Zoltán Drenko: Základom archeológie je trpezlivosť

Karlovešťan Zoltán Drenko je archeológ, ktorý zásoboval svojimi nálezmi Slovenské národné múzeum 37 rokov. S radosťou spomína na svoju prvú „bojovú“ úlohu po štúdiu v Prahe – pomáhať pri záchrane a obnove hradov a kaštieľov. V roku 1969 bol vyslaný do Strážok pri Kežmarku, kde sa nachádzal vzácny, ale zanedbaný renesančný kaštieľ. V starej veži kaštieľa ešte žila barónka Margita Czóbelová a posádka Apolla 11 pristála na Mesiaci.

„Prišli za mnou miestni a pýtali sa, či je to možné, že Američania pristáli na Mesiaci. Ja som im povedal, že áno. Uverili mi tak napol. Definitívne ich utvrdilo až slovo barónky. Čo povedala ona, to u miestnych platilo,“ spomína s úsmevom onedlho osemdesiatnik Zoltán Drenko.

Ako ste sa dostali k archeológii?

Môj otecko pracoval v továrni vo Fiľakove. Závod sa rozširoval a v závode prebiehali stavebné práce. Cestou do práci si otec všimol, že sa z nákladného auta s pieskom vykotúľala ľudská lebka. Šoférom auta bol jeho známy, a tak sa mu podarilo dostať sa na miesto, odkiaľ sa piesok na stavenisko dovážal. Po príchode zistil, že sa akurát porušil jeden hrob a bola odhalená ľudská kostra. Oznámil to ihneď Archeologickému ústavu v Nitre a zastavili práce. Dopadlo to tak, že docent Točík z Nitry spravil na mieste výskum s nálezom 70 hrobov z doby avarskej. Takýmto spôsobom sa dostal k archeológii môj otec. Ja som sa ako 11-ročný začal pohybovať v okolí nálezísk a už vtedy mi prischla v škole prezývka „archeológ“. Triedny učiteľ mi za výborný prospech daroval rozprávkovú knihu, kde mi pod venovanie napísal „Sláva archeológii“. Tú knihu mám dodnes odloženú.

Špecializovali ste sa na určité historické obdobie?

Archeológovia sa podobne ako historici sústredia na historické obdobia. Niektorí kolegovia kopú dobu kamennú, bronzovú alebo železnú. Ďalšou skupinou je rímske obdobie, keď sa aj u nás pohybovali rímske légie. Nasleduje slovanské obdobie Veľkej Moravy, a potom obdobie, ktorému som sa venoval ja, stredovek. Dá sa povedať, že na Slovensku sa našli obdivuhodné nálezy v priereze všetkých spomenutých období.

Aké predmety ste bežne nachádzali v zemi?

Veľkú radosť mali predovšetkým numizmatici, pretože v okolí ruín kostolov a hradov sme nachádzali množstvo mincí rôznych panovníkov. Klasickými predmetmi boli hlinené nádoby, sklené poháre. V priestoroch bývalých opevnení a bášt to boli rôzne, zbrane, meče, dokonca aj nevybuchnutí predchodcovia dnešných ručných granátov. Na južnom Slovensku, kde som dlhé roky pôsobil, boli výraznou stopou po Turkoch fajky.

A čo šperky? „Prežili“ aj mnohé vykrádania hrobov?

Objavili sa aj mimoriadne detailne spracované šperky, ozdobené vzácnymi kameňmi. Dámy za sebou zanechali ihlice do vlasov, ktoré sa nám podarilo nájsť vo veľmi zachovalom stave. Za raritu považujem svadobný prsteň pozostávajúci zo štyroch zlatých kruhov. Človek si kladie otázku, na čo tie štyri kruhy slúžili? Snúbenci si pri svadobnom obrade vložili prsty do dvoch kruhov a cez zvyšné dva prevliekol farár retiazku, ktorou spojil ich vzťah do manželského zväzku.

Zamestnal Vás niektorí z predmetov pre jeho nejasný pôvod alebo funkciu?

Určite ste boli navštíviť dobre zachovalý hrad Červený kameň. V rámci výskumu sme na vnútornom nádvorí našli zvyšky základov stredovekej veže. Čo bolo napínavé, to boli zbrane. Tie sa dajú nájsť na mnohých miestach, ale tu sme našli unikátne hlinené valčeky. Boli silno vypálené a na nálezisku ich bolo skutočne požehnane. Zanechali ich za sebou husiti, ktorí ich používali ako náboje. Keď už nebol dostatok železa, vyrábali hrubé hlinené valčeky, ktoré používali ako strelivo. Na slovenskom území ide o jedinečná nález tohto druhu.

Na náleziskách sa to hemží jamami. Spadli ste do nich niekedy?

Popri trpezlivosti je nesmierne dôležitá aj ostražitosť. Jamy nie sú vykopané v nejakých pravidelných vzdialenostiach. Človek sa musí vedieť na nálezisku orientovať a najmä nikdy necúvať dozadu. Práve pri cúvaní dozadu napríklad kvôli lepšiemu fotografickému záberu sa stávajú seriózne úrazy. Mimoriadne nebezpečné však bolo pôsobenie na hrade Strečno. Aj dnes komplikuje okoliu život padanie skál. Takisto v tej dobe neboli priestory hradu nijako ohraničené. V skalnatom teréne som si musel dávať pozor takpovediac na každý krok. Ani najväčšia pozornosť však nezaručovala, že sa na vás neuvoľní nejaká skala z múru.

Kto Vám pomáhal pri výkopových prácach? Je potrebné vzdelanie v odbore archeológie?

Pomáhali nám rôzni ľudia, väčšinou miestni. Vzdelanie pri výkopoch nie je potrebné. Zapájali sa či už dôchodcovia, študenti na brigádach alebo miestni nezamestnaní. Vďaka našim výkopovým prácam som spoznal niekoľko veľmi slušných rómskych rodín, ktoré si svojou snaživosťou zabezpečili lepšie životné podmienky. Keď uvideli, že sa k nim správam ľudsky, pozývali ma aj na rodinné udalosti ako oslavy alebo pohreby. V spojení s cigánskou muzikou to bol skutočne zážitok. Takisto musím povedať, že domáci boli mojej práci vždy naklonení a boli nám nápomocní. Nestretol som sa s nejakým blokovaním a sabotovaním prác. V podstate prevládal zdraví lokálpatriotizmus a ľudia chceli nálezmi zviditeľniť svoje mesto alebo obec. Keď sme pracovali s jemnými nástrojmi a metličkami, tak sa nás občas snažili popohnať. Laikovi sa predsa len môže zdať, že čím viac sa kope lopatou, tak tým sa aj viac vykope. Akonáhle narazíte na priestor, kde je pravdepodobnosť prítomnosti nálezu, musíte pracovať trpezlivo a jemne. Základom archeológie je trpezlivosť.

Lákalo Vás vykopať niečo aj v zahraničí?

Hoci som ponavštevoval zahraničné výskumy, tak ani nie. Dostal som sa do Tutanchamónovej hrobky v Egypte, do Tróje a Mykén, ktoré objavil Heinrich Schliemann. Senzačné miesto boli takisto Pompeje. Niečo iné je ísť na tieto miesta ako návštevník a iné zasa služobne. Na tento druh výskumov je potrebné stopercentné zdravie a otužilosť. V Egypte som za ten krátky pobyt zažil pieskovú búrky. Bol som rád, že som to prežil bez ujmy na zdraví. Piesok som však mal všade. Fandím však všetkým Slovákom, ktorí reprezentujú našu krajinu v mojom odbore.

Realizujú sa dnes archeologické práce s podporou štátu alebo je potrebný súkromný investor?

Za socializmu sme mali väčší priestor na realizáciu. Samozrejme, keď ide o výnimočné nálezisko, tak štát podporí činnosť. Ako napríklad pri náleze avarského pohrebiska pri stavbe bratislavského obchvatu. Doba však nepraje púšťaniu sa do výskumu na vlastnú päsť. Ide skôr o dobrú vôľu pri poľnohospodárskych a stavebných prácach. Často však majitelia pozemkov zamlčia nález predmetov, aby ich archeológovia nebrzdili v termínoch. Z historického hľadiska je to veľká škoda. Slovensko je veľmi bohaté na náleziská a priateľom zdôrazňujem, že netušíme, čo všetko sa pod nami nachádza.