Viac zelene a lepšie hospodárenie s dažďovou vodou na Dlhých dieloch

Na letnými horúčavami ťažko skúšanej pešej zóne medzi ulicami Pribišova a Ľ. Fullu by mohlo byť budúce leto znesiteľnejšie. Pribudlo tam tienenie, zeleň a dažďové záhony. Vďaka kombinácii získaných grantov a rozpočtu mestskej časti sa tu podarilo v priebehu októbra zrealizovať niekoľko opatrení, ktoré umožnia tento verejnosťou intenzívne využívaný vnútroblok ochladzovať a spríjemniť pocitovo, ale aj vizuálne.
Pri lavičkách lemujúcich detské ihrisko v hornej a strednej časti pešej zóny pribudlo 14 jarabín durínskych, ktoré budú v máji spríjemňovať okolie bielym kvetom a na jeseň sýto oranžovými plodmi. V dolnej časti pešej zóny pri pošte a v okolí novoinštalovanej pitnej fontánky sú štyri nové kvetináče vysadené červeným hlohom obyčajným. Účelom je vytvoriť čo najviac zatienených zón. Pôvodným zámerom bolo inštalovať mobilnú zeleň najmä vo vydláždenom okolí fontány, avšak statický posudok túto možnosť vylúčil, keďže pod objektom fontány sa nachádzajú podzemné garáže. V letných mesiacoch viac tieňa poskytnú tieniace plachty, ktoré sa natiahnu na existujúce kovové konštrukcie.

Dažďové záhrady zlepšia aj mikroklímu
Vybudovali tu aj štyri dažďové záhrady v podobe záhonov, ktoré majú za úlohu zadržať a postupne prepúšťať zrážkovú vodu. Dažďová záhrada alebo zasakovací záhon je priehlbina, určená na zber dažďovej vody či už zo spevnených plôch, ako sú strechy a chodníky, alebo zo zatrávnených prudších svahov, po ktorých pri daždi voda rýchlo steká. Pod záhonmi je štrkové podložie do hĺbky 40 cm, aby stekajúca voda prirodzene vsiakla do podložia a nedochádzalo k zbytočnému odvodňovaniu lokality. Dažďové záhrady umožnia lepšie prežiť vysadeným okrasným rastlinám aj v období dlhšieho sucha, a zároveň svojím postupným vyparovaním zlepšia mikroklímu. Záhony okrem svojej estetickej funkcie poskytnú útočisko rôznym druhom opeľovačov a motýľov.
Obyvateľmi vyšliapané chodníčky, ktoré na vysušenom podloží zrýchľovali odtok zrážkovej vody do stokovej siete, boli osadené kamennými „šľapákmi“. Tie povrch zdrsňujú a zamedzujú tak zvýšenému odtoku zrážkovej vody.
Na niekoľkých miestach pešej zóny osadili pletivo, ktoré bude slúžiť na zazelenenie múrikov a kovových konštrukcií samopnúcimi a ovíjavými rastlinami. Časť týchto rastlín vysadili k múriku zábradlia vo svahu pri pošte, kde budú slúžiť na zachytávanie zrážkovej vody a zabraňovať jej stekaniu dolu svahom k chodníku. Aby zelená stena prekryla nevzhľadný priestor pod múrikom, vysadili ďalšie popínavé rastliny k betónovej konštrukcii oporného múrika pri detskom ihrisku pod bankou. Rovnako pribudli brečtany po celej dĺžke oporného múrika v hornej časti pešej zóny nad vysadenými stromami. Pavinič a černica beztŕňová boli vysadené do existujúcich kvetináčov pri kovových konštrukciách v strednej a dolnej časti pešej zóny. Pribudlo ďalších päť kvetináčov s bohato kvitnúcimi popínavými drevinami vistériami.
Zanedbanú plochu nahradia trvalky
Nevyužívanú zanedbanú plochu medzi dvoma fasádami a betónovým schodiskom v blízkosti menšieho detského ihriska pod poštou skrášlia pôdopokryvné trvalky určené do polotieňa. Rozhranie medzi plocha plochami jednotlivých vysadených druhov je esteticky oddelené skalkovým kameňom.

Pod nevzhľadné konštrukcie únikových východov z garáží boli umiestnené kvetináče s popínavými hortenziami. V dolnej časti pešej zóny sú dve zberné nádoby na dažďovú vodu s kvetináčom.

„Veríme, že všetky opatrenia pomôžu aspoň trocha zmierniť negatívne následky klimatickej zmeny a navyše svojou estetickou hodnotou spríjemnia pobyt na pešej zóne všetkým návštevníkom Dlhých dielov,“ vysvetľuje dôvod opatrení Lenka Nemcová z Referátu riadenia projektov.
Niekoľko nových stromov
Okrem zmien na pešej zóne vysadili sedem stromov aj na Beniakovej a Veternicovej ulici. Ich výsadba je súčasťou dlhodobého zámeru Karlovej Vsi obnovovať verejnú zeleň a dreviny. Prednosť pritom majú nenáročné odolné dreviny, ktoré sa tradične vyskytovali v tejto lokalite – jasene a hraby.

Výsadba sa uskutočnila vďaka grantu z dotačnej schémy Bratislavského samosprávneho kraja na podporu životného prostredia vo výške 10 000 eur a vďaka finančnému daru od Prvej stavebnej sporiteľne vo výške 5000 eur. Zvyšných 4712 eur išlo z rozpočtu mestskej časti Bratislava-Karlova Ves.