Kríza ukázala rodičom, aká náročná je práca pedagóga

Učiteľom je dobre. Majú pracovný čas, o akom veľa ľudí sníva. K tomu dva mesiace letných prázdnin, ďalšie dni voľna počas jarných a jesenných prázdnin. Je im sveta žiť. Takto ešte donedávna videli povolanie učiteľa niektorí rodičia. O tom, že pedagógovia musia pripravovať učebné plány aj počas voľných dní, že písomky a diktáty opravujú aj po večeroch, na úkor rodiny, hovorí málokto. „Med lízať“ nie je ani práca s niektorými deťmi, ktoré svojím správaním kopírujú rodičov. Kríza však zasiahla a v tomto ohľade možno bola aj trochu potrebná. Rodičia museli na seba prevziať časť povinností pri vzdelávaní svojich detí. Mnohí sú radi, že sa to skončilo a brány škôl sa opäť otvárajú.
Rodičia boli v čase epidémie pod enormným tlakom, upozorňuje klinická psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Judita Malík. K pracovným výkonom a k starostlivosti o domácnosť im pribudla povinnosť učiť sa s deťmi, plniť s nimi školské úlohy, kontrolovať učivo, kontrolovať dieťa. Tento tlak sa mohol rýchlo pretaviť do frustrácie, a následne aj do pocitov zlyhania.
„Treba si uvedomiť, že dieťa je v škole schopné podávať iný výkon ako v domácom prostredí, a to aj s prihliadnutím na dynamiku v triede, rešpekt voči učiteľovi, presné časovo vymedzené vyučovanie či hodnotenie prostredníctvom známok. Učiteľ hodnotí žiaka známkou. Rodič nie. Dostávame sa do situácie, keď momentálne získaná známka od učiteľa nie je len hodnotením žiaka, ale aj hodnotením prípravy, ktorú s ním absolvoval rodič. Predpokladom, ako sa pri domácej výučbe svojho dieťaťa nezblázniť, je upustiť od svojich ambícií dieťaťu plne nahradiť učiteľa,“ myslí si Judita Malík.
Nedržte sa striktne učebných osnov
Situácia, keď rodičia žiakov aktuálne od šiesteho ročníka základných škôl musia v domácnosti suplovať aj rolu učiteľa, je podľa nej náročná a nie je trvale zvládnuteľná, pokiaľ si rodič aj dieťa neuvedomia hneď niekoľko základných faktov. Základným je, že doterajšia úloha rodiča bola dieťa milovať a vychovávať, nie ho učiť a známkovať. Ambíciou rodiča preto podľa Judity Malík nemá byť stopercentne sa držať učebných osnov, ktoré boli plánované za iných situácií. Učenie s dieťaťom v domácom prostredí značne ovplyvňuje stres a tlak, ktorý je kladený na dieťa, rodiča, ale aj na učiteľa. Redukovaním tohto stresu a tlaku priamo porastie aj nadhľad na situáciu a dosiahnu sa lepšie výsledky.
Budeme si väčšmi vážiť prácu učiteľov?
Psychologička si tiež myslí, že rodičia si budú po tejto skúsenosti väčšmi vážiť prácu učiteľov. Okúsili, aké náročné je plniť plány, osnovy, byť s deťmi a viesť ich pri výučbe k dobrým výsledkom. „Zároveň však rodičia v tejto situácii mohli plne okúsiť, aké je byť v koži ich dieťaťa. Lepšie vnímajú, aký tlak je počas školského roka kladený na ich dieťa. Neustále úlohy, dodržiavanie tempa učebných osnov, známkovanie a prípadná frustrácia z toho, že napriek úsiliu sa nedostaví adekvátne hodnotenie,“ uzatvára klinická psychologička Judita Malík.

Anketa s riaditeľmi karloveských základných škôl
Pociťovali ste vy osobne alebo vaši kolegovia pred krízou zo strany rodičov tendenciu zľahčovať, či priam dehonestovať prácu učiteľov a ich postavenie v osobných rozhovoroch, verejne či priamo pred žiakmi? Myslíte si, že po skúsenosti, keď si rodičia mohli vyskúšať pozíciu učiteľov svojich vlastných detí, môže dôjsť k zmene pohľadu rodičov i celej spoločnosti na význam práce učiteľov?

Eva Horníková, riaditeľka, ZŠ Karloveská 61
Práca učiteľa nie je len učenie, či už v triede, alebo vo virtuálnom priestore. Predchádza tomu dôsledná príprava a v korona dobe k tejto príprave pribudlo aj efektívne využívanie informačno­komunikačných technológií. Pohľad rodičov na prácu učiteľa a celého pedagogického tímu určite súčasná doba poopravila, možno zmenila a možno sa niektorí len utvrdili v tom, že je veľmi náročná. Nastavenie vhodnej komunikácie s rodičmi a žiakmi bola prvoradá úloha vedenia školy. Myslím, že sme to zvládli a denne podávame rodičom pomocnú ruku, oni nám zasa vyjadrujú podporu. Z konštruktívnej kritiky sme vyvodili závery a pracovali sme na zlepšení online vyučovania. Rodič sa stal naším kolegom.

Pavol Bernáth, riaditeľ, ZŠ Alexandra Dubčeka, Majerníkova 62
Za posledné desaťročia učiteľ stratil svoje vážené postavenie v spoločnosti. Debaty v spoločnosti poukazovali len na „krátky pracovný čas“ a „prázdniny“ počas roka. Výchova a vzdelávanie sa dostali na okraj záujmu spoločnosti. Vďaka možnosti internetu sa útoky na učiteľov stali bežnou súčasťou ich práce. Samozrejme, je tu skupina rodičov, ktorá si plne uvedomuje, aké náročné je v súčasnosti pracovať s deťmi, zaujať ich, udržať ich pozornosť, vzdelávať ich a pripravovať na život v modernej spoločnosti. V tomto neľahkom období rodičia museli a v prípade starších žiakov stále musia skĺbiť vlastnú prácu, domácnosť a vzdelávanie svojich detí. Každý z našich učiteľov sa snaží vychádzať rodičom v tejto situácii maximálne v ústrety. No každý žiak nemá rovnaké možnosti (internetové pripojenie, počet PC doma atď.), o to je práca učiteľov náročnejšia.

Dana Ihnaťová, riaditeľka, SŠ Tilgnerova 14
Sme spojená škola a máme veľa žiakov aj veľa rodičov, takže sa stretávame s rôznym spektrom názorov. Veľká väčšina rodičov vystupuje korektne vo vzájomných rozhovoroch. Samozrejme, že sa občas stretneme aj s rozdielnym názorom rodiča na prácu jednotlivých učiteľov. A či si myslím, že dôjde k zmene pohľadu na význam práce učiteľa? Myslím si, že áno.

Foto: ilustračné (internet)