Premnoženiu holubov sa dá brániť
28. júna 2019
Niektorí im hovoria lietajúce potkany a najradšej by ich vykynožili. Iní majú potrebu sa o ne starať a kŕmiť ich. Spolunažívanie holubov a človeka siaha do dávnej minulosti. V súčasnosti sa však z pomocníka, poštového holuba a jeho potomkov, často stáva úhlavný nepriateľ. Čoraz častejšie sa obyvatelia na sociálnych sieťach sťažujú na ich zvýšený výskyt na balkónoch našich sídlisk.
V mestách sa im darí, pretože tu majú dostatok potravy a zároveň nemajú prirodzeného nepriateľa. Často hniezdia na balkónoch, na povalách a v rôznych ďalších priestoroch, nezriedka technicky poškodených budov. Trusom znečisťujú stavby aj pamiatky. Na miestach, kde existujú dlhé roky veľké kolónie, môže vzniknúť problém s nahromadeným trusom a výskytom chorôb a hlodavcov. Jeden holub vyprodukuje za rok priemerne 10-12 kg trusu. V exkrementoch holubov sa nachádza kyselina močová, ktorá ničí betónové, vápencové a iné konštrukcie stavieb. Hniezda sú rajom pre roztoče a parazity.
Holuby prenášajú množstvo parazitov aj alergénov
Ako upozorňuje riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto Miloš Mašlej, holuby môžu byť zdrojom mikróbov, plesní, parazitov a alergénov. „Mestské populácie holubov sa podieľajú na prenose niektorých zoonóz, k najčastejším patria ornitóza, vtáčia tuberkulóza či salmonelóza. Holuby sú častými hostiteľmi vírov kliešťovej encefalitídy a môžu byť nakazené trichomonádami a toxoplazmózou. Týmito ochoreniami sa však človek môže nakaziť len v prípade, ak je v bezprostrednom a pravidelnom kontakte s chorým holubom,“ vysvetľuje Miloš Mašlej.
Okrem toho môžu holuby do okolia šíriť roztoče a aj v ich hniezdach prežíva celá rada druhov roztočov. Spoločne s ostatnými mikroskopickými čiastočkami sú základom prachu, roznášaného nielen po napadnutých objektoch, ale aj v blízkom ovzduší, a môžu pôsobiť ako alergény. Choré či mŕtve holuby sa ľahko stanu korisťou mačiek, ktoré ako definitívny hostitelia môžu preniesť nákazu na človeka, prípadne na ďalšie zvieratá.
Jedni sa na ne sťažujú, ďalší ich kŕmia
„Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava–mesto pravidelne zaznamenáva informácie o vysokom počte holubov vo viacerých mestských častiach Bratislavy. Na jednej strane je tu časť verejnosti, ktorá podáva podnety na zvýšený výskyt holubov a žiada riešenie tejto situácie a na druhej strane je iná časť verejnosti, u ktorej snahy tlmiť početnosť týchto druhov vtákov často narážajú na odpor a vo vtákoch, vyskytujúcich sa na sídliskách, vidí oživenie mestského prostredia,“ hovorí Miloš Mašlej.
„Prípadná regulácia počtu holubov je v kompetencii samospráv, správcov bytov, prípadne majiteľov konkrétnych nehnuteľností. Ide o problém, ktorý je potrebné riešiť komplexne, pretože keď odstránite holuby z jedného objektu, automaticky sa tam presunú holuby z iného miesta,“ dopĺňa Miloš Mašlej.
Ak ich nechcete, treba rušiť už hniezda
Regulácii počtu holubov môže pomôcť zamedzenie prístupu holubov k zdroju potravy, čo znamená nekŕmiť ich. Ďalej je potrebné zabezpečenie čistoty a uzatváranie priestorov, kde sa uskladňuje domový odpad. Mimoriadne dôležité sú opatrenia na zamedzenie alebo sťaženie hniezdenia, t. j. zabezpečenie budov a bytov tak, aby sa zamedzilo prístupu holubov na povaly či balkóny a lodžie. Ak vidíte, že na váš balkón lietajú holuby a stavajú si hniezdo, treba včas zasiahnuť a zrušiť im prístup na miesto, kde si hniezdo začali stavať. Keď nakladú vajcia a vyliahnu sa holúbätá, je už neskoro. Ostáva len počkať, kým mláďatá vyrastú, a potom miesto vyčistiť. Správcom alebo vlastníkom nehnuteľností sa odporúča tiež zabezpečiť elektronické plašiče holubov. V neposlednom rade prichádza do úvahy aj spolupráca so špecializovanými firmami, ktoré sa zaoberajú asanáciou.
Prapôvodnými predkami našich sivých mestských holubov sú holuby skalné (Columba livia). Žijú v západnej a južnej Európe, severnej Afrike a prednej Ázii. Zapáčili sa človeku a ten z nich postupne vyšľachtil rôzne domáce formy. Mestské divožijúce holuby sú potomkami poštových a domácich holubov, ktoré sa po vypustení nevrátili k svojim majiteľom. Holuby nie sú majstrami v stavbe hniezd, často len poprekladajú pár konárikov a hniezdo je hotové. Samce a samice žijú v monogamnom vzťahu. Po strate či uhynutí jedného z páru si vytvoria nový pár. Reprodukcia závisí od dostupnosti potravy. Čím viac dostupnej potravy majú, tým je reprodukcia intenzívnejšia. Mestské holuby získavajú potravu napríklad aj z kontajnerov či z prikrmovania človekom. Samica znáša po dve vajcia aj šesťkrát do roka, najmä ak má dostatok potravy.
Nenašli ste na tejto stránke čo ste hľadali? Skúste Vyhľadávanie alebo nás kontaktujte na info@karlovaves.sk
Naposledy upravené: 28. júna 2019