menu menu
facebook instagram
spravca@karlovaves.sk
© Karlova Ves - GDPR

Problém s premnoženým chovom zvierat susedov je treba hlásiť najprv správcovi domu

Zlý je oheň, zlá je povodeň, zlé krupobitie, ale horší planý sused,“ hovorí staré príslovie. Už naši predkovia vedeli, ako je dôležité susedské spolunažívanie. O to viac to platí v našich sídliskových podmienkach. Okrem problémov so susedmi, ktorí sú hluční, neporiadni alebo neznášanliví, sa čoraz častejšie stretávame s ďalším typom susedov, s ktorými nie je ľahké spolunažívať. Sú to tzv. chovatelia.

Typickí sú tým, že vo svojich bytoch chovajú nadmerné počty rôznych zvierat. Pokiaľ tým neobťažujú susedov, nevznikajú ani nezhody. Čo si ale počať, ak takýto chov spôsobuje nadmernú nečistotu, smrad alebo hluk? Obrátili sme sa na viaceré inštitúcie a spoločne s nimi sme hľadali možnosti riešenia takejto situácie.

Všetky oslovené inštitúcie sa zhodli na tom, že ako prvý krok je potrebné upozorniť na nežiadúci stav správcu bytového domu. Správca a vlastníci bytov môžu v vyriešení problému postupovať podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej zákon). „Vlastníci bytov by mali mať vypracovaný domový poriadok, v ktorom vymedzia podmienky bývania tak, aby nedochádzalo k negatívnemu ovplyvňovaniu okolitých bytov a spoločných priestorov. Vlastník dotknutého bytu by mal byť preukázateľne písomne vyzvaný, aby odstránil to, čo obmedzuje ostatných vlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva. Výzvu by mal podať správca objektu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov. Zákon umožňuje vec postúpiť na súd, s možnosťou uplatnenia požiadavky na predbežné opatrenie (napr. vyčistenie bytu). Kontrolu chovu domácich zvierat môže na základe podnetu vykonať Regionálna veterinárna a potravinová správa (ďalej RVPS),“ vysvetľuje hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava Katarína Nosálová. Ak sú zvieratá choré, môžu v niektorých prípadoch (parazity, svrab, sezónne ochorenia-zoonózy a pod.) predstavovať zdravotné riziko pre obyvateľov dotknutého bytu. Pokiaľ nie sú obyvatelia so zvieratami v priamom kontakte, nie je predpoklad zdravotného rizika. „Pri súčasnej epidemiologickej situácii nepredstavujú domáce zvieratá zdroj epidemických resp. infekčných ochorení,“ dodáva Katarína Nosálová.

Na úrad sa ročne obracajú viacerí obyvatelia Bratislavy, ich žiadosti však neriešia, pretože úrad nemá oprávnenie vstupovať do bytov a ani nariaďovať vykonanie opatrení v nich.

Aj Silvia Čaňová zo Slobody zvierat potvrdzuje, že sa na nich obracajú občania a to v desiatkach prípadov ročne. Sloboda zvierat však ako neštátne občianske združenie nemá právomoc vstúpiť do bytu či domu a odobrať zvieratá. Môže tak urobiť v odôvodnených prípadoch len polícia a RVPS. Často však asistujú RVPS počas akcie priamo v teréne. „Preberieme zvieratá do útulku, kde im poskytneme ošetrenie, liečbu a kastráciu. Zväčša totiž ide o nezvládnutý chov, kde sa zvieratá spontánne premnožili a nedostáva sa im potrebnej starostlivosti, takže bývajú choré, podvyživené, bez adekvátnej veterinárnej starostlivosti, často žijú v špine, výkaloch. Naposledy v marci to bol prípad práve v Karlovej Vsi. Pani chcela pomôcť mačičkám, vymklo sa jej to však z rúk. Premnožili sa a žili v zlých podmienkach. Z bytu sme prevzali 11 mačiek, preliečili sme ich a vykastrovali. Väčšina je dnes adoptovaná v nových domovoch,“ informuje Silvia Čaňová.

Výskyt tohto prípadu v Karlovej Vsi na Donnerovej ulici potvrdzuje tiež riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava – mesto Miloš Mašlej. Ako však dodáva, prípadov chovu veľkého množstva mačiek v bytových domoch stále pribúda. Za tri posledné roky riešili 18 takýchto prípadov, pričom v ôsmich prípadoch veterinárny inšpektor nariadil zhabanie zvierat. „Pri podozrení, že v chove zvierat je zanedbaná starostlivosť alebo dochádza k týraniu zvierat, môžu obyvatelia podať podnet na príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. Inšpektori vykonajú v chove veterinárnu kontrolu a ak sa potvrdí porušenie niektorých ustanovení zákona o veterinárnej starostlivosti, nariadia opatrenia na odstránenie nedostatkov a začnú s chovateľom resp. držiteľom zvierat priestupkové konanie,“ vysvetľuje Miloš Mašlej. Aj on potvrdzuje, že takýto chov môže za určitých okolností predstavovať zdravotné riziko. Ide najmä o parazitárne, bakteriálne, ale aj vírusové ochorenia, ktoré sú prenosné na človeka. V závažných prípadoch týrania a v prípadoch, keď nie je možné očakávať, že chovateľ resp. držiteľ zvierat nariadené opatrenia splní, môže inšpektor zvieratá zhabať. Ako však Miloš Mašlej dodáva, pokiaľ v chove zvierat nie sú zistené nedostatky, ale susedom i napriek tomu takýto chov vadí, je potrebné riešiť vec žalobou na príslušný súd alebo so správcom bytového domu.

Ako upozorňuje Silvia Čaňová zo Slobody zvierat, mnoho majiteľov zvierat zrejme ani netuší, že zákon každému majiteľovi zvieraťa prikazuje zamedziť nežiadúcemu rozmnožovaniu svojich zvierat. Snažia sa preto verejnosť vzdelávať. Napríklad aj o tom prečo sú kastrácie dôležité, že ide o jedinú humánnu metódu regulácie a to nie len pouličných zvierat. Ak chcú ľudia pomáhať pouličným zvieratám, môžu ich prikrmovať, pokiaľ tým neznečistia verejné priestranstvo. Najlepšie ak tak urobia so súčasným zabezpečením kastrácie – či už svojpomocne alebo v spolupráci so Slobodou zvierat, ktorá zabezpečuje odchyt a kastráciu pouličných mačiek v rámci Bratislavy. Ak uvidíte túlavé zviera, treba kontaktovať mestskú políciu na tel. č. 159 a na základe žiadosti polície, urobí Sloboda zvierat odchyt a umiestni ho do útulku na Poliankach.

Nenašli ste na tejto stránke čo ste hľadali? Skúste Vyhľadávanie alebo nás kontaktujte na info@karlovaves.sk

Tlačiť
    Naposledy upravené: 15. júna 2018