Aktuality

Karlovešťanka Danka Hájeková sa stala 26. mája oficiálnou držiteľkou slovenského rekordu. Je vlastníčkou najväčšej slovenskej zbierky štvorlístkov. Aj keď ich už má v 22 zošitoch uložených viac ako 21-tisíc, oficiálny zápis v Slovenskej knihe rekordov ich eviduje rovných 20-tisíc.
Drvivú väčšinu z nich našla na trávnikoch v Karlovej Vsi. V apríli na jednom mieste v spodnej časti Karlovej Vsi ich za hodinu nazbierala neuveriteľných 130. „Hoci mám slabší zrak a nosím okuliare, mám určitú schopnosť rozoznať štvorlístok v tráve, a to nemusím ani príliš zaostrovať zrak. Občas som si nejaké štvorlístky odtrhla, ale zbierať a číslovať som ich začala v roku 2005,“ spomína na začiatky svojej zberateľskej vášne Danka Hájeková. Svoj prvý rekord v podobe 10-tisícov nazbieraných štvorlístkov dosiahla v roku 2010, v roku 2016 ich už bolo 16-tisíc.
Štvorlístky sú podľa karloveskej rekordmanky samostatná veda. Prečítala o nich veľa odborných publikácii. Na vznik štvorlístka vplýva viacero faktorov, ako sú svetlo, slnečná intenzita, kyslosť pôdy a dažďov. Na silnom svetle je výskyt štvorlístkov veľmi zriedkavý.

Hĺbková obnova verejných budov, lepšie podmienky pre cyklistov, zníženie množstva nevytriedeného odpadu, informačné a osvetové aktivity pre verejnosť, vrátane vybudovania Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ Alexandra Dubčeka. To je len časť aktivít, ktorými chce Karlova Ves pomôcť k čiastočnému ozdraveniu životného prostredia. Spracovala dokument, v ktorom sa zaviazala znižovať emisie do roku 2023 a 2030.

Zimy bez snehu, predlžujúce sa obdobia sucha, letné horúčavy, víchrice či intenzívne búrky. To všetko sú dôsledky zmeny klímy aj v Bratislave. Niektoré prejavy už verejnosť pociťuje a v budúcnosti sa budú znásobovať. Do roku 2075 by sa mala zvýšiť priemerná teplota vzduchu o 1,5 až 3,7 °C. Vzhľadom na vyšší obsah vodnej pary v ovzduší sa prejavia vyššie úhrny intenzívnych lejakov, môže vzrásť aj ich intenzita.  Počet tropických dní by mal vzrásť do roku 2025 o 6, do roku 2050 o 13 a do roku 2075 o 25 dní.

„Okrem toho, že sa na takéto prejavy klímy musíme pripraviť a adaptovať sa na ne, je potrebné vynaložiť snahu o zmiernie dôsledkov zmeny klímy tak, aby sme aj ďalším generáciám ponechali možnosť na prežitie kvalitného života na Zemi. Dnes sú už vedci zajedno – príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti,“ pripomína Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu v bratislavskej časti Karlova Ves.

Možnosti zvrátenia negatívneho trendu sú na všetkých úrovniach. Od spôsobu života, nákupov, dopravy, stravovania a bývania závisí veľa. Úlohy majú aj samosprávy, záväzky majú všetky členské krajiny EÚ, keďže cieľom je do roku 2050 byť uhlíkovo neutrálny. 

Karlovešťania vytvárajú menej emisií

Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140-tisíc ton ekvivalentov CO₂. Pri prepočte na obyvateľa dosiahla uhlíková stopa hodnotu 4,178 tony skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO₂. Ak porovnáme uhlíkovú stopu jedného obyvateľa Karlovej Vsi s priemerom SR (7,6 tony skleníkových plynov), je na tom Karlova Ves z hľadiska produkcie skleníkových plynov výrazne lepšie. Vyplýva to však najmä z obytného charakteru Karlovej Vsi, kde chýba priemysel, ktorý zodpovedá za významnú časť emisií na vnútroštátnej úrovni.

Aké ciele na zníženie emisií si dala Karlova Ves?

Zníženie emisií by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 t skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO₂ a do roku 2030 približne 5000 t.

Konkrétne kroky Karlovej Vsi do roku 2023 a 2030

• Hĺbková obnova dvoch verejných budov: ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova 14;
• Prírode blízka údržba zelene v Karlovej Vsi;
• Revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení;
• Vybudovanie vegetačnej strechy na úradnej budove, zelených stien a vodozádržných opatrení;
• Rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi;
• Informačno-osvetové aktivity smerujúce k podpore v oblasti separovaného zberu, prevencii vzniku odpadov a podpore bezodpadových aktivít, ako aj podpore udržateľného riešenia biologického odpadu (v domácnostiach aj na úrovni samosprávy);
• Vybudovanie nabíjacích staníc;
• Riešenie cyklistickej dopravy na križovatke Karloveská – Molecova a vyznačenie cyklistického pruhu na Molecovej obojstranne;
• Vytvorenie miest na kontajnery na zber elektroodpadu;
• Líščie údolie – obnova povrchov a vhodnejšie dopravné riešenie pre cyklistov;
• Realizácia pilotnej čiastočnej obnovy Jurigovho námestia;
• Zriadenie poradenstva pre obyvateľov Karlovej Vsi pri obnove bytových domov;
• Vybudovanie Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v Základnej škole Alexandra Dubčeka. Centrum poskytne priestor a vzdelávacie materiály vysvetľujúce potrebu a možnosti na dosiahnutie mestskej klimatickej odolnosti.

Oznamujeme občanom, že v piatok 10. júla bude miestny úrad aj Centrum služieb občanom z technických príčin zatvorené.
V prípade záujmu o využitie služieb podateľne, môžete použiť vonkajšiu schránku pri vstupe do budovy miestneho úradu.
Služby Centra služieb občanom môžu obyvatelia využiť vo štvrtok 9. júla od 8.00 do 12.00 h alebo v pondelok 13. júla od 8.00 do 17.00 h.
Miestny úrad môžete navštíviť opäť v pondelok 13. júla v čase úradných hodín 8.00 – 12.00 a 13.00 – 17.00 h.

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu prerušenia distribúcie elektriny bude vo štvrtok 9. júla v čase od 8.00 h do 12.30 h prerušená dodávka teplej vody v nasledovných objektoch:
Borská 1,2-DJ,3,4-MŠ,5,7,
Púpavová 1,3,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,26,28,30,32,34,36
Púpavová 2,4,23,25,27,29,31,33,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50,51,
Pustá 1,2,3,4,5,6,7,8,
Zohorská 2,4,6,8,10 + OD Centrum, Pošta, Komunálne služby.

Foto: ilustračné (internet)

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)

Obyvatelia mestskej časti Bratislava-Karlova Ves si môžu opäť skontrolovať stav vyhradeného parkovania v okolí. Umožňuje to aktualizovaná interaktívna mapa mestskej časti. Prostredníctvom počítača či mobilného telefónu zistia, či je dané vyhradené miesto platné.

V praxi sa vyskytujú prípady, keď vyhradené parkovanie platné už nie je, no predchádzajúci držiteľ miesta stále nedemontoval zvislé značenie s uvedeným evidenčným číslom svojho vozidla (EČV). Ostatní vodiči môžu byť uvedení do omylu  a preto v obave, aby nedostali pokutu od mestskej polície, musia hľadať iné miesto, čo nie je jednoduché.

Vodič, ktorý si v počítači alebo mobile otvorí interaktívnu mapu, si môže vybrať, či chce preskúmať vyhradené parkovacie miesta pre fyzické osoby, miesta pre držiteľov európskeho parkovacieho preukazu (ŤZP-S), svojpomocne vybudované miesta, či miesta určené pre rezidentov v parkovacích zónach Silvánska a Veternicová/Hlaváčiková.

Výhodou interaktívnej mapy je to, že užívateľ si v nej prehľadne overí presnú polohu vyhradených parkovacích miest vo svojom okolí či EČV, pre ktoré je to-ktoré miesto určené. Mapa je užívateľsky intuitívna, jej používanie je bezplatné, prístupné kedykoľvek, bez potreby navštívenia miestneho úradu.

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves by mala byť na prípadnú ekonomickú krízu pripravená. Vďaka prebytkovému hospodáreniu poslala do rezervného fondu čiastku 596.030 eur. K prebytkovému záverečnému účtu za rok 2019 nemal výhrady ani miestny kontrolór, karloveskí poslanci ho schválili dnes popoludní.

„Hospodárili sme s prebytkom bežného rozpočtu vo výške viac ako jeden milión eur. Tento prebytok bol použitý na financovanie investícií vo výške takmer 1,5 milióna eur. Podarilo sa ním dokončiť väčšie investície, postavili sme novú lodenicu, rekonštruovali plaváreň a obnovili povrch futbalového ihriska. Pokračovali sme v skvalitňovaní podmienok pre naše deti v školách a škôlkach,” informoval vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Zaujímavosťou záverečného účtu je, že Karlovej Vsi sa zvýšili bežné príjmy. Kým v roku 2018 dosiahli hodnotu 13 mil., vlani až 14,3 mil. eur. Karlova Ves mala vlani väčší príjem aj z daní. Výber z podielových daní a daní z nehnuteľností dosiahol úroveň 105 % oproti pôvodne očakávanej hodnote.

Naopak, výpadok má Karlova Ves v príjme poplatkov za developerský rozvoj. Za rok 2019 získala v tejto položke len 25-tisíc eur. Dôvodom je to, že developerským spoločnostiam sa v Karlovej Vsi dlhodobo nedarí presadzovať svoje zámery. Karlova Ves má výpadok aj na plánovanom príjme z predaja nehnuteľnosti. Svoj majetok nepredávala.

Oznámenie o začatí územného konania – Slovak Telekom

Ihrisko na Dúbravskej ceste, ktoré využívajú karloveskí futbalisti, prešlo v júni pravidelnou údržbou. Revitalizačné práce boli podľa nájomnej zmluvy s Bratislavským samosprávnym krajom v réžii mestskej časti.
Ihrisko využívajú futbalisti MFK Karlova Ves na tréningové účely a počas celej sezóny dostáva zabrať. Dostal omladzujúcu kúru v podobe prevzdušnenia, dosiatia novej trávy a kvalitného hnojenia. Polievanie a dodatočnú starostlivosť v potrebnom rozsahu si už manažuje futbalový klub.
Zákaz organizovania verejných športových podujatí, nariadený pre zabránenie šírenia nákazy novým koronavírusom, však spravil poriadny škrt cez rozpočet všetkým športovým odvetviam, mládežnícky futbal nevynímajúc. Jarné mesiace sú ideálnym časom na prípravu futbalového ihriska pre zvyšok roka. Našťastie opatrenia sa už uvoľnili a futbalisti sa môže vrátiť na svoj trávnik.

Novinkou otvorenia kultúrneho a športového leta bude možnosť bezplatnej prehliadky botanickej záhrady v rámci komorného koncertu v sobotu 20. júna. Otvorenie, ktoré sa uskutoční na viacerých miestach, prinesie aj rozprávku pre deti, historickú „špacírku“, cvičenie vo Vodárenskej záhrade či vernisáž fotografií.

Milovníci dobrej hudby sa môžu od 10. h tešiť na obľúbený koncert v botanickej záhrade. Vystúpia profesionálne hudobníčky zo slovenského dámskeho komorného orchestra The Ladies Ensemble. V ich podaní odznejú slávne klasické, rockové a popové melódie pre sláčikové kvarteto, perkusie a soprán.

„Je to skvelá príležitosť, ako začať víkend v najkrajšej bratislavskej záhrade. Najskôr pekným koncertom a po ňom ešte aj bezplatnou prehliadkou krásnej botanickej záhrady,“ pozýva vedúca oddelenia kultúry v Karlovej Vsi Adriana Majka. Návštevníci, ktorí prídu do botanickej záhrady po koncerte, budú platiť štandardné vstupné.

Pre deti bude pripravená interaktívna rozprávka Zakliata čajka. Pôjde o príbeh, v ktorom zvíťazia dobro a láska. Vystúpenie v spolupráci s Prvou školou nového cirkusu CirKus-Kus, šermiarmi z TRG Gaston a mažoretkami z Cordis uvidia návštevníci na tzv. školskom námestí pri ZŠ Alexandra Dubčeka o 14. h.

Pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o histórii Karlovej Vsi bude o 16. h pripravená Špacírka z Koldorfu do Karlovej Vsi. Záujemcov bude sprevádzať Ivor Švihran z projektu M_P_ BA. Počet miest je limitovaný, je potrebné sa prihlásiť vopred prostredníctvom e-mailu rezervacie@karlovaves.sk

Milovníci zdravého pohybu na čerstvom vzduchu si môžu popoludní zacvičiť vo Vodárenskej  záhrade. Od 16. h bude pripravené temperamentné cvičenie v štýle latinských rytmov a tancov. Od 17. h sa môžu zbaviť bolesti chrbta a zregenerovať pri relaxačnom cvičení. K tomu je potrebné si priniesť aj podložku na cvičenie.

Tých, čo radi fotia, zaujme vernisáž karloveského fotografa Rudolfa Baranoviča. Uskutoční sa o 18. h v parčíku pri Karloveskom centre kultúry pod názvom Umenie nad mestom sa vznáša. Výstava fotografií potrvá do 4. októbra.

Priaznivcov cestovania čaká o 19. h v Kamel klube cestovateľská prednáška, na ktorej hudobník, performer a publicista Samčo pozve účastníkov na prechádzku najzastrčenejšími a najbizarnejšími miestami východného Slovenska.

Slávnostné otvorenie Karloveského kultúrneho a športového leta uzatvorí umelec, ktorý ako prvý koncertoval v Karloveskej knižnici. Archívny chlapec je pesničkár s originálnou poetikou, na ktorého vystúpenie sa môžu prísť pozrieť návštevníci o 20.30 h do vynovených priestorov Karloveskej knižnice.

Vstup na podujatia je voľný. V prípade nepriaznivého počasia sa vonkajšie podujatia neuskutočnia. I naďalej bude potrebné dodržať aktuálne epidemiologické opatrenia. Karlova Ves organizuje podujatie v spolupráci s Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom, Botanickou záhradou Univerzity Komenského, Vodárenskou záhradou Vodárenského múzea a Novou lodenicou.

KOMPLETNÝ PROGRAM

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu 2. stupňa pred silnými búrkami aj s krúpami, ktoré sa môžu vyskytnúť v nedeľu 14. 6.  v okrese Bratislava. Výstraha platí do 20:00 h. S búrkami môžu byť spojené prívalové zrážky s úhrnmi 30 – 50 mm a nárazy vetra s rýchlosťou 20 – 30 m/s (70 – 110 km/h).

Autor vizualizácie: Lukáš Franko

Školský areál v ZŠ Karloveská 61 čaká rekonštrukcia atletických prvkov. Hodiny telesnej výchovy spestrí nový bežecký povrch a doskočisko pre skok do diaľky.

„Okrem renovácie vnútorných priestorov karloveských školských priestorov je našou prioritou aj skvalitňovanie školských areálov. Mestská časť na to v rozpočte vyčleňuje prostriedky každoročne, tento rok by sme ich chceli použiť na rekonštrukciu atletickej dráhy a doskočiska pre skok do diaľky,“ povedal vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Atletická časť vonkajšieho areálu na ZŠ Karloveská 61 potrebuje po rokoch používania zásadnú renováciu. Nový povrch atletickej dráhy bude dlhodobo udržateľný, priepustný pre dažďovú vodu a najmä bezpečný pre žiakov a jeho užívateľov. Karlova Ves pristúpi k zadaniu verejného obstarávania, po ktorom by sa malo začať s prácami.

Foto: Táto trávou zarastená plocha dostane nový bežecký povrch