Aktuality

Oznamujeme stravníkom, že od 10.8.2020 až do 21.8.2020 bude prevádzka jedálne na Karloveskej 32 zatvorená, na základe nariadenia Regionálneho úradu zdravotníctva SR, z dôvodu podozrenia na ochorenie Covid 19. Náhradné stravovanie vybavuje oddelenie sociálnych vecí Miestneho úradu mestskej časti Bratislava – Karlova Ves.

Informácie Vám poskytneme na tel. čísle: 0940 637 100

Bratislavská teplárenská, a.s. upozorňuje na odstávky teplej vody v 33. týždni. Dôvodom je chemické čistenie technologického zariadenia.

V pondelok 10. augusta 2020 v čase od 7:30 – 15:00 h bude prerušená dodávka teplej úžitkovej vody na Majerníkovej 14, 16, 18, 20, 22, 24, 26, 28, 30, 32, 34, 36.

V stredu 12. augusta 2020 v čase od 7:30 – 15:00 h bude prerušená dodávka teplej úžitkovej vody na uliciach Borská 1, 2, 3, 4, 5, 7, ďalej na ulici Púpavová 2, 4, 23, 25, 27, 29, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51. Odstávka sa týka aj ulice Pustá 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 a Zohorská 2, 4, 6, 8, 10 a OD Centrum, pošty a komunálnych služieb.

Vo štvrtok 13. augusta 2020 v čase od 7:30 – 15:00 h bude prerušená dodávka teplej úžitkovej vody na Hlaváčikovej 2, 4, 6, 8, 10, 12, 14.

V piatok 14. augusta 2020 v čase od 7:30 – 15:00 h bude prerušená dodávka teplej úžitkovej vody na Ulici Hlaváčiková  1, 3, 5, 7, 9, 11, 13, 15, 17, 19, 21, 23, 25, 27, 31, 33.

Klub vodného slalomu Karlova Ves ponúka vodácky výcvik v Karloveskej zátoke pre deti, mládež, ale aj dospelých. Deň tréningu je možné dohodnúť každý pracovný deň v čase od 16 h alebo od 18 h.

Výcvik prebieha pod dohľadom kvalifikovaného trénera. Základnú výbavu klub požičiava. V prípade záujmu je možné pokračovať v dlhodobom športovom programe aj cez zimu v telocvični a v bazéne či posilňovni. Dlhodobý výcvik je spoplatnený, jednorazové vyskúšanie je bezplatné.

Informácie na telefónnom čísle 0902 299 675, na webe www.vodnyslalom.sk alebo priamo v obecnej lodenici v uvedených termínoch. 

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu chemického čistenia technologického zariadenia, bude prerušená dodávka teplej vody v týždni od 3.8. do 9.8. nasledovne:

Dňa 3.8.2020

Líščie údolie 63,65,67,69,71,73,75,77,79
Pod rovnicami 1 + materská škôlka
Segnerova 1,2,3,4,5,6,7

Dňa 4.8.2020
Donnerova 3,5,7,9,11,13,15,17,19,21,23,25,27,29,31,33,35
Fadruszova 1,2,3,4,5,6,7,8,9,11,13,15,17,19,21,23,25,+MŠ 10
Karloveská 12,14,16,18,20,22,24,26,28,30
Kempelenova 1-7,9,11,13,15,17

Dňa 5.8.2020 
H. Meličkovej 2,4,6,8,10,12,14,16,18,20,22,24,26
Kolískova 2,4,8,10,12,14 – MŠ
Tománkova 1,3

Karlovešťanka Danka Hájeková sa stala 26. mája oficiálnou držiteľkou slovenského rekordu. Je vlastníčkou najväčšej slovenskej zbierky štvorlístkov. Aj keď ich už má v 22 zošitoch uložených viac ako 21-tisíc, oficiálny zápis v Slovenskej knihe rekordov ich eviduje rovných 20-tisíc.
Drvivú väčšinu z nich našla na trávnikoch v Karlovej Vsi. V apríli na jednom mieste v spodnej časti Karlovej Vsi ich za hodinu nazbierala neuveriteľných 130. „Hoci mám slabší zrak a nosím okuliare, mám určitú schopnosť rozoznať štvorlístok v tráve, a to nemusím ani príliš zaostrovať zrak. Občas som si nejaké štvorlístky odtrhla, ale zbierať a číslovať som ich začala v roku 2005,“ spomína na začiatky svojej zberateľskej vášne Danka Hájeková. Svoj prvý rekord v podobe 10-tisícov nazbieraných štvorlístkov dosiahla v roku 2010, v roku 2016 ich už bolo 16-tisíc.
Štvorlístky sú podľa karloveskej rekordmanky samostatná veda. Prečítala o nich veľa odborných publikácii. Na vznik štvorlístka vplýva viacero faktorov, ako sú svetlo, slnečná intenzita, kyslosť pôdy a dažďov. Na silnom svetle je výskyt štvorlístkov veľmi zriedkavý.

Hĺbková obnova verejných budov, lepšie podmienky pre cyklistov, zníženie množstva nevytriedeného odpadu, informačné a osvetové aktivity pre verejnosť, vrátane vybudovania Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ Alexandra Dubčeka. To je len časť aktivít, ktorými chce Karlova Ves pomôcť k čiastočnému ozdraveniu životného prostredia. Spracovala dokument, v ktorom sa zaviazala znižovať emisie do roku 2023 a 2030.

Zimy bez snehu, predlžujúce sa obdobia sucha, letné horúčavy, víchrice či intenzívne búrky. To všetko sú dôsledky zmeny klímy aj v Bratislave. Niektoré prejavy už verejnosť pociťuje a v budúcnosti sa budú znásobovať. Do roku 2075 by sa mala zvýšiť priemerná teplota vzduchu o 1,5 až 3,7 °C. Vzhľadom na vyšší obsah vodnej pary v ovzduší sa prejavia vyššie úhrny intenzívnych lejakov, môže vzrásť aj ich intenzita.  Počet tropických dní by mal vzrásť do roku 2025 o 6, do roku 2050 o 13 a do roku 2075 o 25 dní.

„Okrem toho, že sa na takéto prejavy klímy musíme pripraviť a adaptovať sa na ne, je potrebné vynaložiť snahu o zmiernie dôsledkov zmeny klímy tak, aby sme aj ďalším generáciám ponechali možnosť na prežitie kvalitného života na Zemi. Dnes sú už vedci zajedno – príčinou týchto zmien sú skleníkové plyny, ktoré sú výsledkom ľudskej činnosti,“ pripomína Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu v bratislavskej časti Karlova Ves.

Možnosti zvrátenia negatívneho trendu sú na všetkých úrovniach. Od spôsobu života, nákupov, dopravy, stravovania a bývania závisí veľa. Úlohy majú aj samosprávy, záväzky majú všetky členské krajiny EÚ, keďže cieľom je do roku 2050 byť uhlíkovo neutrálny. 

Karlovešťania vytvárajú menej emisií

Celkové emisie skleníkových plynov, za ktoré zodpovedá Karlova Ves, dosiahli v roku 2018 takmer 140-tisíc ton ekvivalentov CO₂. Pri prepočte na obyvateľa dosiahla uhlíková stopa hodnotu 4,178 tony skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO₂. Ak porovnáme uhlíkovú stopu jedného obyvateľa Karlovej Vsi s priemerom SR (7,6 tony skleníkových plynov), je na tom Karlova Ves z hľadiska produkcie skleníkových plynov výrazne lepšie. Vyplýva to však najmä z obytného charakteru Karlovej Vsi, kde chýba priemysel, ktorý zodpovedá za významnú časť emisií na vnútroštátnej úrovni.

Aké ciele na zníženie emisií si dala Karlova Ves?

Zníženie emisií by malo nastať v sektore dopravy, obnovy verejných a bytových domov a v znížení netriedeného komunálneho odpadu. Do roku 2023 by sa malo ušetriť okolo 700 t skleníkových plynov, vyjadrených v emisiách CO₂ a do roku 2030 približne 5000 t.

Konkrétne kroky Karlovej Vsi do roku 2023 a 2030

• Hĺbková obnova dvoch verejných budov: ZŠ Alexandra Dubčeka a MŠ Kolískova 14;
• Prírode blízka údržba zelene v Karlovej Vsi;
• Revitalizácia priestranstva Kaskády s novou výsadbou stromov a tvorbou vodozádržných opatrení;
• Vybudovanie vegetačnej strechy na úradnej budove, zelených stien a vodozádržných opatrení;
• Rozšírenie verejných bicyklov do ďalších častí Karlovej Vsi;
• Informačno-osvetové aktivity smerujúce k podpore v oblasti separovaného zberu, prevencii vzniku odpadov a podpore bezodpadových aktivít, ako aj podpore udržateľného riešenia biologického odpadu (v domácnostiach aj na úrovni samosprávy);
• Vybudovanie nabíjacích staníc;
• Riešenie cyklistickej dopravy na križovatke Karloveská – Molecova a vyznačenie cyklistického pruhu na Molecovej obojstranne;
• Vytvorenie miest na kontajnery na zber elektroodpadu;
• Líščie údolie – obnova povrchov a vhodnejšie dopravné riešenie pre cyklistov;
• Realizácia pilotnej čiastočnej obnovy Jurigovho námestia;
• Zriadenie poradenstva pre obyvateľov Karlovej Vsi pri obnove bytových domov;
• Vybudovanie Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu v Základnej škole Alexandra Dubčeka. Centrum poskytne priestor a vzdelávacie materiály vysvetľujúce potrebu a možnosti na dosiahnutie mestskej klimatickej odolnosti.

Oznamujeme občanom, že v piatok 10. júla bude miestny úrad aj Centrum služieb občanom z technických príčin zatvorené.
V prípade záujmu o využitie služieb podateľne, môžete použiť vonkajšiu schránku pri vstupe do budovy miestneho úradu.
Služby Centra služieb občanom môžu obyvatelia využiť vo štvrtok 9. júla od 8.00 do 12.00 h alebo v pondelok 13. júla od 8.00 do 17.00 h.
Miestny úrad môžete navštíviť opäť v pondelok 13. júla v čase úradných hodín 8.00 – 12.00 a 13.00 – 17.00 h.

Bratislavská teplárenská, a.s. oznamuje, že z dôvodu prerušenia distribúcie elektriny bude vo štvrtok 9. júla v čase od 8.00 h do 12.30 h prerušená dodávka teplej vody v nasledovných objektoch:
Borská 1,2-DJ,3,4-MŠ,5,7,
Púpavová 1,3,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21,22,24,26,28,30,32,34,36
Púpavová 2,4,23,25,27,29,31,33,34,35,36,37,38,39,40,41,42,43,44,45,46,47,48,49,50,51,
Pustá 1,2,3,4,5,6,7,8,
Zohorská 2,4,6,8,10 + OD Centrum, Pošta, Komunálne služby.

Foto: ilustračné (internet)

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)

Obyvatelia mestskej časti Bratislava-Karlova Ves si môžu opäť skontrolovať stav vyhradeného parkovania v okolí. Umožňuje to aktualizovaná interaktívna mapa mestskej časti. Prostredníctvom počítača či mobilného telefónu zistia, či je dané vyhradené miesto platné.

V praxi sa vyskytujú prípady, keď vyhradené parkovanie platné už nie je, no predchádzajúci držiteľ miesta stále nedemontoval zvislé značenie s uvedeným evidenčným číslom svojho vozidla (EČV). Ostatní vodiči môžu byť uvedení do omylu  a preto v obave, aby nedostali pokutu od mestskej polície, musia hľadať iné miesto, čo nie je jednoduché.

Vodič, ktorý si v počítači alebo mobile otvorí interaktívnu mapu, si môže vybrať, či chce preskúmať vyhradené parkovacie miesta pre fyzické osoby, miesta pre držiteľov európskeho parkovacieho preukazu (ŤZP-S), svojpomocne vybudované miesta, či miesta určené pre rezidentov v parkovacích zónach Silvánska a Veternicová/Hlaváčiková.

Výhodou interaktívnej mapy je to, že užívateľ si v nej prehľadne overí presnú polohu vyhradených parkovacích miest vo svojom okolí či EČV, pre ktoré je to-ktoré miesto určené. Mapa je užívateľsky intuitívna, jej používanie je bezplatné, prístupné kedykoľvek, bez potreby navštívenia miestneho úradu.

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves by mala byť na prípadnú ekonomickú krízu pripravená. Vďaka prebytkovému hospodáreniu poslala do rezervného fondu čiastku 596.030 eur. K prebytkovému záverečnému účtu za rok 2019 nemal výhrady ani miestny kontrolór, karloveskí poslanci ho schválili dnes popoludní.

„Hospodárili sme s prebytkom bežného rozpočtu vo výške viac ako jeden milión eur. Tento prebytok bol použitý na financovanie investícií vo výške takmer 1,5 milióna eur. Podarilo sa ním dokončiť väčšie investície, postavili sme novú lodenicu, rekonštruovali plaváreň a obnovili povrch futbalového ihriska. Pokračovali sme v skvalitňovaní podmienok pre naše deti v školách a škôlkach,” informoval vicestarosta Karlovej Vsi Branislav Záhradník.

Zaujímavosťou záverečného účtu je, že Karlovej Vsi sa zvýšili bežné príjmy. Kým v roku 2018 dosiahli hodnotu 13 mil., vlani až 14,3 mil. eur. Karlova Ves mala vlani väčší príjem aj z daní. Výber z podielových daní a daní z nehnuteľností dosiahol úroveň 105 % oproti pôvodne očakávanej hodnote.

Naopak, výpadok má Karlova Ves v príjme poplatkov za developerský rozvoj. Za rok 2019 získala v tejto položke len 25-tisíc eur. Dôvodom je to, že developerským spoločnostiam sa v Karlovej Vsi dlhodobo nedarí presadzovať svoje zámery. Karlova Ves má výpadok aj na plánovanom príjme z predaja nehnuteľnosti. Svoj majetok nepredávala.

Oznámenie o začatí územného konania – Slovak Telekom