Aktuality

Tri parkovacie zóny, ktoré zaviedla Karlova Ves – Silvánska (2016), Veternicová/Hlaváčiková (2017) aj Nábělkova (2024) musia skončiť. Rozhodla o tom Okresná prokuratúra v Bratislave, ktorá v proteste prokurátora konštatuje, že rezidentské parkovanie je po zmene zákona kompetenciou hlavného mesta a nie mestskej časti.

Hoci Karlova Ves dlhodobo hľadala spôsob, ako ochrániť obyvateľov s trvalým pobytom, aby mohli na uliciach, kde bývajú, parkovať prednostne, po proteste prokurátorky bude táto ochrana zrušená a pôvodné zóny musia byť zahrnuté do celomestského systému PAAS. Karlova Ves predpokladala, že tri rezidentské zóny s preferenciou domácich vodičov budú predlohou pre celomestskú parkovaciu zónu. Jej rozširovanie sa však v Karlovej Vsi úplne zastavilo a už rok sa PAAS nerozšíril ani na jednu ulicu.

Vyjadrenie starostky Karlovej Vsi Dany Čahojovej vo forme videa nájdete TU

Zverejnené
9. októbra 2025

S narastajúcim výskytom viditeľných príznakov zlatého žltnutia viniča zverejnil odbor ochrany rastlín Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave základné rastlinolekárske opatrenia. Ich cieľom je zabrániť ďalšiemu šíreniu tejto nebezpečnej karanténnej choroby.

Podrobnejšie informácie o ochorení a opatreniach nájdete TU

Foto: ilustračné (Typické žltnutie a stáčanie listov viniča.)

Zverejnené
20. septembra 2025

Od 8. septembra sa v Karlovej Vsi začala rozsiahla modernizácia verejného osvetlenia. Do konca roka bude vymenených približne 2 000 svietidiel, čím sa dosiahne celoplošné zavedenie úspornej LED technológie v celej Karlovej Vsi.

„Veríme, že modernizácia prispeje k zlepšeniu kvality života všetkých obyvateľov Karlovej Vsi,“ uviedla Martina Hladíková, manažérka komunikácie spoločnosti Technické siete Bratislava, a. s.

V súčasnosti je tu v prevádzke viac ako 3 000 svetelných bodov, z toho už vyše 1 100 využíva LED technológiu. Aktuálna etapa teda prinesie úplnú modernizáciu osvetlenia, ktorá má za cieľ znížiť energetickú náročnosť a zároveň zvýšiť bezpečnosť a komfort obyvateľov. V rámci modernizácie verejného osvetlenia bude osadené LED osvetlenie s nižšou teplotou chromatickosti, čo znamená teplejšiu farbu svetla. Práce budú realizované postupne a bez obmedzenia prevádzky verejného osvetlenia.

Foto: ilustračné

Zverejnené
9. septembra 2025

Viacerí obyvatelia z okolia Ul. Ľ. Fullu sa pýtajú, kedy bude otvorený parkovací dom? Dobrou správou je, že by sa tak malo stať v októbri. Čaká sa na posledný úkon – ukončenie procesu kolaudácie, ktorá prebieha na miestnom úrade v Petržalke. Obyvateľom bude k dispozícii najskôr horné podlažie a po osadení rampy aj spodné podlažie, na ktoré bude kontrolovaný vjazd.

Stavebné práce boli ukončené a stavba odovzdaná v júli. Omeškanie vzniklo pre nevyhnutné sanačné práce v dôsledku zatekania cez konštrukciu nad podzemným podlažím a nepriaznivému počasiu začiatkom roka 2025. Dodatočné práce zaplatil zhotoviteľ stavby.

Zverejnené
3. septembra 2025

V týždni od 4. do 8. augusta 2025 sa konal druhý turnus druhého ročníka denného prírodného tábora, ktorý organizoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Tento raz sa zúčastnilo až 18 detí. Aktivity sa odohrávali od 8:00 do 16:30 v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, ale najmä v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora, v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova, ale i pri brehoch Dunaja. Jeden deň deti zvládli aj náročný turistický výlet z KVC až na rozhľadňu na Devínskej Kobyle.

Hlavnou ideou tohto tábora je podporovať pozitívny vzťah detí k prírode prostredníctvom zážitkového učenia hrou a relaxu bez technológií – bez počítačov, televízie či mobilov – priamo v prírodnom prostredí. Deti v tábore ukázali, že aj dnešná generácia si vie naplno a tvorivo užiť voľný čas s tým, čo ponúka samotná príroda. Tentoraz spolupracovalo aj počasie, takže deti strávili v prírode takmer celý čas.

Deti si opäť vyskúšali stavať bunkre z konárov a lístia, konali sa „lúpežnícke prepady“ skupín diverzantov, hľadali hady a jašterice (tentoraz úspešne), študovali pavúky, hmyz a slimáky, ktorých je plný les a motýle, koníky a kobylky, ktorých domovom je zasa lúka. Na skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii špeciálne odchytávacie krabičky s vrchnáčikmi s lupou a na lapanie hmyzu sieťky na rúčke. Deti sa počas tábora prostredníctvom interaktívnych aktivít učili o význame lesa ako ekosystému, jeho rozmanitých funkciách a dôležitej úlohe stromov pre celú planétu. Okrem spoznávania rôznych druhov rastlín a živočíchov si deti rozšírili vedomosti o tom, ako les prispieva k udržaniu rovnováhy v prírode. Táborníci sa dozvedeli aké živočíchy žijú v lesnej hrabanke – hmyz a bezstavovce, čo žije v mŕtvom dreve. Preskúmali spolu kroviny, pozorovali vtáky, jašterice a iné drobné živočíchy.  Ďalšia téma sa týkala lúky – čo sa skrýva v tráve na lúke, učili sa poznávať rôzne druhy hmyzu (motýle, chrobáky, včely, lúčne koníky, kobylky, atď.), hľadali pobytové stopy a exkrementy zvierat. Preskúmali spolu okolie líščích nôr, pomáhali so zakladaním ohňa a zbierali a učili sa určovať huby, ktorých bolo v lese po výdatných dažďoch neúrekom. Veľká užovka stromová im ukázala svoje obranné správanie, ktoré používa, keď sa cíti ohrozená a na chytenom slepúchovi lámavom si mohli overiť, že hady a jaštery naozaj nie sú slizké a dotýkať sa ich je veľmi príjemné. Niektorí chlapci použili kreativitu a ako praví ľudia z doby kamennej vyrobili z dreva, kameňov a šnúry parádne sekery. V stredu sa deti zapotili pri turistike na rozhľadňu Devínska Kobyla, kde mohli obdivovať výhľady na Rakúsko, Maďarsko, hrad Devín či Bratislavu, ale najmä sútok Moravy s majestátnym Dunajom. V posledný deň tábora sa už tradične uskutočnil výlet na pláže pri rieke Dunaj, kde sa konala opekačka, deti sa učili hádzať žabky a tie odvážnejšie sa aj okúpali v čerstvej dunajskej vode. Pri ceste k Dunaju deti obdivovali piesočné pasce mravcolevov a stromy rastúce v lužných lesoch. Zážitkové vzdelávanie zamerané na význam mestskej zelene a podporu biodiverzity zohráva zásadnú úlohu pri formovaní environmentálneho uvedomenia obyvateľov Karlovej Vsi. Je mimoriadne dôležité, aby si deti aj dospelí uvedomili hodnotu prírodného prostredia a význam zachovania rozmanitosti rastlín a živočíchov. Prečo je to také podstatné? Len ak porozumieme tomu, akú úlohu zohráva zdravá mestská príroda v boji proti dôsledkom klimatickej zmeny, budeme ochotní sa aktívne zapájať do jej ochrany a rozvoja. Keď si uvedomíme, ako nám funkčné ekosystémy pomáhajú zlepšovať kvalitu života, budeme mať prirodzenú motiváciu starať sa o zeleň vo svojom okolí. Spoločne tak môžeme prispieť k tomu, aby sa Karlova Ves stala zelenším a udržateľnejším miestom pre život.

Po ceste do lesa je Kráľova lúka a na nej košatý dub, na ktorom si deti precvičovali svoje „opičie“ schopnosti.

Lesná dedinka sa zasa rozrástla – pomaly sa vytvára niečo ako civilizácia škriatkov.

Hrdí stavitelia lesného obydlia.

Dekoratívne obydlie pre menších obyvateľov lesa – voľná kreatívna tvorba.

Výroba zbraní z doby kamennej patrila k obľúbeným činnostiam lesných škriatkov.

Kamenná sekera vie odradiť každého útočníka.

Svoje si ubránime!!!

Hrdí stavitelia lesnej dedinky.

Deti sa učili spoznávať stromy podľa listov.

Na podkladovom papieri lepšie vynikla fascinujúca variabilita tvarov listov.

Aj z papiera a darov prírody sa dá urobiť zábavná hra.

Toľko aktivít si zaslúži menší odpočinok.

Po výdatných dažďoch bolo v lese neúrekom húb. Toto je pravdepodobne rýdzik kravský.

Voňavé suchohríby potešili. Deti sa naučili, že okrem skvelej chuti majú suchohríby aj zaujímavé zdravotné výhody. Obsahujú vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré môžu prispieť k posilneniu imunitného systému.

Toto nie sú pštrosie vajcia. Toto je výborná jedlá huba, vatovec obrovský. Okrem iného obsahuje látky s antibakteriálnymi, antivírusovými a protinádorovými účinkami.

Deti na love motýľov, koníkov a kobyliek na lúke Kráľova hora. Lúka je domovom pre mnohé druhy vzácnych a ohrozených rastlín, ktoré sú zapísané do Červeného zoznamu ohrozených a vzácnych druhov flóry Bratislavy. Na tieto rastlinné spoločenstvá sa úzko viaže aj prítomnosť viacerých vzácnych a chránených živočíchov, najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.

Obyvateľ lesa aj s kokónom, pavúk z čeľade lycosidae. Deti sa naučili, že pavúkov sa netreba báť. Ich význam tkvie v tom, že sú to dravce, ktoré udržiavajú v prírode rovnováhu vo svete hmyzu.

Zo zeme sa na nás vyšla pozrieť aj dážďovka. Deti sa naučili, že sú mimoriadne užitočné živočíchy pre zdravie pôdy, keďže ju obohacujú o humus, zlepšujú jej štruktúru a prevzdušnenie prostredníctvom prehrabávania.

Pravdepodobne slizniak tigrovaný. Živí sa rozkladajúcimi sa rastlinami, hubami a inou rozkladajúcou sa organickou hmotou, čím prispieva k čisteniu prostredia.

Zaujímavý motýľ, spriadač kostihojový. Na lúke sa s obľubou najčastejšie hostí na kvetoch konopáča a nektár cicia počas dňa aj v noci, pričom maximum aktivity vykazuje v podvečer a v skorších ranných hodinách.

Samička fúzača, pravdepodobne fúzač hrubý. Samice týchto impozantných chrobákov sú väčšie než samce a radia sa medzi najmasívnejšie chrobáky v Európe. Larvy sa živia rozpadávajúcim sa drevom, čím prispievajú k jeho rozkladu a prirodzenému čisteniu lesa.

Samička fúzača z lužného lesa, pravdepodobne fúzač veľký. Patrí medzi naše najväčšie chrobáky. Dosahuje veľkosť až 55 mm. Je to náš chránený druh. Vyvíja sa v starých odumierajúcich stromoch.

Zapózoval nám aj slepúch lámavý. Deti sa naučili, že nejde o hada, ale o beznohého jaštera. Je cenným prvkom ekosystému, pretože pomáha udržiavať biologickú rovnováhu reguláciou populácie slimákov a dážďoviek. Na Slovensku ide o chránený druh, preto je dôležité, aby sa ho ľudia nebáli ako hadov a neubližovali mu.

Užovka stromová nám dávala najavo, že sa nechce nechať chytať do rúk a my dobre vieme, že to myslí vážne, jej malé zúbky vedia zabolieť. Deti sa naučili, že je to náš najdlhší had, ktorý bežne dorastá do 150-170 cm, výnimočne môže dosiahnuť až dĺžky dvoch metrov. Jej užitočnosť spočíva vo výraznom redukovaní počtu hlodavcov.

Ropucha bradavičnatá je prirodzeným obyvateľom lesa a je zákonom chránená. Jej potravou sú mravce, pavúky, mnohonôžky, slimáky a dážďovky. Je veľmi užitočná, zabezpečuje prirodzenú rovnováhu populácie hmyzu a slimákov.

Výlet na Devínsku kobylu prežili úspešne všetky deti a rozhľadňa im poskytla zaslúžený výhľad. Vyhliadková veža je postavená na najvyššie položenom mieste Devínskej Kobyly v nadmorskej výške 514 m n. m. O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode.

Hadiaci sa Dunaj v Rakúsku, pohľad z Devínskej Kobyly. Unikátna poloha rozhľadne na hranici troch štátov poskytuje panoramatický výhľad na okolie Devínskej Novej Vsi, na Česko, Rakúsko a Maďarsko.

Celý vrch Devínska Kobyla bol v období studenej vojny prebudovaný na raketovú vojenskú základňu a je popretkávaný betónovými bunkrami, raketovými silami a mnohými vojenskými účelovými stavbami.

Posledný deň bol už tradične venovaný návšteve pláží pri Dunaju nad mostom Lanfranconi. Deti sa tešili z vĺn, ktoré prichádzali po prechode remorkérov a výletných lodí.

Zábava pri stavbe hrádze z piesku.

Piesočné ručičky.

Myslím, že už bude hotový. Dobrú chuť!

Detské ruky oživili farbami dunajské kamienky.

Umelecké dielka z kamienkov a nadšenia.

Kreativita detí nepozná medze.

V Dunaji žije aj neúrekom lastúrnikov.

Záverečná fotka, vidíme sa nabudúce!!! 🙂

Zverejnené
26. augusta 2025

Karloveské centrum kultúry má novú online tvár – kultura.karlovaves.sk!
Na jednom mieste teraz nájdete:

• 🎭 prehľad všetkých pripravovaných aj minulých podujatí
• 🏢 informácie o prenájme našich priestorov
• 📞 aktuálne kontakty a praktické detaily

ℹ️ Stránka je zatiaľ v testovacej prevádzke – ak na niečo narazíte, dajte nám vedieť. Spolu ju doladíme k dokonalosti! ✨

Kliknite a preskúmajte kultúrny svet Karlovej Vsi: kultura.karlovaves.sk

Zverejnené
11. augusta 2025

Pri posudkoch o odkázanosti na sociálnu službu dôjde od 1. septembra k zmene. Rozhodnutia už po novom nebude vydávať obec, v tomto prípade Karlova Ves, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Miestny úrad v Karlovej Vsi tak bude prijímať žiadosti o posúdenie do 31. augusta. Týka sa to rozhodnutí o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v dennom stacionári a o odkázanosti na opatrovateľskú službu. Vyplýva to z legislatívnej zmeny zákona o sociálnych službách.

„Žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, ktoré budú zaevidované s dátumom do 31. augusta, vybaví miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves, oddelenie sociálnych vecí do 30 dní od dátumu zaevidovania,“ hovorí vedúca oddelenia Erika Antaličová. Po tomto dátume už nové žiadosti prijímať nebude, iba dokončí staré konania. Po 31. auguste tak prejdú kompetencie v rozhodovaní na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Tie budú, na základe jednotného systému, posudzovať funkčné dôsledky zdravotného stavu fyzickej osoby. Tej následne vydajú zdravotno-sociálny posudok pre účely kompenzácií aj sociálnych služieb, tzv. integrovaný posudok. Stupeň odkázanosti sa určí na základe dotazníka a počtu základných životných potrieb, ktoré fyzická osoba nie je schopná samostatne uspokojovať. Žiadosť o integrovaný posudok sa bude podávať na tlačive určenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Po novom sa podľa pripravovanej reformy posudkovej činnosti mení aj členenie stupňovodkázanosti a to na päť stupňov: I. ľahká odkázanosť, II. stredne ľahká odkázanosť, III. stredne ťažká odkázanosť, IV. ťažká odkázanosť a V. úplná odkázanosť.

Zverejnené
5. augusta 2025

V týždni od 7. do 11. júla 2025 sa pätnásť karloveských detí zúčastnilo 2.ročníka denného prírodného tábora, ktorý organizoval Miestny úrad mestskej časti Bratislava – Karlova Ves. Aktivity sa odohrávali od 8:00 do 16:30 v priestoroch Komunitného vzdelávacieho centra pre klímu a biodiverzitu, ale najmä v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora, v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova, ale i pri brehoch Dunaja. Jeden deň pre nepriazeň počasia deti strávili v Prírodovednom múzeu Bratislava.

Hlavné zameranie tábora je budovanie vzťahu detí k prírode cez interaktívne vzdelávanie hrou, oddychovým časom stráveným bez počítačov, televízie či mobilov v prírodnom prostredí. Účastníci tábora dokázali, že aj dnešné deti sa vedia plnohodnotne a kreatívne zahrať aj s tým čo nám poskytuje okolitá príroda a to aj v prípade daždivého počasia.

Deti sa najviac zabávali stavaním bunkrov v lese, hrami na schovávačku, skrášľovaním okolia vytvorených stavieb z konárov a listov, chytaním a sledovaním hmyzu, slimákov a rôznymi spoločenskými hrami  v prírode. Na skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii špeciálne odchytávacie krabičky s vrchnáčikmi s lupou a na lapanie hmyzu sieťky na rúčke. Počasie počas tohto týždňa bolo značne premenlivé, slnko sa striedalo s mrakmi a prehánkami a deti teda mali opakované príležitosti overiť si funkčnosť svojich stavieb v ochrane pred dažďom.  😊 Deti sa počas tábora prostredníctvom interaktívnych aktivít učili o význame lesa ako ekosystému, jeho rozmanitých funkciách a dôležitej úlohe stromov pre celú planétu. Okrem spoznávania rôznych druhov rastlín a živočíchov si deti rozšírili vedomosti o tom, ako les prispieva k udržaniu rovnováhy v prírode. Táborníci sa dozvedeli aké živočíchy žijú v lesnej hrabanke – hmyz a bezstavovce, čo žije v mŕtvom dreve. Preskúmali spolu kroviny, pozorovali vtáky, jašterice a iné drobné živočíchy.  Ďalšia téma sa týkala lúky – čo sa skrýva v tráve na lúke, učili sa poznávať rôzne druhy hmyzu (motýle, chrobáky, včely, lúčne koníky, kobylky, atď.), hľadali pobytové stopy a exkrementy zvierat. Pre deti boli pripravené tematické hry na lúke a v lese za účelom rozvinutia vnímania prírody a využívania darov prírody ku kreatívnej hre, ako napríklad stavanie skrýš z vetiev, tvorenie obrázkov z prírodných materiálov, presádzanie stromčekov pomocou rýľov, budovanie stavieb z kameňov a podobne.

Keďže sa tábor konal v týždni, keď Bratislava zažívala premenlivé počasie ovplyvnené tlakovou nížou Gabriel, najviac daždivý deň (utorok) deti strávili v Prírodovednom múzeu Bratislava. Tu ich najviac zaujali modely a kostry prehistorických zvierat, či model vyzy veľkej, ktorá ešte začiatkom minulého storočia plávala vo vodách Dunaja. Pre veľký úspech z minulého roka sa aj v tomto ročníku zopakoval výlet na dunajské pláže Pečnianskeho lesa, kde bola opekačka a deti mohli porovnať ako vyzerajú spoločenstvá dubovo – hrabových lesov v Malých Karpatoch a čo rastie v lužných lesoch Dunaja.

Denný tábor mal výbornú odozvu ako u detí tak i u rodičov.  Podujatie organizovala mestská časť už druhý rok a pre veľký úspech sa bude opakovať ešte jeden turnus od 4. do 8. augusta.

Zážitkové vzdelávanie o význame zelene a podpore biodiverzity v mestskom prostredí je kľúčové pre budovanie environmentálneho povedomia obyvateľov Karlovej Vsi. Je nesmierne dôležité, aby si deti a ich rodičia osvojili pochopenie pre hodnotu zelene a udržateľnosť biodiverzity, a to tak v rastlinnej, ako aj živočíšnej ríši. Prečo je to také dôležité? Pretože iba s týmto porozumením sa dokážeme aktívne zapojiť do snáh o zvyšovanie odolnosti našich sídlisk voči negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny. Keď rozumieme, ako nám zdravé mestské ekosystémy pomáhajú, budeme prirodzenejšie chrániť a rozvíjať zeleň v našom okolí. Vďaka tomu dokážeme spoločne prispieť k vytvoreniu zelenšej a udržateľnejšej Karlovej Vsi pre nás všetkých.

Hlavný stan malých prírodovedcov sa nachádzal v Komunitnom vzdelávacom centre pre klímu a biodiverzitu v budove ZŠ A.Dubčeka. Tu sa deti zdravo občerstvovali…

…aj oslavovali…

… a po náročnom celodennom programe relaxovali.

Väčšina aktivít sa však odohrávala  v blízkej prírode – v lese nad Dlhými dielmi, na lúke Kráľova hora a  v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova.

Najobľúbenejšia aktivita v lese bola stavba a nekonečná prestavba „bunkrov“ z popadaných konárov.

Usilovných staviteľov „bunkrovej“ dedinky neodradil ani dážď.

Malí stavitelia testovali nepremokavosť svojej vlastnoručne vybudovanej zelenej strechy.

Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí.

Deti sa okrem stavania obydlí rozhodli vysádzať aj vlastné lesné škôlky mladých stromčekov.

Hrdé staviteľky dámskeho apartmánu.

Chlapci okrem dreva usilovne využívali aj iné dostupné stavebné materiály.

Poriadok musí byť.

Na lúke Kráľova hora sa deti hrali rôzne dnes už pomaly miznúce hry.

Napríklad na chvosty, či slepú babu.

V prírode deťom najlepšie chutilo.

Kráľovský piknik na Kráľovej hore.

Ach, tá voda magická. Aj keď nepršalo, deti si ju s potešením vyhľadali.

V areáli Majerníkova deti pomáhali aj s vyčistením „lesíka“ a záhradky.

Obľúbenou hrou bolo hľadanie a identifikovanie stromov podľa hmatu.

Jeden bol „navádzač“ a jeden bol „hľadač“.

Kto mal záujem, našiel si čas aj na futbal.

V najdaždivejší deň sa uskutočnil výlet do Slovenského národného múzea – prírodovedného múzea v Bratislave.

Deti sa v múzeu o všetko živo zaujímali.

Najviac ich priťahovali zvieratá, ktoré u nás v lesíku nestretnú.

V múzeu je veľká sekcia venovaná minerálom z celého sveta

Deti boli ohromené úctyhodnou veľkosťou jedného z najfotogenickejších exponátov v múzeu – mamuta srstnatého.

Malí prírodovedci  so záujmom preskúmali všetko čo sa v prírode hýbalo.

V lese nad Dlhými dielmi môžeme nájsť aj slizniaka pásavého. Je to pôvodný európsky druh a na rozdiel od inváznych druhov (ako je napr. slizovec iberský), tento druh sa neživí primárne živými rastlinami, ale skôr rozkladajúcou sa organickou hmotou, hubami a dokonca aj inými menšími slizniakmi a vajíčkami slizniakov. Preto je často považovaný za užitočného v záhradách, lebo pomáha regulovať populácie rastlinožravých slizniakov.

Deti sa naučili, že v našom lese žije množstvo druhov pavúkovcov. Hojnosť a rozmanitosť pavúkovcov môže byť znakom zdravého a stabilného ekosystému, pretože sú citlivé na zmeny v prostredí a dostupnosť potravy. Toto je jeden z druhov lesných koscov.

Deti objavili v lese aj tento zaujímavý hmyz, čo sa podobá na vyblednutú lienku. Ide však zdochlinára štvorbodkovaného, ktorý pomáha rozkladať mŕtve telá živočíchov a tým uvoľňovať živiny späť do pôdy.  Zároveň sa tak udržiava rovnováha populácie baktérií a húb, ktoré sa na rozkladajúcich sa telách môžu premnožiť. Je súčasťou lesného ekosystému a slúži ako potrava pre iné živočíchy  (napríklad vtáky, niektoré druhy pavúkov alebo iného dravého hmyzu).

Slimákov záhradných mnohí ľudia považujú v prvom rade za škodcu, ale aj oni majú svoje dôležité miesto v ekosystéme lesa. Konzumujú rozkladajúce sa rastlinné zvyšky, ako sú opadané listy, mŕtve drevo a iné organické materiály. Pomáhajú tak pri rozklade a návrate živín späť do pôdy.

Deti sa naučili, že väčšina u nás žijúceho hmyzu a chrobákov človeku neublíži a môže si ich bez problémov študovať aj na dlani.

Pre lepšie skúmanie úlovkov mali deti k dispozícii aj plastové pozorovacie poháriky.

Na vrchnáčiku sa nachádza lupa, takže si mohli svoje úlovky preštudovať pekne zblízka.

Väčšina pavúkov na Slovensku je pre človeka neškodná a sú dôležitou súčasťou ekosystému, pretože sa živia hmyzom. Udržujú tak biologickú rovnováhu v prírode. Tento exemplár je pravdepodobne komôrkar čierny.

Príroda v dubovo-hrabovom lese nad Dlhými dielmi poskytuje domov aj pre mnohé zákonom chránené druhy živočíchov, ako je napríklad najväčší chrobák na Slovensku – roháč veľký.

Napriek veľkosti sa šikovné deti nebáli ani tých najväčších exemplárov.

Deti sa zoznámili aj s rôznymi  druhmi mnohonôžok. Naučili sa, že aj tieto živočíchy sú pre ekosystém  veľmi užitočné organizmy, aj keď si to mnohí ľudia neuvedomujú. Plnia kľúčové funkcie, najmä ako rozkladače organickej hmoty a prevzdušňovače pôdy.

Deti sa dozvedeli, že na rozdiel od stonožiek (ktoré sú dravce), sú mnohonôžky vo všeobecnosti neškodné pre živé rastliny a ľudí. V nebezpečenstve sa mnohonôžka skrúti do klbka a prípadne vylúči obrannú látku, ktorá však pre človeka nie je nebezpečná a môže len nepríjemne zapáchať.

V areáli Majerníkova deti našli aj ďalšie druhy slimákov ako napríklad slimáka pásavého. Ich prítomnosť a variabilita môže slúžiť ako indikátor stability biologickej rovnováhy alebo teplotných podmienok v miestnom prostredí. Hoci sa niekedy živia aj mladými rastlinami, v prirodzenom lesnom alebo lúčnom prostredí je ich vplyv na rastliny zanedbateľný a nepredstavujú významného škodcu.

Deti mali k dispozícii aj odchytávacie sieťky na hmyz, aby si mohli lietajúci hmyz bezpečne odchytiť a po preskúmaní ho vrátiť bez ujmy na slobodu.

Pri Dunaji našli deti tohto chrobáka – červeného vojaka obyčajného.  Patrí tiež medzi užitočný hmyz, keďže  dospelí jedinci pomáhajú pri opeľovaní rastlín a ako dravé larvy regulujú populácie iného hmyzu, vrátane niektorých škodcov.

Zlatý klinec na záver – jedna z najobľúbenejších častí programu tábora – výlet k Dunaju.

Na dunajskej pláži v Pečnianskom lese sa deti potešili z tradičnej obedovej opekačky.

Najprv dámy, potom páni.

Niektoré deti stavali riečne stavby.

Iné zasa „robili umenie“ z darov prírody.

Spoločná fotografia z dunajského výletu na rozlúčku s táborom.

A na záver jeden autentický zápis do denníka tábora. 😊

Zverejnené
1. augusta 2025

Karloveské Komunitné vzdelávacie centrum pre klímu a biodiverzitu (KVC) zahájilo svoju činnosť v októbri 2022.

Vďaka získaným prostriedkom z Nórskych grantov a Európskej únie z programu LIFE vznikla v priestoroch nevyužívanej časti výmenníkovej stanice v ZŠ A.Dubčeka útulná a moderná prezentačná miestnosť s osobitným vchodom z ulice Ľ. Fullu. Má kapacitu 20 – 30 osôb a slúži na organizovanie vzdelávacích prednášok a workshopov.  Od otvorenia centra sa tu uskutočnilo už viac ako 140 podujatí, ktorých sa zúčastnilo takmer 2700 účastníkov.  Po prihlásení podujatia a odsúhlasení jeho environmentálneho zamerania správcom centra sa zatiaľ ponúka k užívaniu bezplatne aj širokej verejnosti.

V centre sa organizujú rôzne typy podujatí:

• Workshopy / prezentácie / prednášky pre deti
• Letný denný prírodný tábor
• Prírodovedno-pestovateľský krúžok
• Ostatné podujatia

Súčasťou centra je expozícia vo vnútorných átriách školy. V ľavom átriu pozostáva z informačných panelov a interaktívnych 3D modelov, ktoré ilustrujú dôsledky klimatickej zmeny v meste a ukazujú opatrenia na jej zmiernenie a prispôsobenie sa. Všetky prezentované adaptačné a mitigačné opatrenia boli zároveň použité v praxi pri hĺbkovej obnove budovy ZŠ A.Dubčeka. V pravom átriu je priestor venovaný podpore biodiverzity, pestovaniu jedlých a liečivých rastlín a ukážke udržateľného hospodárenia so zrážkovou vodou Dažďová voda zo strechy budovy sa zadržiava v nadzemných retenčných nádobách a využíva sa na zavlažovanie rastlín a zelenej steny s jahodami. Vstup na expozíciu je možný až po prihlásení sa u správcu KVC.

Ďalšou časťou centra je vybudovaný  náučný informačný chodník v športovo-rekreačnom areáli Majerníkova 60-62, venovaný rôznym príkladom ako podporovať biodiverzitu. Nachádza sa tu altánok na outdoorové vzdelávacie aktivity s ukážkou zachytávania zrážkovej vody. Vstup do areálu je prístupný širokej verejnosti bez obmedzení. V prípade záujmu o komentovanú prechádzku po náučnom chodníku je potrebné kontaktovať správcu KVC.

Namiesto pasívneho prijímania faktov sa v Karlovej Vsi snažíme prostredníctvom podujatí v centre prebúdzať zvedavosť, empatiu a zmysel pre zodpovednosť. Organizujeme interaktívne prednášky,  exkurzie do prírody, krúžky a letné tábory, ktoré umožňujú účastníkom priamo sa dotknúť tém klimatickej zmeny a dôležitosti udržania biodiverzity aj v mestskom prostredí. Vzťah k ochrane prírody je potrebné pestovať už od útleho veku. Deti, ktoré sa prostredníctvom interaktívnych aktivít a zážitkového učenia zoznamujú s prírodou, jej krásou a krehkosťou, si k nej vybudujú prirodzený silný vzťah. Následne sú omnoho náchylnejšie k zodpovednému správaniu a aktívnej účasti na ochrane životného prostredia v dospelosti.

Takto vyzerali priestory výmenníkovej stanice pred otvorením KVC:

A takto to žije vďaka aktivitám KVC dnes:

Zverejnené
25. júla 2025