom k hangáru lodí a schodiskom do neverejného druhého nadzemného podlažia. Tu sú umiestnené šatne, sušiarne, hygienicko-sociálne zázemie a fitnes, ktoré by mali slúžiť najmä vodákom, ale aj záujemcom z radov verejnosti.

„Podzemné podlažie je železobetónové a poskytuje priestor pre uskladnenie lodí. Ráta pri tom s možnými nepriaznivými vplyvmi počasia a je prispôsobené aj hrozbe zaplavenia. Architektonický výraz lodenice umocňuje drevostavba dvoch nadzemných podlaží, v ktorom dominuje pravidelný rytmus zvislých drevených lamiel. Vonkajší drevený výraz lodenice našiel uplatnenie aj v interiéroch, ktoré sú vybavené jednoduchými drevenými obkladmi a jednoduchým zariadením,“ pokračuje v opise architektúry novej budovy Peter Vaškovič, ktorý nomináciu na udelenie CEZAAR 2020 vníma ako zadosťučinenie za entuziazmus a nasadenie tých, ktorí sa o prípravu a realizáciu objektu novej lodenice zaslúžili.

Prepojí lávku pre peších nad Karloveskou ulicou pri zastávke MHD Nad lúčkami s Ulicou Jána Stanislava. Nový spojovací chodník bude slúžiť ako verejná komunikácia pre chodcov s osvetlením a napojením na už jestvujúci chodník na Sumbalovej ulici. V projekte sa ráta s novým dopravným značením a bezbariérovou úpravou už existujúceho chodníka. Povrch bude zo zámkovej dlažby a bez bariér.
Súčasťou chodníka bude aj kratšia trasa s dvomi schodiskami, ktorá umožní rýchlejší prístup k zastávkam MHD. Chodník bude napojený na existujúcu spevnenú cestičku, ktorá nadväzuje na lávku pre peších nad Karloveskou ulicou a umožňuje prístup k električkovým zastávkam.
V súčasnosti prebieha územné konanie na umiestnenie stavby podľa stavebného zákona. Po získaní potrebných stavebných povolení bude nasledovať verejné obstarávanie dodávateľa prác.

Čokoláda patrí medzi najobľúbenejšie sladkosti. Príbeh čokolády má však aj tienisté stránky. Napriek rastúcemu dopytu po kľúčovej výrobnej surovine – kakau – nestačia často príjmy pestovateľov kakaa ich rodinám na živobytie. Najmä v západnej Afrike je navyše rozšírená detská práca, problémom je aj ničenie životného prostredia. Podmienky panujúce na kakaových plantážach približuje výstava pod holým nebom nazvaná CENA KAKAA, ktorá bude od 5. októbra do 12. októbra 2020 k videniu v karloveskom parku pri fontáne a zastávke Riviéra. Autorom fotografií je Stanislav Komínek z organizácie Fairtrade Česko a Slovensko.

Stanislav Komínek spolu s Lukášom Matěnom vyrazili na konci roka 2018 do západoafrického Pobrežia Slonoviny (Côte d’Ivoire), aby zdokumentovali podmienky pestovania kakaa. Pobrežie Slonoviny je najväčším svetovým producentom kakaa, pochádza odtiaľ takmer 40 percent svetovej produkcie. „Veľké spoločnosti vyrábajúce čokoládu sa už pred takmer dvoma desaťročiami zaviazali, že prestanú používať kakao zozbierané deťmi. Dodnes ale stojí kakaový biznis na dodávkach lacného kakaa z Guinejského zálivu. Za nízkou cenou kakaa sa skrýva zneužívanie ľudí a ničenie životného prostredia. Navýšenie výkupných cien je nevyhnutný prvý krok k zmene,“ hovorí autor fotografií Stanislav Komínek.

Približne 90 percent všetkého kakaa vo svete vypestuje 4 a pol milióna malopestovateľov. Sú to drobní, nezávislí farmári a farmárky s rodinnými políčkami o veľkosti 1 až 5 hektárov. Cez 60% kakaa pochádza z dvoch západoafrických krajín – Pobrežie Slonoviny a Ghany. Pestovatelia si tu zarobia priemerne necelý dolár na deň. Nemôžu si dovoliť námezdných robotníkov a sú nútení využívať k práci deti. Posledný prieskum Cocoa Barometer z roku 2018 odhaduje, že len v Pobreží Slonoviny a Ghane je na kakaových plantážach nútených pracovať 2,1 milióna detí. „Robotníkom na plantážach musíme zaplatiť, ale je to ťažké, nemáme prostriedky. Nič tu nie je: chýbajú nemocnice, doprava, potraviny. Nemáme na kvalitné potraviny. Za naše kakao sme zle platení,“ hovorí jeden z pestovateľov, Kouaio Eboue.

Detská práca je problém okrem iného preto, že deti pestovateľov nedostanú vzdelanie a ony sú tak odsúdené po celý život vykonávať len fyzicky náročnú nekvalifikovanú prácu. Deti sú navyše na prácu na plantážach často predávané či unášané aj zo susedných krajín. „Pre Pobrežie Slonoviny je veľmi dôležité, aby bola detská práca odstránená. Najlepším postupom je spolupráca vlády, neziskových organizácií a predovšetkým čokoládových firiem,“ hovorí Boua Bi Semien Honoré z Medzinárodnej organizácie práce.

Nárast produkcie a nízka cena kakaa z Pobrežia Slonoviny sú vykúpené nielen otrockými podmienkami pestovateľov, ale aj ničením životného prostredia. Od roku 1960 prišla krajina o 80% svojich dažďových pralesov. Tie sú teraz len na 4% územia a mizne tak životný priestor pre vzácnych hrošíkov libérijských, slonov pralesných alebo šimpanzov učenlivých. Výrub dažďových pralesov tiež zrýchľuje dopady klimatických zmien po celom svete.

Jedným zo spôsobov, ako problémy pestovateľov kakaa riešiť, je zodpovedná spotreba – teda napríklad to, že zákazníci sa pri nákupe budú viac zaujímať o pôvod potravín a podmienky ich vzniku. Vodítkom im pri tom môžu byť etické certifikácie, ako je napríklad Fairtrade. „Známka FAIRTRADE zákazníkom hovorí, že pri výrobe výrobkov boli dodržané základné ekonomické, sociálne aj ekologické kritériá, že pestovatelia dostali za svoju úrodu spravodlivú cenu a navyše Fairtradový príplatok, že nebola zneužitá detská alebo otrocká práca a šetrne sa nakladalo s prírodnými zdrojmi,“ vysvetľuje Hana Malíková z organizácie Fairtrade Česko a Slovensko, ktorá výstavu CENA KAKAA usporadúva.

Výstava na stromoch sa koná tento rok na Slovensku po prvý krát. Vďaka miestnym organizátorom sa dostala do dvadsiatich parkov po celej Slovenskej republike, pri príležitosti Svetového dňa dôstojnej práce. Ten sa oslavuje 7. októbra. Koncept výstav pod holým nebom nadväzuje na výstavy v Českej republike, kde sa za uplynulých 7 rokov venovali pestovaniu kávy, banánov, pracovným podmienkam v garbiarňach alebo v továrňach na výrobu topánok.
Prehľad parkov, kde sa výstava koná, a viac informácií nájdete na www.vystavanastromoch.sk

Písal sa rok 1970 a novovznikajúce sídlisko potrebovalo novú školu. Pred polstoročím bola postavená základná škola na Tilgnerovej ulici. Odvtedy prešla výraznými obmenami a jej bývalí aj súčasní žiaci a pedagógovia majú na čo spomínať.

Prvého septembra 1970 sa otvorili na Tilgnerovej brány čerstvo dokončenej školy. Deväťročná základná škola začínala s 22 triedami pre 800 žiakov. Škola sa rýchlo stala pevným bodom rozširujúceho sa sídliska. Niektoré ročníky boli natoľko početné, že sa muselo pristúpiť k výučbe na zmeny.

Na úplné začiatky spomína s nostalgiou aj známy lekár Jozef Španka, ktorý nastúpil v školskom roku 1970/1971 do školy ako prvák. „Boli sme decká, ktoré sa prisťahovali na novovznikajúce sídlisko, deti z rodín, ktorých domy boli asanované, práve kvôli sídlisku. Bolo to neskutočné, išlo o naozaj veľmi modernú školu aj z hľadiska dnešných kritérií. Pokiaľ viem, bola to aj prvá škola tohto architektonickeho typu v Československu. Tilgnerka mala odjakživa veľmi kvalitný učiteľský zbor, učebne vybavené modernými učebnými pomôckami, na tú dobu skvelou elektronikou, krásne átrium, telocvične a veľký školský dvor. V školskom roku 1975/76 došlo k významnej zmene, keď bola vytvorená nová trieda s vyučovacím jazykom anglickým,“ približuje prvé školské roky Jozef Španka.

Významný posun vpred znamenalo v roku 1992 pre školu zaradenie osemročného gymnázia do siete škôl. Škole značne pomohla aj nadstavba v rokoch 1996/1997, po ktorej sa rozšírili jej kapacity o osem tried a dva učiteľské kabinety. Od roku 2013 funguje na škole aj bilingválne slovensko-anglické gymnázium.

Vývoj školy počas piatich desaťročí zažila aj najdlhšie slúžiaca pedagogička Ľudmila Palušková, ktorá tento rok odišla do dôchodku. „Už vtedy sme boli jednou z najlepších bratislavských škôl. Tu som sa naučila tvrdo a zodpovedne pracovať. A čo mi bude na dôchodku chýbať najviac? Milí a super ľudia, ktorí sú vo vedení a ktorí tu učia. Dôležité je mať v živote ľudí, ktorí vám veria a tešia sa z vašich úspechov a majú rovnaké ciele ako vy,“ hovorí Ľudmila Palušková. Jedným zo stálic školy je aj prvý školník Ľudovít Berky, ktorý býva v školskom služobnom byte.

Do Tilgnerky chodili aj politici či hudobníci

Počas polstoročia prešli školou tisíce žiakov. Medzi jej absolventov patria napríklad Andrej Juris, František Mikloško, Oskar Rózsa či Daniel Krajcer. Aktuálne ju navštevuje 1 080 žiakov v 43 triedach, ktorým sa venuje 95 pedagógov. Medzi súčasnými študentmi sa nájdu aj úspešní športovci ako Robert Ruffini, Tamara Vidová, Lucia Drábeková alebo Hana Máleková.

Škola je moderná a ekologická

Organizuje výmenné pobyty, ekologické aktivity ako je napríklad zelená strecha alebo domček pre včely. O informovanosť žiakov sa stará školský časopis Tilgnerka a rovnomenné školské rádio. Výnimočnú atmosféru majú rôzne akcie ako vianočné trhy, študentský ples či filmová noc pre žiakov. Na podujatiach sa stretávajú rodičia, učitelia a žiaci.

A ako vidí minulú a súčasnú „Tilgnerku“ jej riaditeľka? ,,Na Tilgnerke som začínala ako mladá učiteľka, takže poznám jej triedy aj jej pedagógov dlhé roky. Vždy to bola škola, kde sme sa snažili navzájom si pomáhať – učitelia, rodičia a žiaci. Preto verím, že sa nám aj naďalej bude dariť vytvárať skvelú atmosféru školy k vzájomnej spokojnosti nás všetkých. Každým rokom je naša Tilgnerka lepšia a krajšia, pribúdajú nám úspešní žiaci a vzácni učitelia. Tak si prajem, aby sme boli naďalej zdraví a spokojní a každý deň mali dôvod na úsmev,“ dodáva optimisticky riaditeľka Dana Ihnaťová.