Leto v Karlovej Vsi v minulosti

Obyvatelia dediny Karlova Ves mali v minulosti k dispozícii čisté vody Dunaja a mnohé príjemné miesta na brehoch Karloveského ramena. Boli dostupné bez obmedzenia a takmer na skok od ich domovov. Stojí za pokus niektoré z nich čitateľom priblížiť.
Prvým miestom letných radovánok Karlovešťanov bol breh Karloveského ramena za záhradou vodárne, pod cestou do Devína. Nazývali ho V aleji, podľa dvojradia rastúcich stromov. Priestor to bol útulný a zarastený nízkou trávou, s nie príliš hlbokou vodou, vhodnou pre všetky vekové skupiny vrátane rodín s deťmi. Vyhľadávali ho aj obyvatelia Bratislavy. Pre nich to bola slovenská RIVIERA. Záujem Bratislavčanov šikovne využil Karlovešťan Jozef Ruža, keď svoju blízku výletnú reštauráciu, postavenú v roku 1932, pomenoval týmto vzrušujúcim názvom slávneho stredomorského letoviska. Výstavba Slovanskej cesty a obmedzenia vyplývajúce z existencie hraničného pásma začiatkom 50. rokov, prinútili návštevníkov premiestniť sa do inej lokality.
Rozšírili rady kúpajúcich sa Bratislavčanov na Slávičke, na Slávikovej lúke pri Karloveskom ramene pred mestskou vodárňou. Názov dostala podľa posledného majiteľa hostinca pána Slávika, ktorý kedysi stál v jej blízkosti, na mieste, kde je dnes výšková budova Povodia Dunaja. Veľký záujem o pobyt na lúke ešte vzrástol, keď tu Barnabáš Varga otvoril požičovňu kajakov, tzv. sandulínok.
Aj bratislavský ZARES (záhradníctvo a rekreačné služby) zaujala obľuba lúky. Na podnet vedenia mesta Bratislavy sa rozhodol vybudovať na nej plážové kúpalisko. Postavil šatne, WC a vstupný objekt s pokladnicou na platenie vstupného. Návštevníci na lúku chodili zo všetkých strán, len okolo pokladnice nie. Zámer preto stroskotal. Budovu šatní neskôr karloveskí športovci prebudovali na sokolovňu. V súčasnosti ju využíva karloveský Klub vodných športov. Niekdajšie obľúbené miesto rekreácie a oddychu dnes „zdobia“ objekty obytného súboru Karloveská rameno a parkovisko. Od novembra 2019 tu stojí aj Nová lodenica, ktorú postavila Karlova Ves z prostriedkov, ktoré mesto Bratislava utŕžilo z predaja Slávikovej lúky developerovi.
Tretím miestom v poradí, no rozhodne nie čo do atraktívnosti, kam Karlovešťania chodili za osviežením, bola kamenná hrádza, ktorá oddeľuje hlavný tok Dunaja od Karloveského ramena. Dnes možno vidieť iba jej koniec, a to pri sútoku ramena s Dunajom, pred lodenicou Tatrana Karlova Ves. V tom čase plávali po Dunaji lode s kolesovým pohonom a vytvárali mohutné vlny. Bolo pôžitkom nechať sa nimi hojdať v rýchlom prúde dunajskej vody. Mnohí karloveskí mládenci mali odvahu priblížiť sa k lodi na veľmi malú vzdialenosť, kde boli vlny najmohutnejšie.
Zaujímavou atrakciou, ktorú si Karlovešťania na hrádzi vybudovali, bol akvaplán. Išlo o plochu, ktorá vznikla pospájaním niekoľkých dostatočne dlhých dosiek a bola pripútaná k brehu pevným oceľovým lankom. Mala aj rukoväť a pripomínala veľkú vodnú lyžu. Akvaplán aj ako vodná lyža fungoval. Neťahal ho však motorový čln, ale jeho funkciu prebral silný dunajský prúd. Nepohyboval sa vpred, ale iba od hrádze a späť k nej, podľa toho, na ktorú stranu akvaplanista prenášal svoju váhu. Tí odvážnejší sa po prenesení ťažiska na jeho prednú časť dokázali aj ponárať pod hladinu.
Ostrov pred Slávikovou lúkou medzi Dunajom a Karloveským ramenom nebol vždy zalesnený tak, ako je dnes. Iba miestami rástli husté vŕbové kroviny alebo skupinky riedkych kríkov. Značnú časť ostrova tvorili voľné plochy so štrkovými alebo pieskovými nánosmi. Tieto boli ďalším vyhľadávaným miestom na kúpanie. Pre karloveských chlapcov to bol priestor, kde v plnom rozsahu mohli uplatniť svoju fantáziu, najčastejšie v rôznych bojových hrách. O muníciu bojujúcich strán sa postaral Dunaj. Začiatkom leta hladina vody Dunaja kulminovala. Po poklese zanechala nános riedkeho šedého bahna, ktoré Karlovešťania vo svojom nárečí nazvali priliehavo letňa. Tá keď patrične obschla, bola vynikajúcou muníciou. Dala sa dobre tvarovať, hádzať a trafiť ňou nebol problém. Čo bolo dôležité, zásahy neboli bolestivé, zanechávali na tele len šedé fľaky, ktoré sa po boji ľahko zmyli v dunajskej vode.
Okrem už spomenutých boli na Karloveskom ramene v ponuke na kúpanie aj ďalšie, nemenej atraktívne miesta, ktorým sa hovorilo Pri loďkách, V krupici a Pri šporni. Longitálčania navštevovali Karloveské rameno v blízkosti svojich obydlí, neďaleko bývalého hostinca Kadlečík.

Autor: Matúš Šrámek
Foto: Slávikova lúka v roku 1958 (Foto zapožičal František Sternmüller)