Aktuality

V najbližších týždňoch príde na viacerých miestach Karlovej Vsi k výmene 80 smetných košov. Zmena sa týka najmä starých betónových košov, ktoré nahradia modernejšie, objemnejšie a estetickejšie latkové koše. Okrem smetných košov budú nahradené aj koše na psie výkaly.

Novinkou v Parku SNP v Líščom údolí sú dva multikoše na separovaný odpad. Tamojší altánok a priľahlé ohniská využívajú návštevníci na posedenia, opekačky a oslavy. Nie všetci si však po sebe poupratujú a po víkende sa to občas v okolí ohnísk hemží odpadkami. Miestny úrad verí, že nové koše s možnosťou triedenia odpadu by mohli primäť návštevníkov k väčšiemu udržiavaniu čistoty.

Jar so sebou prináša okrem príjemných vonkajších teplôt aj niekoľko cyklov kosenia a intenzívneho upratovania. Kedy, kde a ako – to všetko sa dočítate sa v aprílových novinách Karlova Ves. S aprílom sú spojené aj zápisy prvákov do základných škôl. Dočítate sa preto aj o tom, ktorá základná škola v čom vyniká.

Tieto a mnoho iných zaujímavých informácií z diania v Karlovej Vsi sa dočítate v novom čísle mesačníka Karlova Ves – noviny všetkých Karlovešťanov, ktoré nájdete od dnes vo svojich schránkach.

Aktuálne číslo mesačníka nájdete na internetovej stránke MČ na tomto linku https://www.karlovaves.sk/volny-cas/karlova-ves-noviny/

alebo po kliknutí SEM

Šachový klub TV Karlova Ves v spolupráci s miestnym úradom pozývajú všetkých fanúšikov šachu na Veľkonočný šachový turnaj. Aj v11. ročníku zabojujú Karlovešťania o prestížny titul majstra Karlovej Vsi. Turnaj v Rapid šachu sa uskutoční v sobotu 7. apríla 2018 o 9:00 h v priestoroch Senior klubu na Lackovej 4. Tempo hry je stanovené na 2 x15 min na partiu podľa šachových pravidiel FIDE pre Rapid šach. Každý účastník turnaja bude mať príležitosť ukázať svoje umenie v siedmich kolách. Prihlásiť sa môžete na tel. čísle 0903 947 270 u vedúceho šachového klubu Jána Marka alebo e-mailom na adrese janmarko64@gmail.com

Vážení obyvatelia, 

dovoľujeme si Vás informovať, že Centrum služieb občanom bude dnes otvorené len do 12. hodiny. Vzhľadom na sviatky Veľkej noci bude zatvorené aj v sobotu 31.3.2018. Prajeme Vám pokojné prežitie veľkonočných sviatkov v kruhu tých, ktorých máte radi.

Miestny úrad Bratislava-Karlova Ves

Karlovešťan Zoltán Drenko je archeológ, ktorý zásoboval svojimi nálezmi Slovenské národné múzeum 37 rokov. S radosťou spomína na svoju prvú „bojovú“ úlohu po štúdiu v Prahe – pomáhať pri záchrane a obnove hradov a kaštieľov. V roku 1969 bol vyslaný do Strážok pri Kežmarku, kde sa nachádzal vzácny, ale zanedbaný renesančný kaštieľ. V starej veži kaštieľa ešte žila barónka Margita Czóbelová a posádka Apolla 11 pristála na Mesiaci.

„Prišli za mnou miestni a pýtali sa, či je to možné, že Američania pristáli na Mesiaci. Ja som im povedal, že áno. Uverili mi tak napol. Definitívne ich utvrdilo až slovo barónky. Čo povedala ona, to u miestnych platilo,“ spomína s úsmevom onedlho osemdesiatnik Zoltán Drenko.

Ako ste sa dostali k archeológii?

Môj otecko pracoval v továrni vo Fiľakove. Závod sa rozširoval a v závode prebiehali stavebné práce. Cestou do práci si otec všimol, že sa z nákladného auta s pieskom vykotúľala ľudská lebka. Šoférom auta bol jeho známy, a tak sa mu podarilo dostať sa na miesto, odkiaľ sa piesok na stavenisko dovážal. Po príchode zistil, že sa akurát porušil jeden hrob a bola odhalená ľudská kostra. Oznámil to ihneď Archeologickému ústavu v Nitre a zastavili práce. Dopadlo to tak, že docent Točík z Nitry spravil na mieste výskum s nálezom 70 hrobov z doby avarskej. Takýmto spôsobom sa dostal k archeológii môj otec. Ja som sa ako 11-ročný začal pohybovať v okolí nálezísk a už vtedy mi prischla v škole prezývka „archeológ“. Triedny učiteľ mi za výborný prospech daroval rozprávkovú knihu, kde mi pod venovanie napísal „Sláva archeológii“. Tú knihu mám dodnes odloženú.

Špecializovali ste sa na určité historické obdobie?

Archeológovia sa podobne ako historici sústredia na historické obdobia. Niektorí kolegovia kopú dobu kamennú, bronzovú alebo železnú. Ďalšou skupinou je rímske obdobie, keď sa aj u nás pohybovali rímske légie. Nasleduje slovanské obdobie Veľkej Moravy, a potom obdobie, ktorému som sa venoval ja, stredovek. Dá sa povedať, že na Slovensku sa našli obdivuhodné nálezy v priereze všetkých spomenutých období.

Aké predmety ste bežne nachádzali v zemi?

Veľkú radosť mali predovšetkým numizmatici, pretože v okolí ruín kostolov a hradov sme nachádzali množstvo mincí rôznych panovníkov. Klasickými predmetmi boli hlinené nádoby, sklené poháre. V priestoroch bývalých opevnení a bášt to boli rôzne, zbrane, meče, dokonca aj nevybuchnutí predchodcovia dnešných ručných granátov. Na južnom Slovensku, kde som dlhé roky pôsobil, boli výraznou stopou po Turkoch fajky.

A čo šperky? „Prežili“ aj mnohé vykrádania hrobov?

Objavili sa aj mimoriadne detailne spracované šperky, ozdobené vzácnymi kameňmi. Dámy za sebou zanechali ihlice do vlasov, ktoré sa nám podarilo nájsť vo veľmi zachovalom stave. Za raritu považujem svadobný prsteň pozostávajúci zo štyroch zlatých kruhov. Človek si kladie otázku, na čo tie štyri kruhy slúžili? Snúbenci si pri svadobnom obrade vložili prsty do dvoch kruhov a cez zvyšné dva prevliekol farár retiazku, ktorou spojil ich vzťah do manželského zväzku.

Zamestnal Vás niektorí z predmetov pre jeho nejasný pôvod alebo funkciu?

Určite ste boli navštíviť dobre zachovalý hrad Červený kameň. V rámci výskumu sme na vnútornom nádvorí našli zvyšky základov stredovekej veže. Čo bolo napínavé, to boli zbrane. Tie sa dajú nájsť na mnohých miestach, ale tu sme našli unikátne hlinené valčeky. Boli silno vypálené a na nálezisku ich bolo skutočne požehnane. Zanechali ich za sebou husiti, ktorí ich používali ako náboje. Keď už nebol dostatok železa, vyrábali hrubé hlinené valčeky, ktoré používali ako strelivo. Na slovenskom území ide o jedinečná nález tohto druhu.

Na náleziskách sa to hemží jamami. Spadli ste do nich niekedy?

Popri trpezlivosti je nesmierne dôležitá aj ostražitosť. Jamy nie sú vykopané v nejakých pravidelných vzdialenostiach. Človek sa musí vedieť na nálezisku orientovať a najmä nikdy necúvať dozadu. Práve pri cúvaní dozadu napríklad kvôli lepšiemu fotografickému záberu sa stávajú seriózne úrazy. Mimoriadne nebezpečné však bolo pôsobenie na hrade Strečno. Aj dnes komplikuje okoliu život padanie skál. Takisto v tej dobe neboli priestory hradu nijako ohraničené. V skalnatom teréne som si musel dávať pozor takpovediac na každý krok. Ani najväčšia pozornosť však nezaručovala, že sa na vás neuvoľní nejaká skala z múru.

Kto Vám pomáhal pri výkopových prácach? Je potrebné vzdelanie v odbore archeológie?

Pomáhali nám rôzni ľudia, väčšinou miestni. Vzdelanie pri výkopoch nie je potrebné. Zapájali sa či už dôchodcovia, študenti na brigádach alebo miestni nezamestnaní. Vďaka našim výkopovým prácam som spoznal niekoľko veľmi slušných rómskych rodín, ktoré si svojou snaživosťou zabezpečili lepšie životné podmienky. Keď uvideli, že sa k nim správam ľudsky, pozývali ma aj na rodinné udalosti ako oslavy alebo pohreby. V spojení s cigánskou muzikou to bol skutočne zážitok. Takisto musím povedať, že domáci boli mojej práci vždy naklonení a boli nám nápomocní. Nestretol som sa s nejakým blokovaním a sabotovaním prác. V podstate prevládal zdraví lokálpatriotizmus a ľudia chceli nálezmi zviditeľniť svoje mesto alebo obec. Keď sme pracovali s jemnými nástrojmi a metličkami, tak sa nás občas snažili popohnať. Laikovi sa predsa len môže zdať, že čím viac sa kope lopatou, tak tým sa aj viac vykope. Akonáhle narazíte na priestor, kde je pravdepodobnosť prítomnosti nálezu, musíte pracovať trpezlivo a jemne. Základom archeológie je trpezlivosť.

Lákalo Vás vykopať niečo aj v zahraničí?

Hoci som ponavštevoval zahraničné výskumy, tak ani nie. Dostal som sa do Tutanchamónovej hrobky v Egypte, do Tróje a Mykén, ktoré objavil Heinrich Schliemann. Senzačné miesto boli takisto Pompeje. Niečo iné je ísť na tieto miesta ako návštevník a iné zasa služobne. Na tento druh výskumov je potrebné stopercentné zdravie a otužilosť. V Egypte som za ten krátky pobyt zažil pieskovú búrky. Bol som rád, že som to prežil bez ujmy na zdraví. Piesok som však mal všade. Fandím však všetkým Slovákom, ktorí reprezentujú našu krajinu v mojom odbore.

Realizujú sa dnes archeologické práce s podporou štátu alebo je potrebný súkromný investor?

Za socializmu sme mali väčší priestor na realizáciu. Samozrejme, keď ide o výnimočné nálezisko, tak štát podporí činnosť. Ako napríklad pri náleze avarského pohrebiska pri stavbe bratislavského obchvatu. Doba však nepraje púšťaniu sa do výskumu na vlastnú päsť. Ide skôr o dobrú vôľu pri poľnohospodárskych a stavebných prácach. Často však majitelia pozemkov zamlčia nález predmetov, aby ich archeológovia nebrzdili v termínoch. Z historického hľadiska je to veľká škoda. Slovensko je veľmi bohaté na náleziská a priateľom zdôrazňujem, že netušíme, čo všetko sa pod nami nachádza.

Elektronabíjacia stanica pre elektromobily pribudne na Čavojského ulici. Nabíjačku tu osadí energetická spoločnosť v rámci medzinárodného projektu URBAN-E, ktorý je zameraný na rozvoj elektromobility, podporu a rozširovanie infraštruktúry elektronabíjacích staníc a prepojenia na iné druhy dopravy i na znižovanie znečistenia ovzdušia.

K nabíjacej stanici budú patriť dve parkovacie miesta pre elektromobily. Vybudovať by ju tu mali už v tomto roku. Stavba by mala potrvať jeden mesiac. Projekt budovania elektronabíjacích staníc je podporený grantom Európskej komisie. V Bratislave vznikne 55 takýchto nabíjacích staníc, z toho 50 bude pre striedavý prúd a päť rýchlonabijacích staníc pre jednosmerný prúd.

Elektromobil je automobil, ktorý používa pre svoj pohon elektrickú energiu. Ako zdroj energie používa obvykle akumulátor, ktorý musí byť pred jazdou nabitý. Od kapacity akumulátora závisí dojazd elektromobilu. Nezanedbateľnou výhodou je, že elektromobily neprodukujú svojou činnosťou výfukové plyny a šetria tak životné prostredie.

Karlova Ves prijme pomocného kuchára/kuchárku do školskej jedálne pri MŠ L. Sáru 3. Informácie nájdete TU

Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Karlova Ves vypísal výberové konanie na pozíciu: Referent/-ka pre administratívu na stavebný úrad

Viac informácií nájdete po kliknutí SEM

Monotónne panelové obytné stavby, vykosené trávniky, zahustené výsadby krov a skupiny stromov. Veľmi málo kvetov, kvitnúcich trvaliek, vlhkých stanovíšť, mokradí, či menších prírodných vodných plôch. Takto vyzerajú typické sídliskové obytné štvrte v mestách postavené v druhej polovici 20. storočia.

Strata druhovej rozmanitosti spolu s nepriaznivou zmenou klímy patria k najväčším súčasným problémom ľudstva. Možno si to my, obyvatelia miest, v každodennom živote až tak neuvedomujeme, ale všetci rovnako závisíme od prírodných zdrojov našej planéty. K ochrane biologickej rôznorodosti priamo patrí aj problematika ochrany opeľovačov. Viac faktov o biodiverzite a zelenej infraštruktúre nájdete v materiáli vypracovanom v rámci projektu PERFECT na webovej stránke Karlovej Vsi.

Mestská časť Karlova Ves sa už v roku 2016 zapojila do projektu Mestské včely. Snahou tohto projektu je vytvoriť alternatívne miesta, ktoré v mestskom prostredí pomáhajú opeľovačom prežiť. Takého miesta pribúdajú jednoduchými opatreniami akými sú napríklad výsadba, či prírode blízka starostlivosť o zeleň. Táto prináša úžitok v celom kontexte prírodného spoločenstva, pomáha teda opeľovačom aj ľuďom. Na viacerých lokalitách sa tak v Karlovej Vsi v spolupráci s organizáciou Živica zrealizovala výsadba nektárodajných kvetov, na vybratých demonštratívnych plochách sa upravil režim kosenia a osadili sa informačné tabule, či tzv. hmyzie hotely.

Karlova Ves pokračuje v opatreniach zameraných na podporu biodiverzity aj v roku 2018 a to v rámci realizácie viacročného medzinárodného projektu PERFECT. Príkladom takýchto opatrení v  husto zastavaných sídliskových štvrtiach je pretváranie striech na vegetačné. Výhodou takýchto striech v porovnaní s tradičnými strechami je, že fungujú ako vynikajúci tepelný izolant, zabraňujú výkyvom teplôt medzi dňom a nocou, odľahčujú kanalizáciu a spomaľujú odtok dažďovej vody. Tieto strechy produkujú kyslík, zadržujú oxid uhličitý, filtrujú pevné častice a absorbujú škodliviny z ovzdušia. Poskytujú útočisko rôznym živočíšnym druhom, ktorých existencia je v mestskom prostredí dôležitá.

V súčasnosti sa preto mestská časť pripravuje aj na zapojenie do grantovej výzvy na premenu strechy prístavby polyfunkčného objektu miestneho úradu na Perneckej ulici na strechu vegetačnú. Projekt počíta s výsadbou bohatého sortimentu kvetov nektárodajných rastlín, ukážkovým úľom ako aj menším vodným prvkom, ktorý by slúžil ako napájadlo pre včely a vtáky.

Včelstvá, ktoré sú v rámci projektu Mestské včely umiestnené na streche Starej tržnice v centre Bratislavy, na budove Slovenskej sporiteľne, či Národného lesníckeho centra vo Zvolene iba potvrdzujú, aké bezproblémové je spolužitie včelstiev s ľuďmi v mestskom prostredí.

Pekné video k podpore včiel nájdete TU

Zuzana Hudeková, projektová manažérka PERFECT

Mestská časť Bratislava-Karlova Ves podporuje požiadavku na zachovanie hlavnej cyklotrasy medzi Devínom, Dúbravkou, Karlovou Vsou a centrom. Cyklotrasa na nábreží Dunaja je záväznou súčasťou územného plánu Bratislavy od roku 2007. Zachovanie dostatočnej šírky promenády medzi komplexom River Park a nábrežím Dunaja umožňuje vybudovanie cyklotrasy bezpečnej pre cyklistov aj chodcov. Zóna zmiešaného pohybu v zúženom priestore je pre chodcov a cyklistov menej bezpečná. Obnovenie cyklotrasy je nevyhnutné pre podporu alternatívnych spôsobov dopravy, ktoré Bratislava potrebuje.

„Promenáda bola dosť široká, aby na nej, aj pri rastúcom počte cyklistov, mohla byť bezpečná cyklotrasa. Privatizácia nábrežia spôsobila konflikt medzi záujmom verejnosti a developera. Ten preferuje iný typ návštevníkov. Obávame sa, že zóna zmiešaného pohybu je krokom, ktorý zhorší bezpečnosť chodcov i cyklistov a jeho cieľom je vytlačiť cyklistov úplne, čo by nebolo dobré. Ak raz chceme mať z Bratislavy mesto ako Kodaň alebo Viedeň, tak robíme pravý opak toho, čo by sme mali. Súčasťou projektu River Park ani plánovanej výstavby miesto PKO nemohlo byť zrušenie cyklotrasy. To sa ale prakticky deje rozširovaním záberu verejného priestoru terasami a rôznymi sezónnymi atrakciami na úkor koridoru,” myslí si starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Na nábrežnej promenáde pri komplexe River Park bol pred niekoľkými dňami zrušený koridor pre cyklistov a vznikla zóna zmiešaného pohybu cyklistov a chodcov. Karlova Ves považuje takéto riešenie komplikovanej dopravnej situácie na vyhľadávanej promenáde za nešťastné. Developer pri výstavbe River Parku nevybudoval adekvátne riešenie pre cyklistov napriek tomu, že daným územím vedie hlavná mestská cyklotrasa a medzinárodná cyklotrasa Eurovelo 6. „Je to rozhodnutie hlavného mesta a mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Promenáda sa nenachádza na našom území a nemali sme možnosť sa vyjadriť k tomuto rozhodnutiu, hoci nás významne ovplyvňuje.“ dodáva starostka.

Foto: https://cyklokoalicia.sk/2018/03/jtre-likvidacia-cyklotrasy-nabrezie/ 

Viaceré ulice v Karlovej Vsi čaká v najbližších týždňoch oprava plynovodu. Slovenský plynárenský priemysel – distribúcia (SPP) rozkope niekoľko chodníkov a ciest. Chce vyrúbať aj niekoľko stromov, ktoré budú komplikovať práce, prípadne sú bezpečnostným rizikom pre plynovod. Miestny úrad už adresoval SPP niekoľko požiadaviek.

Výkopové práce budú plynári robiť v prvej etape v období od 19.3.2018 do 11.5.2018 (8 týždňov) na uliciach Lackova, Silvánska a Suchohradská. V období od 1.4.2018 chce SPP priebežne rozkopať ulice Hlaváčiková, Veternicová, Matejkova, Janotova, Baníkova, Nowackého, Adámiho, Nad lúčkami, Kolískova a Jána Stanislava.

Miestny úrad je znepokojený najmä tým, že bude narušený komfort obyvateľov spomínaných ulíc. Nikoho totiž neteší, že plynári chcú rozkopať najmä chodníky a zeleň. Aj preto musí SPP rozkopané komunikácie po opravách plynovodov uviesť do pôvodného stavu a položiť na narušené komunikácie nový asfalt.

Keďže sa opravy plynovodov dotknú aj zelene, SPP bude musieť riadne zahladiť výkopové ryhy, vyzbierať vykopané kamene a odviezť ich na určené miesto. Vykopanú zeminu nesmú plynári ukladať na chodník ani na trávu, ale na položenú fóliu. Zeminu budú musieť plynári zabezpečiť proti splaveniu počas dažďov a znečistené vozovky musia očistiť ihneď.

Ak investor rozkopávok, ktorým je Slovenský plynárenský priemysel – distribúcia poškodí priľahlé komunikácie či zeleň, škody odstráni na vlastné náklady. V stanovených termínoch plynári vysadia trávu všade tam, kde dôjde k jej narušeniu.

Obyvatelia môžu prípadné sťažnosti na dĺžku a kvalitu prác adresovať investorovi rozkopávok a opráv plynovodov. Tým je Slovenský plynárenský priemysel – distribúcia, kontakt: 0850 111 727

Podniku SPP-distribúcia sme adresovali niekoľko otázok, odpovede nájdete TU

Budúcoročných prvákov čaká 20. a 21. apríla zápis v základných školách na Majerníkovej 62, Karloveskej 61 a Tilgnerovej 14, ktorých zriaďovateľom je mestská časť. Úspešný prvý ročník akcie Adoptuj si kvetináč bude pokračovať aj tento rok. Tentoraz sa budú sadiť namiesto letničiek kvitnúce trvalky. Tieto a mnoho iných zaujímavých informácií z diania v Karlovej Vsi sa dočítate v novom čísle mesačníka Karlova Ves – noviny všetkých Karlovešťanov, ktoré nájdete v týchto dňoch vo svojich schránkach.
Aktuálne číslo mesačníka nájdete na internetovej stránke MČ na tomto linku https://www.karlovaves.sk/volny-cas/karlova-ves-noviny/

alebo po kliknutí SEM